Pravdivý príbeh: Svokru jej náboženstvo priviedlo až do blázinca

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Existuje veľa vtipov o svokrách. Veselých, vychádzajúcich zo života, cynických. Niekedy môže ísť o zlý vtip - presne takým je aj moja svokra.


S Gabikou, mojou manželkou, som sa zoznámil cez internet. Obaja sme boli bez záväzkov, čerstvo rozídení. Smútok z rozchodu sme obaja zaháňali v práci. Na osobné zoznámenie nebol čas. Na čas pri počítači strávený s Gabikou som sa však tešil zo dňa na deň viac. Po nejakej dobe písania si nasledovalo osobné stretnutie. Sadli sme si dokonale.

Gabikinu rodinu som za ten čas spoznal len zbežne. Bola jedináčik a vyrastala bez otca. Gabikina mama bývala od nás na opačnom konci krajiny. Gabika ma pred prvou návštevou pripravila, že jej mama je silne veriaca. U nej doma to vyzeralo ako v malom kostole. Kríže, obrazy s náboženskou tematikou na stenách, poličkách, na stole. Pripadal som si ako v inom svete, keďže ja som nebol ani pokrstený. Gabika ma poprosila, nech túto skutočnosť pred jej mamou zatajím. Vraj by som mal hneď mínusové body. Vyhovel som jej. Nechcel som si budúcu svokru pohnevať ešte pred zásnubami.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn spáchal samovraždu - a nik nevie prečo


Prvý kameň úrazu prišiel, keď sme s Gabikou reálne začali svadbu vybavovať. Jej mama Anna nebrala inú možnosť ako svadbu v kostole ani do úvahy. Ja by som pokojne vybavil celý obrad na úrade. Pre mňa to znamenalo dať sa pokrstiť a prejsť všetkými náležitosťami, aby sa sobáš mohol v kostole uskutočniť. Videl som, že sa Gabika trápi, pretože chcela vyhovieť mame. Ustúpil som - nech má, ako chce. Aj keď by som to Gabike vtedy nepriznal, bol som rád, že po svadbe budeme bývať tak ďaleko od svokry. Tešil som sa však predčasne.

Svokra sa po niekoľkých rokoch začala sťažovať na opustenosť a oslabené zdravie. Začala spracovávať Gabiku, či by sa nemohla presťahovať na nejaký čas k nám. Bývali sme v štvorizbovom byte a miesta bolo dosť. Tento nápad som rázne zatrhol. Gabike však v tom čase končila materská. Chystala sa naspäť do roboty. Bola by rada, ak by mala svoju mamu pri sebe. Mohla by jej aspoň pomôcť s naším Jakubom a vyzdvihnúť ho pravidelne zo školy. Dohodli sme sa na kompromise. Svokra predala svoj dom a kúpila si malú garsónku o dom ďalej od nás.

Od toho dňa bola u nás varená pečená. Na jednej strane nám pomáhala s Kubom, na strane druhej sa snažila ovplyvňovať jeho výchovu. Vodila syna do kostola, na stretnutia, rozprávala mu o náboženstve, dávala mu pod vankúš rôzne obrázky svätých. Nemám osobne nič proti veriacim ľuďom. Videl som ale, že svokra sa snaží prevychovať Jakuba na svoj obraz.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Kde som spravila chybu? Drogy spravili z môjho syna trosku


Dlho som bol trpezlivý, ale po pár rokoch mi poriadne povolili nervy. Anne som vykričal, že si neprajem, aby môjmu synovi vymývala mozog. Urazila sa. Nebavila sa so mnou pár dní ani Gabika. Malo to však osoh. Svokra k nám nechcela chodievať, keď som bol doma ja. Svoj záujem presunula na aktivity v centre, kde sa s podobnými ľuďmi ako ona sama pravidelne stretávala. Myslel som, že si Anna nájde nové kamarátky a nebude chcieť tráviť toľko času u nás.

Spočiatku to tak bolo. Po pár mesiacoch si manželka všimla, že nám mizne jedlo z chladničky, rôzne oblečenie, ba aj peniaze a drobné predmety. Najskôr sme to prehliadali, mysleli sme si, že sme sami veci postrácali či pozabúdali. Keď zmizol manželke prsteň s diamantom, pochopili sme, že ide do tuhého. Zľakli sme sa, že nášho syna v škole niekto vydiera alebo tak. Keď prišiel domov zo školy, udreli sme na neho. Vôbec nechápal. „To vás nenapadlo, že to môže byť babka? Má predsa od bytu kľúče,“ obhajoval sa. Gabiku to rozrušilo. Nechcela veriť, že by jej mama chodila k nám domov, keď sme v práci a brala od nás veci. Kubo mi však priznal, že ju raz keď sa vracal zo školy videl vychádzať z našej brány.

