Problém nadmerného predpisovania antibiotík v našich ambulanciách je všeobecne známy. Pacienti sa pre seba alebo svoje choré deti domáhajú čo najsilnejších liekov v domnienke, že sa vďaka nim rýchlejšie dostanú z postele. V skutočnosti však antibiotiká (aj tie širokospektrálne) majú svoje špecifické určenie a pri nesprávnej indikácii môžu v našom organizme narobiť viac škody ako úžitku. Zistite aj vy, prečo na chrípku nezaberajú a prečo by ste nemali trvať na tom, aby vám lekár zakaždým na ne vystavil recept.
Vírusy verzus baktérie
Trápi vás horúčka, zapchatý nos, boľavé hrdlo alebo kašlete? Pri väčšine infekcií dýchacích ciest sprevádzaných zvýšenou telesnou teplotou očakávame, že nás praktický lekár vybaví poriadnym balením antibiotík. V skutočnosti táto farmakologická skupina liečiv v našom prípade ani nemusí byť potrebná. Hlavným cieľom antibiotík je totiž ničiť a zamedzovať rozširovaniu mikroorganizmov spôsobujúcich bakteriálne infekcie. Vedeli ste, že ani nie tretina angín má práve takýto pôvod? Pri všetkých ostatných angínach, chrípkach a prechladnutiach sa za chorobou skrývajú vírusy, voči ktorým sú antibiotiká bezmocné. Potvrdzujú to aj štatistiky, ktorá hovoria jasnou rečou: 60-80% ťažkostí súvisiacich s infekciami dýchacích ciest by sa malo zaobísť bez antibiotickej liečby.
Mohlo by vás zaujímať: Antibiotiká nie sú cukríky: Užívajte ich s rozumom
Ako to celé (ne)funguje?
Vydanie antibiotík do rúk pacienta nie je lekárskym receptom podmienené náhodou. Práve odborník s medicínskym vzdelaním by mal najlepšie posúdiť, či sú antibiotiká v konkrétnom prípade nevyhnutné. Má na to k dispozícii rôzne laboratórne vyšetrenia, predovšetkým rozbor krvi. Napriek tomu si však praktickí lekári svoju liečbu nie vždy dokážu obhájiť a v duchu hesla „náš pacient, náš pán“ antibiotiká nakoniec predpíšu. Podľa platnej legislatívy má totiž každý z nás právo na slobodný výber svojho ošetrujúceho lekára, čo stavia zdravotnícky personál medzi dva mlynské kamene. Následne sa doktori radšej podriadia vôli pacienta, než by mali prísť o jeho evidenciu vo vlastných radoch a každomesačný prísun finančných prostriedkov od zdravotnej poisťovne.Sú však aj takí doktori, ktorých o predpis antiobiotík prosiť vôbec nemusíte – predpisujú ich totiž iniciatívne aj oni sami ako na bežiacom páse. Nezriedka vás aj počas jedného ochorenia vybavia postupne dvomi-tromi rôznymi druhmi.
Lekári nie sú neomylní
Aj podľa najnovšej štúdie sa Slovensko zaradzuje medzi lídrov v predpisovaní antibiotík v rámci krajín Európskej únie. Suverénne pritom vedú takzvané makrolidy, ktoré patria do kategórie širokospektrálnych antibiotík. S niektorými z nich sa podľa prednostky Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Heleny Hupkovej v našich končinách narába ako s cukríkmi. Pomôcť môže vyšetrenie CRP (C – reaktívny proteín), ktoré určuje, či pacient má bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. ,,CRP je spoľahlivý ukazovateľ, ktorý odlíši vírusovú a bakteriálnu infekciu a nahrádza vyšetrenie sedimentácie krvi, ktoré je menej presné a navyše zdĺhavé,“ vysvetlil pri jeho zavedení prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Jarčuška pre TASR. Dodal, že táto metóda by mohla pomerne spoľahlivo zabrániť vysokej spotrebe antibiotík. CRP prístroj dokáže kvapku krvi z vášho malíčka analyzovať do niekoľkých minút. Na základe výsledkov sa lekár rozhodne, či antibiotiká predpíše alebo nie.
Mohlo by vás zaujímať: Zbavujete sa bolestí hlavy tabletkami? Pozor – môžu váš stav ešte zhoršiť!
Nebezpečná rezistencia
Ak sa antibiotiká užívajú aj vtedy, keď netreba, baktérie sa voči nim stávajú odolnejšie. Ilustračným príkladom môže byť napríklad často predpisovaný Sumamed, ktorý u 40% slovenských pacientov už nezaberá. Ako celý mechanizmus vlastne prebieha? Baktérie sa rozmnožujú delením, pri ktorom v ich génoch vznikajú mutácie s pravdepodobnosťou asi 1:107. Ak vezmeme do úvahy, koľko baktérií sa v čase infekcie v našom organizme nachádza a koľko delení prebehne, výskyt mutácie je veľmi pravdepodobný. Na základe nej môže bunka zaniknúť, ale tiež získať novú vlastnosť v podobe zvýšenej odolnosti voči antibiotikám.
Aké sú ďalšie negatíva zbytočného užívania antibiotík?
Flemingov vynález narúša črevnú mikroflóru, čím sa v konečnom dôsledku podieľa na oslabení prirodzenej imunity organizmu. To sa môže neskôr prejaviť opakovanými infekciami a zápalmi. Desaťdňové užívanie antibiotík predstavuje tiež poriadnu záťaž pre pečeň. Ako teda rozlíšime, či nám ich k liečbe treba alebo nie? Posúdiť to môžeme, napríklad, podľa hlienov. Ak nám z nosa vyteká priehľadná tekutina, ide o klasické nachladnutie. V prípade, že sa hlieny sfarbia dožlta, môže to znamenať, že sa v dýchacích cestách usídlili baktérie. To isté platí o hlienoch v hrdle alebo o tých, ktoré vykašliavame, tzv. spútum.
Ako ste na tom s užívaním antibiotík vy? Napíšte do diskusie a vyhrajte víkendový pobyt alebo niektorú z ďalších cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platný email.
Zdieľať na