Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil

žena

profimedia.sk

Sedávej panenko v koutě, budeš-li hodná, najdou tě. Asi každý pozná toto české porekadlo. Moja staršia sestra Erika si často robila zo mňa žarty. Kto toto vymyslel, určite sa inšpiroval mnou. Je v znamení Leva. Svojou energickou, dominantnou povahou nevedela pochopiť, že niektorí ľudia skrátka nepotrebujú na seba strhávať všetku pozornosť. Aj keď to neznamená, že o žiadnu nestoja.

Taká som bola aj ja. Tichá a nepriebojná. V živote som sa kvôli mojej povahe veľa krát na seba hnevala. V milostnom živote mi každého potenciálneho frajera uchmatla nejaká rýchlejšia a odvážnejšia. V práci som zasa len plnila príkazy iných. Ak ma aj zavolali na poradu, cítila som sa skôr ako prísediaca. V hlave som mala kopec myšlienok a nápadov, ktoré ale vyslovoval niekto z mojich kolegov. Možno aj preto som bola vo svojich tridsiatich piatich rokoch stále sama a v robote robila aj napriek vysokej škole administratívnu prácu.

Rok dvetisíc desať bol však v mojom živote zlomový. Môj osobný aj pracovný život sa otočil o stoosemdesiat stupňov. Firma, kde som robila sa rozhodla expandovať k našim západným susedom. Veľmi som sa túžila dostať do tímu, ktorý by mal na starosti celý marketing. Žiaľ, ako vždy to vyzeralo, že so mnou sa nepočíta. Moje šance na získanie povýšenia boli mizerné. Bola som z toho celého smutná. Pripadala som si neschopná. V tom čase mi prestalo aj chutiť jesť. Až príliš som sa zaoberala tým, čo robím zle.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Mal som všetko, bol som však neverný a dnes nemám nič


Erika sa na mňa už nemohla pozerať. Blížili sa moje meniny a chcela mi urobiť niečím radosť. Kúpila mi knihu o tom, ako uspieť v práci. Pamätám si hneď na jednu z úvodných rád. „Obliekajte sa tak, ako sa obliekajú ľudia na pozícii, ktorú chcete dosiahnuť. Nie tak, na akej práve ste.“ Celkom ma to zaujalo. Za zmenu nič nedám. Nakúpila som si zopár pekných kúskov, pokiaľ to môj minimalistický plat dovoľoval. Na môj nový imidž začali naozaj ľudia z práce reagovať. Dostávala som čoraz viac komplimentov. Úprimných od kolegov, aj trocha závistlivých od mojich kolegýň. Cítila som sa skvele, a tak na tom bolo aj moje sebavedomie.

Blížil sa náš každoročný vianočný večierok. Vedela som, že tam budú aj niektorí naši noví partneri z Čiech. Páčil sa mi Petr, ktorého som občas stretávala u nás na chodbe, keď prišiel na stretnutie. Dúfala som, že sa mi ho podarí na večierku spoznať viac. Dala som si na svojom výzore v ten večer záležať.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Muž môjho života sa počas nášho vzťahu tajne oženil s inou!


Žiaľ, ukázalo sa, že Petr trocha precenil svoje sily, keď sa rozhodol pripíjať si s mojím kolegom z východu. Už o pol deviatej bol spoločensky viac ako unavený. „No super,“ pomyslela som si. „Môžem to aj ja rovno zabaliť a ísť domov.“ Nakoniec ma kolegyne prehovorili, nech ostanem. Mali pravdu, atmosféra bol v ten rok výnimočne dobrá. Tancovalo, pilo sa. Ani neviem ako, a pred sebou som na parkete zbadala nášho riaditeľa. Bol už trocha v nálade a uvoľnený. „Alena, dnes vyzeráte vynikajúco,“ začal. „Ďakujem za kompliment,“ ostala som trocha zarazená. Predsa len, nestávalo sa často, a mne už vôbec nie, že by náš riaditeľ s niekým takto neformálne konverzoval. Myslela som, že chce byť zdvorilý, no on pokračoval. „Vy vlastne v poslednom čase stále dobre vyzeráte, he he.“ Nechápala som, o čo mu ide, ale jeho záujem mi lichotil. Pomaly mi začalo dochádzať, keď ma nenápadne chytil za zadok. Potúžení alkoholom a dobrou náladou sme v ten večer skončili u neho v aute. Na druhý deň som sa hanbila ako pes. Vybavila som si na deň voľno a dúfala, že po víkende sa dajú veci do normálu a na celú vec obaja zabudneme. Veď to bolo len také jednorazové pošmyknutie, nahovárala som si. No nebolo. So šéfom som sa začala stretávať pravidelne.

