Možno aj vám rodičia či starí rodičia kedysi rozprávali, ako v detstve chodievali v lete bosí a pochvaľovali si ten úžasný pocit slobody a voľnosti. V súčasnosti je chôdza bez topánok módnym trendom. Tí, ktorí mu podľahli tvrdia, že odkedy sa zbavili obuvi, nepoznajú choroby.
Odborníci sa nezhodujú
Začínali väčšinou s takzvanými barefoot topánkami, ktoré vraj ozdravujú nohy aj telesný postoj a umožňujú telu, aby vnímalo podklad, po ktorom kráča. Niektorí pri nich aj zostali, ďalší sa posunuli o stupienok vyššie a zvolili chôdzu úplne bez obuvi.
Tých úzkostlivejších stretnete v uliciach bosých len v lete, odvážnejší však majú chodidlá holé bez ohľadu na to, či vonku prší, sneží, alebo je tridsať stupňov v tieni. Treba povedať, že odborníci sa v názore na prospešnosť tohto trendu celkom nezhodujú.
Dávkovať postupne
Skeptici upozorňujú na to, že dnes je náš spôsob chôdze iný, než kedysi. Naša noha si zvykla na pevnú obuv a tak sme sa naučili iným spôsobom udržiavať rovnováhu či našľapovať. Chodenie bez topánok tak môže byť pre naše telo doslova šokom.
Zabúdať by sme nemali najmä na riziko poranenia (čo si budeme hovoriť, na chodníkoch na nás číha hocičo), zápalov či únavových zlomenín. Ak sa i tak rozhodnete skúsiť chôdzu naboso či v minimalistických topánkach, mali by ste ju dávkovať pozvoľna a predovšetkým počúvať reakcie nášho tela. Ak zacítite bolesti chodidla, je to signál, že by ste sa mali predsa len vrátiť k pevnej obuvi.
Mohlo by vás zaujímať: Beh verzus chôdza: Čo je pre vás lepšie?
Zdravie stojí na nohách
Medzi odborníkmi však nie sú len skeptici, nájdeme tu aj dosť propagátorov bosej chôdze. Tí tvrdia, že kontakt bosej nohy so zemou dokáže robiť divy. Chodidlo sa skladá z 19 svalov, 107 väzov a 26 kostí, je to jedno z najcitlivejších miest na našom tele.
Napriek tomu chodidlá vnímame málo a takmer nič o nich nevieme. Z toho potom pramenia rôzne zdravotné problémy, fyzické aj vnútorné: padnutá klenba, vybočené palce, zarastajúce nechty, kŕčové žily, problémy s členkami, kolenami, bedrovou chrbticou, vypuknuté brucho, ale aj pocit „odpojenia“ a nestability v živote.
Zabúdame tak, že celé zdravie stojí na našich nohách. Naše prsty potrebujú priestor. Celé chodidlo a prsty sa pri dopade na zem pri chôdzi roztiahnu a vytvoria tvar akéhosi vejárika. To pri bežnej obuvi nie je možné, prsty sú v nej stiahnuté, skrčené alebo pozdvihnuté.
Na chodidle sa tiež nachádzajú reflexné zóny, ktoré chôdza naboso prirodzene stimuluje. Napríklad v klenbe sú reflexné zóny žalúdka, pankreasu a hrubého čreva a ak klenbu podoprieme v podobe nevhodnej obuvi, prestane pracovať, zdegeneruje, a tým ochabne aj celé brucho. Zástancovia chôdze naboso zdôrazňujú, že väčšina dnešných topánok svojím tvarom a ohybnosťou jednoducho nezodpovedá prirodzenému tvaru a funkčnosti ľudského chodidla.
Aspoň v lete
Ak si netrúfame odložiť topánky na dlhšie obdobie, mohli by ste to skúsiť aspoň počas teplých dní. Telo potrebuje určitý čas, kým si zvykne a kým chôdzu bez topánok naozaj precíti. Potom možno sami od seba začnete s dlhšími intervalmi.
Ideálne je chodiť naboso skoro ráno alebo večer pri západe slnka, keďže vtedy najmenej podliehame zhonu, dokážeme sa stíšiť a precítiť chôdzu intenzívnejšie. Odporúča sa začať na 30 minútach denne a neskôr minúty pridávať podľa toho, ako sa budete cítiť.
