Október sa pomaly blíži k záveru a s príchodom novembra prichádza sviatok, kedy si pripomíname našich zosnulých blízkych, rodinu a priateľov. V posledných rokoch však nastáva trend pretláčania západnej kultúry a čím ďalej tým viac sa stretávame aj s Halloweenom. Ktorý z týchto dvoch sviatkov bol prvý a ako sa slávili vo svojich počiatkoch?
Október sa pomaly blíži k záveru a s príchodom novembra prichádza sviatok, kedy si pripomíname našich zosnulých blízkych, rodinu a priateľov. V posledných rokoch však nastáva trend pretláčania západnej kultúry a čím ďalej tým viac sa stretávame aj s Halloweenom. Ktorý z týchto dvoch sviatkov bol prvý a ako sa slávili vo svojich počiatkoch?
Cirkevná tradícia
Možno je to pre vás prekvapenie, no prvé slávenie Sviatku všetkých svätých bolo už v 4. storočí po Kristovi vo Východnej cirkvi a od 7. storočia v Západnej cirkvi. Na tento deň však pripadal iný dátum, vtedy sa jednalo o 13. máj. Zásluhou pápeža Gregora III sa tento sviatok presunul na dnes už známy dátum – prvý november. Stalo sa tak v ôsmom storočí, sviatok sa však oslavoval predovšetkým v Írsku a Anglicku. O jeho rozšírenie do celého sveta sa zaslúžil predovšetkým pápež Gregor IV. Šlo o spomienku na všetkých svätých z kalendára, no aj tých, ktorí sa do neho už nezmestili, prípadne neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Postupom času sa k sviatku pridali aj ľudovo nazývané „Dušičky“. Na Dušičky si každý veriaci súkromne pripomínal pamiatku svojich blízkych. Slávi sa deň po Sviatku všetkých svätých a je skôr len tichou a pietnou spomienkou a tiež má korene v cirkevnej praxi. Sláviť sa začal v 10. stor v slávnom benediktínskom opátstve v Cluny – tam spojili modlitbu s návštevou cintorínov.
Halloween, dedičstvo Keltov
Prejdime však k čoraz populárnejšiemu Halloweenu. Kedysi sa nazýval inými názvami, ktoré v preklade znamenali predvečer všetkých svätých. Dodnes sa slávi v noci 31.10. pred Sviatkom všetkých svätých. Istá spojitosť s kresťanstvom tu teda je. Treba ale povedať, že sa tento sviatok slávil ešte oveľa dávnejšie u starých Keltov pod názvom Samhain. Ten predstavoval koniec starého a začiatok nového pohanského roka. Kelti totiž rozlišovali len dve ročné obdobia: letné a zimné. Práve v tento deň končila nadvláda boha slnka a nastávala nadvláda boha smrti a zimy. Vzhľadom na príchod boha smrti šlo o jeden jediný deň v roku, kedy sa aj živé duše mohli pozrieť do podsvetia. Okrem toho Kelti chystali pre putujúce duše pohostenie, prostredníctvom ktorého si chceli nakloniť dobrých duchov.
Tekvica pre opilca Jacka
Možno vás zaujíma, odkiaľ k nám prišla známa halloweenska tekvica. Ide o legendu z novodobejších čias. Írsky opilec menom Jack mal veľmi zlé správanie. Kvôli tomu ho nebo odvrhlo, no malo to ešte jeden háčik. Nemohli ho prijať ani do pekla. Preto jeho duša blúdi po svete s lampášom vyrobeným z tekvice. Na Halloween si dávajú vyrezávané tekvice do okien aj ľudia ktorí veria, že Jack si z nich vezme svetlo a bude ich ochraňovať. Tento pôvodne írsky zvyk s nadšením prebrali Američania a pridali niekoľko svojich špecifík. Jedným je napríklad chodenie detí po domoch v maskách a pýtanie si sladkej odmeny.
Naše tradície
Nie je potrebné opakovať, že u nás sa stále teší väčšej obľube tradičný spôsob slávenia tohto sviatku a teda pri sviečke a v tichosti. Kedysi takáto spomienka trvala až dovtedy, kým sviečka nezhasla. Verilo sa totiž, že zosnulí neustále pomáhajú svojim živým príbuzným. Dnes má na to veľký vplyv aj prostredie. V mestách sa na nás valí trend halloweenskych kostýmov, ozdôb či dekorácií, ale mnohí z nás stále uprednostňujú svätú omšu a tichú pietnu spomienku, prípadne kombináciu oboch tradícií.
Zdieľať na