Kolegyne v práci majú rady neškodné klebetenie. Každý týždeň prinesú do práce nejaký týždenník. Ak niečo nejakú zaujme, rozoberáme to. Kto, čo, s kým, kde a prečo. Kto si dal upraviť prsia, kde sa konala aká párty, čo tie mladé pekné baby vidia na mužoch o dve dekády starších. Pri poslednej téme spozorniem. Aj ja by som to chcela vedieť. Možno by som vedela lepšie pochopiť svojho syna.
Tomáš bol náš jediný syn. Tak bol aj vychovávaný. Mal všetko na čo si pomyslel. Najmä môj muž Rudo ho rozmaznával. Potrpel si na to, aby mu nič nechýbalo. Manžel bol taký istý. Musel mať značkové oblečenie, lepšie auto ako susedia. Ak sme išli na dovolenku, tak len niekam, kde to bolo drahšie ako chodili jeho kamaráti. Tomáš bol mužova mladá kópia.
S Rudom som sa po pätnástich rokoch rozviedla. Nad jeho občasnými neverami som dokázala privrieť oči. Posledná kvapka však bola, keď svoju najnovšiu milenku priviedol do druhého stavu. Tomáš ostal v mojej starostlivosti, ale s Rudom ale odišla aj prevažná časť jeho peňazí. Aj keď na Tomáša nemal problém prispievať, robilo mu dobre, že ma mal v šachu. S platbami meškal, vyhováral sa. Keď k nemu išiel Tomáš raz do týždňa na návštevu, to už mu nerobilo problém zasypať ho darmi a novými vecami. Niekoľkokrát som sa pokúšala o tom, ako podkopáva moju autoritu, s Rudom porozprávať. Bolo to ale ako hádzať hrach o stenu. A čím viac som sa rozčuľovala, tým viac to bývalého manžela bavilo. Nakoniec som rezignovala.
Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Nevesta nás podrazila – pripravila nášho syna o byt
Plat zdravotnej sestry mi síce nedovoľoval vyskakovať bohvieako vysoko, ale Tomášovi som sa snažila zabezpečiť to najlepšie ako som vedela. Dúfala som, že ho Rudo nepokazil natoľko, aby v dospelosti rozoznal, že v živote sú dôležitejšie hodnoty ako peniaze. „Ale mami, kde to žiješ,“ uťahoval si zo mňa syn pri jednom takomto mojom monológu. „Jasné, že by som ťa nevymenil ani za ten najdrahší mobil na svete, ale je pekné môcť si všetky tieto veci dovoliť.“ To už bol druhák na vysokej škole. Študoval, ako inak, ekonómiu. Frajerku ešte nemal. Ak aj išiel s nejakou na rande, po pár večeroch bolo po všetkom. Ako sa mi raz priznal, na každej mu niečo vadilo. Priveľmi detinská, nudná, chudobná. Áno, aj to bol dôvod, pre ktorý sa Tomáš rozhodol vzťah ukončiť. Nebola som na neho za to pyšná, ale už bol predsa dospelý.
Jeden čas sa Tomáš začal vracať domov akosi neskoršie. Keď už aj bol doma, večne sedel zavretý v izbe. S niekým si písal cez počítač. Nechcel mi o tajomnej neznámej nič bližšie povedať. Podľa toho som usúdila, že to bude asi niečo vážne. Tomáš bol poverčivý, nechcel nič zakríknuť. Svoju priateľku mi nepredstavil ani po pár mesiacoch. Občas u nej prespal. Akurát som vedela, že sa volá Anka. Na rozdiel od Tomáša už neštudovala – pracovala s nehnuteľnosťami. To bolo ale všetko, čo mi o nej bol Tomáš ochotný prezradiť.
Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?
Na Valentína sme sa s kolegyňami dohodli, že skočíme spolu do kina. Boli sme všetky buď bez partnerov alebo prechádzali vzťahovou krízou. Nataša našla dobrú akciu, dva lístky za cenu jedného. Vyvenčíme sa jedna druhú. Nápad sa mi páčil. Vonku som nebola sto rokov. V kine boli samé páry a my. Pripadalo nám to zábavné. Kolegyňa Veronika ma zrazu štuchla do boku. „Aha, nie je to tvoj Tomáš?“ Pozrela som sa tým smerom. Stretli sa nám oči. Obaja sme v rovnakej sekunde zrak odvrátili. „Nemám okuliare, ale nie je to on.“ Zaklamala som. Uverila mi, Tomáša videla len raz. Bola to trápna situácia. Samu seba som prehovárala, že to môj syn byť nemohol. Pred očami som však mala ten krátky obraz, keď Tomáš pustil ruku niekomu, kto by mohol skôr ísť so mnou na kávu ako s ním do kina.
Z filmu som nič nemala. Nevedela som sa dočkať, kedy budem doma. A kedy príde domov Tomáš. Prišiel po polnoci. „Videla som ťa v kine. Kto to bol?“ išla som na neho priamo. „Mami, už nie som malý chlapec, aby si ma vypočúvala.“ „Ale keď vidím, že sa poza Ankin chrbát stretávaš ešte s niekým, navyše o dosť starším, nebudem ticho.“ Neviem prečo, ale stále som si myslela, že Anka je Tomášova rovesníčka. Tomášovi myklo kútikom. „Ale toto bola Anka.“
V kine som nechcela veriť vlastným očiam, teraz ušiam. Anka bola naozaj Tomášova priateľka. Boli spolu už skoro deväť mesiacov. Bola rozvedená, s jedným dieťaťom a, ako syn hovori, „za vodou“ – peňazí mala na rozdávanie. Až teraz som pochopila, že nové oblečenie, ktorého mal požehnane, drahé hodinky a ďalšie veci zrejme nemal od otca, ale od Anky. Nič by mi na tom nebolo prekážalo, keby Anka nematurovala tri roky po tom, ako sa narodil môj syn. Preplakala som celú noc. Môj syn bude ako tie mladé kočky, ktoré si nabalia bohatých starých mužov a ktoré v robote tak často rozoberáme. Nevidela som totižto iný možný dôvod, pre ktorý by si Tomáš s o tak výrazne staršou ženou začal.
Mohlo by vás zujímať: Pravdivý príbeh: Bojím sa, že moja nevesta je lenivá podvodníčka
So synom sme sa týždeň nebavili. Aj tak väčšinu nocí prespal mimo domu. Vedela som, že ak ho nechcem stratiť, budem musieť urobiť prvý krok. Cítila som sa ako pri rozvode s Rudom. Aj tam som musela o syna bojovať. Vyšla som Tomášovi v ústrety, snažila sa predstierať záujem o jeho známosť. Veľmi mi to nešlo. Tomáš ma poznal až príliš dobre. „Pozri sa, nemusíš predstierať, že budeš mať Anku rada. Ani to nečakám. Stačí, keď ju budeš aspoň akceptovať. Momentálne som šťastný, ale smutný, keď ty si nešťastná.“ Mal pravdu. Vekový rozdiel medzi nimi som doteraz nerozdýchala. Pritom sú spolu už rok. Osobne sa s Ankou nepoznáme. Stretnutie neiniciujem. Tomáš si popri škole našiel prácu v mladom kolektíve. Veľmi dúfam, že mu tam niekto padne do oka. Niekto, kto sa bude hodiť k nemu viac.
Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na