Ešte v ten večer išla za ňou. Zlá predtucha sa naplnila. „Vy máte všetkého dosť. Ja pomáham chudákom, ktorý chcú nasledovať najvyššieho,“ oznámila jej s pokojom v hlase svokra. „Veď sme ti vždy dali, čo si potrebovala,“ nechápala Gabika. „Mojou úlohou je v jeho mene pomáhať ovečkám v núdzi,“ odbila ju Anna. No ozaj, keď mi toto manželka povedala, cítil som sa ako v nejakom ťažkom psychologickom filme.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Čo robiť? Manželka trpí depresiami a chcela sa zabiť!


Nechceli sme meniť zámky na dverách. Anna však odmietala sľúbiť, že prestane vynášať veci z bytu. Miesto toho sa nás začala strániť. Nechcela s nami komunikovať, stretávať sa s nami. Dokonca ani s Gabikou a svojím vnukom. Navyše mne začala vykať. Chcela, aby som jej vykal tiež. S Annou to išlo z kopca. Keď tri dni nebrala Gabike telefón, tušila, že sa niečo deje. Našla svoju mamu na posteli, s neprítomným pohľadom upreným na obraz na stene. Zobrala ju k lekárovi, ktorý zistil ťažké depresie. Odporučil nám, nech dáme Annu na pár dní do ústavu. Potrebovala si oddýchnuť. Všetkých presviedčala, že zlyhala na ceste do neba.

Gabika sa bála po liečení nechať svoju mamu samu doma. Aj keď nerád, súhlasil som, že pôjde bývať k nám. Aspoň na začiatok, kým sa dá dokopy. Už je u nás pol roka. Svokra sa so mnou veľmi nebaví, ale zdá sa mi, že začína mať chuť do života. Do skutočného aj do toho duchovného. Je na nás ju ustrážiť, aby sa jej to opäť celé nevymklo z rúk.


Poznáte podobný príbeh? Ako by ste na mieste zúčastnených reagovali vy? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (45)

  • ludka 23.04.2013, 07:59

    garias, pravda, domovy duchodcu jsou pro stare a prestarle. i pecovatelske domy pro seniory je dobra volba, kdyz mladi se nechteji postarat, pomoci ci nemuzou, nemaji cas. proto existuji takova opatreni pro klienty na stari. ale zrovna tak jsou detske domovy a take tam sve deti prece nedas - nedame.. postarame se. to same se svymi rodici musime nakladat jednou vé stari, budou opet zase jako male deti.. musime oplatit, co oni pro nas udelali, to je kolobeh zivota. pani z pribehu pro dceru udelala, co mohla a vychovala ji spravne.

  • ad: garias 21.04.2013, 19:38

    Už ti len zostáva dúfať, že tým prašivým psom nebudeš raz aj ty, lebo tento tvoj názor a model správania prevezmú od teba raz aj tvoje deti. Ak sa ti prihodí, že na staré kolená budeš trpieť nejakou mentálnou poruchou, nečakaj zľutovanie od vlastných detí. Možno by sa ti hodilo preventívne si vyhliadnuť nejaký ústav už teraz............

  • suzi 02.04.2013, 13:08

    mne dokonce ex na rovinu povedel, ze prioritou jsou mu rodice, dokud budou zit, jsou na prvnim miste. manzelek muze mit (vystridat..) za zivot nekolik. ale matku a otce ma jen jednoho na svete, tez na sestru neda dopustit a to ma manzela, sve deti. rodice a sestricka jsou jeho rodina, maji vysostni pravo na jeho cas, finance. ja byla odsunuta stranou, natoz aby se ohlizel na tchyni, tu hodil hned pres palubu. sla jsem od valu to se nedalo..

  • maca007 02.04.2013, 10:25

    garias, klobuk dole, ze na prvom mieste mas rodinu.... bodaj by to pri mne fungovalo podobne, ale pravy opak - manzel/teraz ex, robil presny opak, uprednostnoval "svoju rodinu" tzn. matku, surodencov atd az sa nase manzelstvo rozpadlo

  • garias 29.03.2013, 11:35

    Až bude pomáhať mojim deťom a mojej žene a nebude ich okrádať o peniaze a tým šaty, jedlo, vodu, vôbec vreckové, za ktoré môže ísť do kina s kamoškami, na výlet, alebo žena si sadnúť s priateľkami na kofolu, AŽ potom to bude pre mňa človek a môže u mňa bývať. Zatiaľ je pre mňa prašivý pes. A prosím ťa, nesnaž sa ma zmeniť, ako to chcela tá svokra vnúčatá. Môj názor je pevný a nezmení sa.

