Pravdivý príbeh: Poznám tajomstvo môjho brata – a nikomu ho nemôžem prezradiť

muž

sita

Môj brat Boris nikdy nebol lámač sŕdc ani žiaden Casanova. Je odo mňa o šesť rokov mladší, ale vždy bol rozhľadenejší ako moji rovesníci v škole, či kolegovia v práci. Knihy, informácie, to bolo jeho. Inteligenciou a nevtieravým humorom si v maturitnom ročníku získal svoju prvú lásku Vlaďu. Borisovi bolo vždy prednejšie štúdium. Von sa mu chodiť nechcelo. Diskotéky priam neznášal. Vlaďa bola presný opak. Ich vzťah sa po dvoch rokoch snaženia sa preučiť jeden druhého skončil.

Na vysokej škole Boris spoznal Naďu. Keď mi ju brat opisoval, mala som pocit, že našiel svoju spriaznenú dušu. Naďa brala brata takého, aký je. V štúdiu ho podporovala. Tešila sa, keď si na promóciách preberal červený diplom. Borisovi sa nechcelo po škole hneď vrhnúť do práce. Získal zaujímavé štipendium. Odišiel na štyri semestre do zahraničia. Bál sa, či prehovorí Naďu, aby išla s ním. Nakoniec mu to navrhla ona sama, aj napriek tomu, že žiadnu perspektívu v novej krajine nemala.

Zo štyroch semestrov boli štyri roky. Už som prestávala dúfať, že sa brat niekedy domov vráti. Na piate Vianoce, odkedy s Naďou odišli, ma Boris prekvapil telefonátom. „Vraciame sa domov,“ oznámil veselo. Tešila som sa aj ja. Myslela som si, že hlavný dôvôd ich návratu sú zásnuby a rozhodnutie konečne si založiť rodinu. Ja som bola v tom čase bez priateľa. Otázky rodiny a známych, kedy sa konečne vydám mi už začínali liezť pomaly na nervy. Príchodom brata sa celá pozornosť presunula na neho.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéru partner bije a ja neviem, čo mám robiť


 Brat aj s priateľkou išiel na začiatok bývať ku mne do podnájmu – kým si nenájdu niečo pre seba. Raz, keď sme boli s Naďou doma len samé, spýtala som sa jej, kedy sa plánujú s Borisom vziať. „Ste spolu už celú večnosť,“  začala som. „Myslela som, že sa z Nórska vrátiš so snubákom.“ „Viem, Erika. Ale Boris ani v najmenšom nevyzerá, že by sa mal k činu. Preberali sme to už toľkokrát. Lenže pre neho je najdôležitejšia práca,“ zakončila smutne.

Boris si dva týždne od návratu našiel novú robotu. Všetok čas trávil opäť tam. Pochopila som, že podobne ich život vyzeral aj za hranicami. Naďu však bola láskou jeho života, ako zvykol vravievať. Vždy, keď mu pohrozila rozchodom, snažil sa tráviť viacej času s ňou. Ale po čase bolo všetko po starom.

Jedného dňa mi Boris zavolal celý skormútený. Naďa mu dala ultimátum. „Ako to dopadlo?“ zaujímalo ma. „Myslíš, že by som ti volal, ak by bolo všetko v poriadku?“ zakričal na mňa brat. Naďa sa s ním po ôsmich rokoch rozišla. Dôvod bol prostý. Chcela sa vydávať, mať s Borisom dieťa. Nie len počúvať plané sľuby o tom, ako to všetko raz mať bude. Boris tomu dlho nemohol uveriť. Načisto pochopil, až keď si Naďa odsťahovala svoje veci z bytu.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Bratia by si za peniaze nechali aj koleno vŕtať


Dva týždne chodil ako bez duše. Dva týždne sa doprosoval, sľuboval. O mesiac boli Boris s Naďou opäť spolu. Zakrátko na to prišli mne a rodičom ukázať prstienok, ktorý sa leskol na Nadinom prste. Obaja žiarili sťastím. Aby tej radosti nebolo málo, brat a budúca švagriná mi oznámili, že budem teta. Brat bol šťastný, že sa mu podaril zachrániť vzťah s Naďou. Vravel, že až keď od neho naozaj odišla, zistil, ako veľmi ju miluje a potrebuje vo svojom živote.

Keď sa malý Patrik narodil, môj brat sa strašne opil. Sedel u mňa v izbe, vytiahol fotku malého. Z ničoho nič na mňa vyblafol. „Patrik nie  je môj syn.“ „Čo to trepeš, prosím ťa, si len opitý,“ odbila som ho. „Nie, nie, Erika, naozaj. Paťo nie je môj. Prijal som ho za svôjho, aby som zachránil vzťah s Naďou,“ pokračoval brat. Keď sa Naďa s Borisom rozišla, začala si aférku so ženatým kolegom z práce. Stretli sa len pár krát. No aj napriek tomu Naďa otehotnela. Kolega sa preľakol, aby sa ich románik neprevalil. Zachoval sa ako totálny zbabelec. S Naďou sa rozišiel. Na rovinu jej oznámil, že dieťa nie je v jeho plánoch. Ak si ho nechá, je to len na nej. Keď sa môj brat pokúšal Naďu opäť získať, povedala mu pravdu. Dlho to v sebe spracovával, ale napokon sa rozhodol. Chcel vzťah s Naďou tak veľmi zachrániť.


Mohlo by vás zaujať:  Pravdivý príbeh: Bojím sa, že moja nevesta je lenivá podvodníčka


Paradoxne, nebola som nahnevaná na Naďu, čo spravila, ale na brata, že mi o tom vôbec povedal. „Ako to mám celé brať? A čo naši rodičia?“ kričala som na Borisa. „Čo rodičia. A čo ja? Ako sa asi budem cítiť ja, keď budú všetci ochkať na Patrika a snažiť sa uhádnuť, na koho sa asi podobá? Na ocina alebo na maminu?“ kričal na mňa brat. „Patrik má len deň, ale aj tak som sa dozvedel, že má pery po mne,“ zakončil.

To som musela Borisovi uznať. Má charakter. Neviem, koľko mužov by vedelo vychovávať dieťa s vedomím, že celé okolie si myslí, že je jeho a len on vie, že to tak nie je. Patrik má už skoro rok. Je nádherný. Naši rodičia samozrejme nevedia, kto je biologický otec. Ešte stále sa na Borisa trocha hnevám, že mi o tom povedal. Niekedy je lepšie nevedieť. Život je potom jednoduchší. Môj brat si ale vždy vyberal tu zložitejšiu cestu. 


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste na mieste zúčastnených reagovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdroj: sita, sita, MV
Odporúčame