Trápi vás neustále sa zhoršujúca zlá nálada, či negatívne pocity, ktoré vás nútia uzatvárať sa čoraz viac do seba? Možno bojujete s depresiou, ktorá sa radí medzi poruchy. Mnoho ľudí má ešte stále problém vyhľadať psychologickú pomoc. A pritom ide o zdravie vašej psychiky, ktorá je súčasťou celkového zdravia človeka. Na otázky týkajúce sa depresie odpovedá odborník na psychológiu PhDr. František Skokan.
Príčina depresie je nejasná
Presné dôvody a podklady vzniku tohto ochorenia nie sú presne známe ešte ani dnes. Depresia ako choroba je zaraďovaná medzi afektívne poruchy, čiže poruchy nálad. ,,Existuje niekoľko foriem a druhov depresívnej poruchy, môže ísť o jedinú alebo opakovanú epizódu miernej, stredne ťažkej a ťažkej depresie,“ vysvetľuje psychológ PhDr. František Skokan zo žilinskej ambulancie klinickej psychológie, Fesko, s.r.o. ,,Na to, aby bola depresia ako porucha úspešne diagnostikovaná, musí dotyčná osoba trpieť viacerými príznakmi, ktoré u nej pretrvávajú aspoň dva týždne. Presné príčiny, ktoré spôsobujú vznik afektívnych porúch sa zatiaľ nezistili, vedci neustále skúmajú vplyv genetických faktorov, ale aj prostredia, biochémie či hormonálnej sústavy v ľudskom tele.“
Všetko pre zdravé telo a dušu nájdete na www.vysetrenie.sk
Kedy sa jedná už o depresiu a kedy ešte nie?
Hranica, ktorá odlišuje skutočné psychické ochorenie od krátkodobého psychického stavu je pomerne presne určená. Podľa PhDr. Skokana depresiu charakterizuje:
- depresívna nálada
- strata záujmov
- zvýšená unaviteľnosť
- poruchy spánku a chuti do jedla
- celkový pokles energie a aktivity
Nestačí však, aby sa vyskytoval iba jeden z príznakov. Pri depresii tiež zohráva úlohu časové hľadisko – problémy totiž musia pretrvávať určitú dobu. ,,Keďže tieto zmeny sú pomerne výrazné a nevyskytujú sa jednotlivo, určite je ich možné spozorovať u blízkej osoby a všimnúť si, že sa s dotyčným niečo deje. Avšak po rozpoznaní je potrebné ísť si tento predpoklad overiť k psychológovi, psychiatrovi alebo k všeobecnému lekárovi,“ hovorí psychológ PhDr. Skokan.
Antidepresíva a psychoterapia
Liečba depresie závisí od posúdenia lekára a jej vážnosti. Horšie stavy sa liečia pomocou liekov: „Liečba úzko súvisí s formou diagnostikovanej depresie, teda či sa jedná o miernu, stredne ťažkú alebo ťažkú formu depresívnej poruchy. Ťažšie formy je potrebné kontrolovať a usmerňovať medikamentózne (antidepresíva). Takáto liečba má však aj mnohé nežiadúce účinky a zasahuje do života chorého ako aj jeho rodiny. Preto sa pri všetkých formách tejto poruchy odporúča ako podporná liečba aj psychoterapia,“ objasňuje klinický psychológ, PhDr. František Skokan.
Mohlo by vás zaujímať: Psychiater radí: Tipy, ako eliminovať stres a udržať sa v dobrej pohode
Psychológa sa nebojte
Aj v dnešnej dobe ešte existuje mnoho ľudí, ktorí majú vo svojej mysli akúsi vnútornú bariéru a psychológa nechcú navštíviť. No dôvod na návštevu psychológa existuje aj vtedy, keď ste si istí, že vám „nepreskočilo“. Napríklad vtedy, keď trpíte depresívnymi stavmi. „Je pravda, že ešte stále pretrváva istý odpor alebo pochybnosti voči psychiatrom a psychológom a človek, ktorý ich navštevuje je automaticky stigmatizovaný a označovaný rôznymi prívlastkami. Treba si však uvedomiť, že psychiater je lekár, ktorý sa snaží svojmu pacientovi pomôcť, pretože duševné zdravie je súčasťou celkového zdravia človeka a duševné choroby sa môžu vyvinúť u kohokoľvek. Pre človeka s depresívnou poruchou je naozaj dobré, keď má pri sebe niekoho blízkeho, s kým sa môže porozprávať alebo poradiť, ktorý mu bude oporou v čase ochorenia. Avšak hlavná časť terapie a liečby stále zostáva na postihnutom jedincovi,“ ujasňuje problém psychológ PhDr. Skokan.
Pomôcť môže aj obľúbená aktivita
Miernejšie druhy depresií sú liečiteľné omnoho jednoduchšie ako tie ťažšie formy. Niekedy môžu byť nápomocné aj obľúbené aktivity. PhDr. Skokan bližšie vysvetľuje: „Keďže jedným zo znakov depresie je aj strata záujmov, schopnosti sústrediť sa, nezáujem o akékoľvek aktivity (apatia) alebo neschopnosť tešiť sa, mať radosť (anhedónia) tak akákoľvek aktivita, ktorá človeka s depresiou zamestná, donúti ho vyplniť si svoj čas, odvedie mu myšlienky, prípadne ho trošku poteší je vítaná a zdraviu prospešná. Takéto aktivity či samoliečba však slúžia skôr ako podporná liečba pre človeka s depresiou a nedajú sa použiť ako hlavný zdroj pomoci.“
Mohlo by vás zaujímať: Keď sa hlási o slovo jesenná depresia: Pomôcť vám môžu tieto bylinky
Sezónne depresie liečiť netreba
Existujú aj rozličné depresie, napr. jesenná, ktoré sú však len chvíľkové a netreba sa s nimi obracať na odborníka, pretože sami vymiznú. „Zvykne sa hovoriť aj o istých typoch sezónnych depresií, ktoré sú ovplyvnené počasím, resp. množstvom a pomerom denného svetla a tmy, pretože toto priamo súvisí s vylučovaním istých hormónov v našom tele. Tu je potrebné odlíšiť v dnešnej dobe pomerne často používaný pojem „depka“, ktorý skôr reprezentuje smutnú náladu, situačné sklamanie alebo pesimizmus od skutočnej choroby, čiže od depresie,“ vysvetľuje psychológ.
Ako sa pred ňou chrániť?
Psychické poruchy budú na vás prikrátke, ak budete viesť život plný pohody, obľúbených činností, ktoré vás napĺňajú a budete sa obklopovať dobrými ľuďmi. „Keďže depresivita je určitým spôsobom potlačená agresivita, ktorú potláčame tak, že ju obraciame proti sebe, možno by pomohlo keby sa osoby, ktoré pociťujú zmeny nálad venovali sebarozvojovým aktivitám, hlavne tréningu asertívneho spôsobu správania sa a pokiaľ možno rozvíjali čo najviac aktivít a záujmov, ktoré im umožnia byť spolu s ostatnými, aby sa človek neuzatváral do seba. Toto však nie je všeliek, pretože u niektorých ľudí môže mať depresia genetický alebo biologický základ,“ uzatvára klinický psychológ, PhDr. František Skokan.
Máte vlastné skúsenosti s depresiami? Ako proti nim bojujete? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na