  • garias 29.03.2013, 11:31

    Ja nechcem svoje deti učiť čo si majú myslieť, ale ako si majú myslieť. A keď príde niekto kto verí v bludy, je to cvok a okráda moju rodinu, potom to nieje pre mňa človek. A je mi úúúúúúúúúúúúúúúúúplne šumafuk, či je to moja matka, tvoja matka, alebo niekoho iného..

  • marty 25.03.2013, 09:06

    chapu gariase, spravne, ze ma na prvnim miste SVOU RODINU - zenu a vlastni deti. to ho cti! ma dobre srdce. zalozil si rodinu a pro tu dycha, polozil by za ni zivot. podobne jako kdysi svokra z pribehu pro svou dcerku, take chtela pro ni jen nejlepsi, umrela by pro ni. ale co dnes s matkou chorou, nejde ji zatratit. svedomi nedovoli. a pokud dcera ma srdce na pravem miste. z lasky k rodici - matce, se potomek - dcera pokusi pomoci a preckat lecici dobu. pochopitelne, co na to asi manzel.. zalezi.. u mne se to stat, ridila bych se citem, jak se znam. a snazila bych se nezpanikarit a vzit s muzem rozum do hrsti a domluvit se, co podniknout. samozrejme bych nas manzelsky vztah nechtela nechat rozbit, nas rodinny krb - mou nemocnou mentalne postizenou matkou. zvolila bych lidsky pristup, takovy jako v pribehu - z lecebny na cas domu, nez se uzdravi. domaci prostredi rychleji leci. pokud by matky pritomnost delala doma zle, muselo by se sahnout k radikalnimu kroku a zaridit ustavni peci na doleceni. moje caste navstevy by reseni jistily. a neco z meho zivota: ma mamicka vedela do sameho jejiho konce, ze stojim pri ni. vzala jsem si ji na starost pri umirani na rakovinu. lecila jsem ji prirodne, aspon pro jeji pocit, ze se s ni neco dela, kdyz to lekari vzdali. kolikrat jsem byla na zhrouceni, nekdy si vymýšlela na me chudinka, trochu mi terorizovala, ale pro zachranu i kdyz se ukazalo marnou, jsem nabirala nove sily. nastehovala jsem se k mamince a dal jsem pokracovala, alespon prodlouzit ji zivot. a vse jsem unesla, i kdyz to bylo krute. samozrejme chodila jsem pri tom do prace, a v te dobe jsem i dalkove studovala. opatrila jsem pecovatelskou sluzbu, dochazela maminku koupat. mela jsem nastesti oporu i podporu v tehdejsim mem partnerovi, byl napomocen a chapajici, nikdy mu to nezapomenu, i jakou mel trpelivost.

  • woman 22.03.2013, 19:23

    Dúfaš, že takto budú uvažovať aj tvoje deti, však ?

  • garias 22.03.2013, 19:01

    //Len pár ľudí na svete má šťastie pominúť sa z tohto sveta rýchlym spôsobom, čo je vykúpením pre nich samotných. A keď už hovoríš o tom okrádaní, koľko mladých dne...// Mňa nezaujímajú na prvom mieste rodičia, ani iní rodičia, ani iní mladí ľudia, ani tvoji rodičia, tvoji mladí..mňa zaujíma MOJA RODINA ! Ostatné je na druhom mieste. Keď niekomu prepína a kradne mi veci, nebude so mnou a nepomôžem mu. Keď si neváži mňa, nemám si prečo vážiť ani ja jeho. A je mi jedno či je to moja matka, otec, alebo pápež. Je mi to úúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúplne šuma fuk. Moja žena a deti sú na prvom mieste !

  • garias 22.03.2013, 18:58

    No ja by som nechcel mať doma psychoša, aby som sa bál v práci a rozmýšlal o tom, čo sa práve deje doma, alebo ktorá vec nám zajtra zmizne. Či zrovna drahá mamička nevymetá deťom satanov, alebo ich nestraší démonmi.

1 2 3 4 5 >

Pridať komentár