Môj nový vzťah mi priniesol určité výhody. Do mesiaca som bola na marketingovom oddelení a do pol roka som viedla celý tím. Nemyslela som, že ľudia z firmy začnú mať nejaké podozrenie. Aj keď závistlivci sú všade, svoje nové miesto som milovala a zanechávala za sebou reálne a dobré výsledky. Nikto sa nemohol na mňa sťažovať.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Ako z lacného filmu – manžel mi zahýbal so susedkou


Viem, že som sa zahrávala s ohňom. Mala som pomer s najvyšším. Jeho žena pritom mala firmu  na tej istej ulici, ako sme sídlili my. Aby toho nebolo málo, jej veľmi dobrá kamarátka pracovala u nás ako personálna riaditeľka. Bolo asi len otázkou času, kedy si o našom pomere začnú štebotať aj vtáky na elektrickom vedení. Nečakala som ale, že sa Dušan zachová až tak zbabelo.

Bolo to presne mesiac pred vianočným večierkom. Dozvedela sa o nás Martina, personálna riaditeľka.  Dušanovi dala ultimátum. Buď sa so mnou rozíde alebo sa všetko dozvie jeho žena. Rátala som s tým, že niečo s Dušanom vymyslíme. V ten večer, keď sme sa stretli som mu navrhla, nech sa na nejakú chvíľu prestaneme stýkať. Aspoň kým všetko neutíchne. Jeho predstava vyriešenia problému, ako nazval náš vzťah, však bola iná. „Alenka, myslím, že bude lepšie, keď to ukončíme. Moja žena už aj tak o niečom tuší. Od poslednej aféry mám ultimátum. Ešte jedno pošmyknutie a je koniec. Podá žiadosť o rozvod a ja sa môžem rozlúčiť so svojimi deťmi.“ Nevedela som, či mám riešiť to, že sa chce so mnou rozísť alebo to, že nie som jeho prvá bokovka. Vynadala som mu do zbabelcov a ušla domov. Nechcela so  ho vidieť.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Som asi slabá, celý život zostávam v nešťastnom manželstve


Na ďalší deň v práci si ma zavolala do kancelárie Martina. Na stole ma čakala výpoveď. „Buď sa dohodneme alebo si už žiadnu inú prácu v tomto meste nenájdeš,“ vysvetlila mi na rovinu Maťa. Vedela som, že nemá zmysel bojovať. Podpísala som výpoveď dohodou. Dušan v ten deň ani do práce neprišiel. Neskôr som sa mu snažila dovolať, ale márne. Na moje telefonáty ani správy neodpovedal. Jednoducho ma zo svojho života vyškrtol.

Jedinú pozitívnu vec som si z mojej bolestnej skúsenosti predsa len odniesla. Nadobudla som prax v oblasti, ktorá ma baví a chcem v nej pokračovať. Na každom pracovnom pohovore však tŕpnem pri otázke „prečo ste odišli z predošlého zamestnania“. Tiež som prišla na to, že sedieť v kúte nemá význam. Môže sa vám stať, že si vás nájde niekto veľmi nevhodný. A aj keď mi na začiatku môj pomer pomohol prácu snov získať, na konci som kvôli nemu o ňu aj prišla.     


Čo by ste robili na mieste mamy vy? Poznáte podobný životný príbeh? Napíšte svoje skúsenosti do diskusie v vyhrajte niektorú z cien v našej súťaži alebo nám ho celý pošlite na plnielanu@plnielanu.sk a prečítajte si ho v tejto sekcii možno už nabudúce.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, AJ
Odporúčame