Mohlo by vás zaujímať: Vydajte sa k lepšej postave ľahko a účinne: Chôdzou môžete zhodiť viac ako behom
Aké účinky očakávať?
1. Chodenie naboso nás prepája so zemou a prírodou, a vďaka tomu nás napĺňa prirodzenosťou a pozitivitou. Dochádza k upokojeniu, relaxácii
2. Posilňujeme svaly na chodidle, napíname a prekrvujeme lýtka a členky, zabraňujeme opuchom. Chodením naboso sa dá predchádzať rôznym deformáciám chodidiel.
3. Bosou chôdzou ovplyvňujeme zdravie ďalších orgánov v tele. Na chodidle sa nachádzajú reflexné zóny, ktoré zodpovedajú činnosti jednotlivých orgánov, a ich stimuláciou ak posilňujeme aj naše vnútorné orgány.
Náš tip: Okrem kráčania po tráve naboso je skvelým relaxom aj chôdza po piesku. Chodidlám ňou poskytnete blahodarnú masáž, pri ktorej sa stimulujú všetky body a štartujú ozdravné procesy v tele.
Ako som začala…
Jednou z vyznávačiek chôdze naboso je aj Miriam zo Senice. Nad bosým chodením uvažovala dlho, čítala si príbehy ľudí, ktorí ho praktizujú dokonca celoročne. Priznáva, že veľmi ju to lákalo skúsiť, ale dlho jej to hlava nedovolila. „Naše vžité stereotypy a strach z toho, čo povedia ostatní, nás dokážu zväzovať a nedovolia nám robiť veci, ktoré by sme robiť chceli, v ktorých by sme možno boli jedineční a dokonalí,“ prezrádza.
Hoci často chodievala bosá po záhrade a v zime skúsila aj bosú chôdzu po snehu, vyzuť topánky natrvalo a ísť bosá do mesta sa odhodlala až po skutočne dlhom čase. „Dovtedy som akoby hľadala výhovorky sama pre seba, prečo bosá bežne chodiť nemôžem: lebo chodníky sú špinavé, je tam sklo, psie exkrementy a podobne. Neskôr som si uvedomila, že je to len strach, ktorý nosím v hlave. Chcela som ho prekonať, nepozerať sa na to, čo si pomyslia ostatní a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Ak to sama nevyskúšam, nezistím, aké to v skutočnosti je, čo mi to môže priniesť, a ako mi to môže zmeniť život,“ hovorí Miriam.
Mohlo by vás zaujímať: Behanie verzus chôdza: Čo je lepšie pre vaše zdravie a čo pre postavu?
Oslobodzujúci pocit
Keď sa konečne odhodlala, bol to vraj neopísateľný pocit: „Bolo to veľmi oslobodzujúce. Nemyslím len fyzicky, ale aj psychicky. Zakorenené stereotypy spôsobili, že ľudia topánkam pripisujú väčšiu dôležitosť, ako im náleží. Topánka reprezentuje ich spoločenský status, to, čo dosiahli, kam to až dotiahli. Stačilo si dať dole topánky a cítila som sa na verejnosti ako nahá – sama som bola prekvapená týmto pocitom. Čím viac som však chodila bosá – nielen v prírode, ale aj v bežnom živote, do obchodu, banky, do kancelárie na stretnutie s klientmi, tým viac sa tento pocit strácal.“
Dnes je bosá chôdza pre Miriam prirodzenou súčasťou jej života a jej osobnosti. Nedokáže si už predstaviť, že by si na nohy obula klasické topánky. „Samozrejme, cieľom nie je chodiť bosá za každých okolností. Sú situácie, kedy je ochrana chodidla na mieste, či už je to nevhodný terén, verejné toalety, alebo mrazivé teploty v zime. V každom prípade platí, že treba počúvať vlastné telo a riadiť sa svojimi pocitmi,“ zdôrazňuje.
Trúfli by ste si ísť bez topánok po dedine či do mesta? Podeľte sa o svoje názory s ostatnými čitateľmi.
Zdieľať na