Existuje veľa vtipov o svokrách. Veselých, vychádzajúcich zo života, cynických. Niekedy môže ísť o zlý vtip – presne takým je aj moja svokra.
S Gabikou, mojou manželkou, som sa zoznámil cez internet. Obaja sme boli bez záväzkov, čerstvo rozídení. Smútok z rozchodu sme obaja zaháňali v práci. Na osobné zoznámenie nebol čas. Na čas pri počítači strávený s Gabikou som sa však tešil zo dňa na deň viac. Po nejakej dobe písania si nasledovalo osobné stretnutie. Sadli sme si dokonale.
Gabikinu rodinu som za ten čas spoznal len zbežne. Bola jedináčik a vyrastala bez otca. Gabikina mama bývala od nás na opačnom konci krajiny. Gabika ma pred prvou návštevou pripravila, že jej mama je silne veriaca. U nej doma to vyzeralo ako v malom kostole. Kríže, obrazy s náboženskou tematikou na stenách, poličkách, na stole. Pripadal som si ako v inom svete, keďže ja som nebol ani pokrstený. Gabika ma poprosila, nech túto skutočnosť pred jej mamou zatajím. Vraj by som mal hneď mínusové body. Vyhovel som jej. Nechcel som si budúcu svokru pohnevať ešte pred zásnubami.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn spáchal samovraždu – a nik nevie prečo
Prvý kameň úrazu prišiel, keď sme s Gabikou reálne začali svadbu vybavovať. Jej mama Anna nebrala inú možnosť ako svadbu v kostole ani do úvahy. Ja by som pokojne vybavil celý obrad na úrade. Pre mňa to znamenalo dať sa pokrstiť a prejsť všetkými náležitosťami, aby sa sobáš mohol v kostole uskutočniť. Videl som, že sa Gabika trápi, pretože chcela vyhovieť mame. Ustúpil som – nech má, ako chce. Aj keď by som to Gabike vtedy nepriznal, bol som rád, že po svadbe budeme bývať tak ďaleko od svokry. Tešil som sa však predčasne.
Svokra sa po niekoľkých rokoch začala sťažovať na opustenosť a oslabené zdravie. Začala spracovávať Gabiku, či by sa nemohla presťahovať na nejaký čas k nám. Bývali sme v štvorizbovom byte a miesta bolo dosť. Tento nápad som rázne zatrhol. Gabike však v tom čase končila materská. Chystala sa naspäť do roboty. Bola by rada, ak by mala svoju mamu pri sebe. Mohla by jej aspoň pomôcť s naším Jakubom a vyzdvihnúť ho pravidelne zo školy. Dohodli sme sa na kompromise. Svokra predala svoj dom a kúpila si malú garsónku o dom ďalej od nás.
Od toho dňa bola u nás varená pečená. Na jednej strane nám pomáhala s Kubom, na strane druhej sa snažila ovplyvňovať jeho výchovu. Vodila syna do kostola, na stretnutia, rozprávala mu o náboženstve, dávala mu pod vankúš rôzne obrázky svätých. Nemám osobne nič proti veriacim ľuďom. Videl som ale, že svokra sa snaží prevychovať Jakuba na svoj obraz.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Kde som spravila chybu? Drogy spravili z môjho syna trosku
Dlho som bol trpezlivý, ale po pár rokoch mi poriadne povolili nervy. Anne som vykričal, že si neprajem, aby môjmu synovi vymývala mozog. Urazila sa. Nebavila sa so mnou pár dní ani Gabika. Malo to však osoh. Svokra k nám nechcela chodievať, keď som bol doma ja. Svoj záujem presunula na aktivity v centre, kde sa s podobnými ľuďmi ako ona sama pravidelne stretávala. Myslel som, že si Anna nájde nové kamarátky a nebude chcieť tráviť toľko času u nás.
Spočiatku to tak bolo. Po pár mesiacoch si manželka všimla, že nám mizne jedlo z chladničky, rôzne oblečenie, ba aj peniaze a drobné predmety. Najskôr sme to prehliadali, mysleli sme si, že sme sami veci postrácali či pozabúdali. Keď zmizol manželke prsteň s diamantom, pochopili sme, že ide do tuhého. Zľakli sme sa, že nášho syna v škole niekto vydiera alebo tak. Keď prišiel domov zo školy, udreli sme na neho. Vôbec nechápal. „To vás nenapadlo, že to môže byť babka? Má predsa od bytu kľúče,“ obhajoval sa. Gabiku to rozrušilo. Nechcela veriť, že by jej mama chodila k nám domov, keď sme v práci a brala od nás veci. Kubo mi však priznal, že ju raz keď sa vracal zo školy videl vychádzať z našej brány.
Ešte v ten večer išla za ňou. Zlá predtucha sa naplnila. „Vy máte všetkého dosť. Ja pomáham chudákom, ktorý chcú nasledovať najvyššieho,“ oznámila jej s pokojom v hlase svokra. „Veď sme ti vždy dali, čo si potrebovala,“ nechápala Gabika. „Mojou úlohou je v jeho mene pomáhať ovečkám v núdzi,“ odbila ju Anna. No ozaj, keď mi toto manželka povedala, cítil som sa ako v nejakom ťažkom psychologickom filme.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka trpí depresiami a chcela sa zabiť!
Nechceli sme meniť zámky na dverách. Anna však odmietala sľúbiť, že prestane vynášať veci z bytu. Miesto toho sa nás začala strániť. Nechcela s nami komunikovať, stretávať sa s nami. Dokonca ani s Gabikou a svojím vnukom. Navyše mne začala vykať. Chcela, aby som jej vykal tiež. S Annou to išlo z kopca. Keď tri dni nebrala Gabike telefón, tušila, že sa niečo deje. Našla svoju mamu na posteli, s neprítomným pohľadom upreným na obraz na stene. Zobrala ju k lekárovi, ktorý zistil ťažké depresie. Odporučil nám, nech dáme Annu na pár dní do ústavu. Potrebovala si oddýchnuť. Všetkých presviedčala, že zlyhala na ceste do neba.
Gabika sa bála po liečení nechať svoju mamu samu doma. Aj keď nerád, súhlasil som, že pôjde bývať k nám. Aspoň na začiatok, kým sa dá dokopy. Už je u nás pol roka. Svokra sa so mnou veľmi nebaví, ale zdá sa mi, že začína mať chuť do života. Do skutočného aj do toho duchovného. Je na nás ju ustrážiť, aby sa jej to opäť celé nevymklo z rúk.
Poznáte podobný príbeh? Ako by ste na mieste zúčastnených reagovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na