Príroda sa riadi svojimi jasnými pravidlami. Keď sú mláďatá dostatočne veľké, aby sa vedeli postarať o seba sami, musia opustiť rodičov. Moja mama si za merítko schopnosti postarať sa o seba vybrala vek, kedy ľudia považujú už za dospelých.
Na moje osemnáste narodeniny som dostala pomyselný kufor, do ktorého som sa mala zbaliť a odísť. Neprekvapilo ma to. S mamou som nikdy nemala pekný vzťah. S mojou dospelosťou prišiel do jej života nový chlap. Opäť stratená existencia, aké si celý život vyberala. Môj odchod z domu nabral o to rýchlejší spád. Začiatky boli pre mňa ťažké, ale nepoložila som sa. Sama sebe som však sľúbila, že moje deti tými pocitmi neistoty a opustenia nikdy neprejdú. Lenže tam kde je prílišná istota a komfort, odchádzajú snaha a úsilie.
Môj jediný syn Tomáš mal naozaj skoro všetko. S manželom sme sa snažili dať mu to najlepšie. V hračkách, oblečení, neskôr vo vzdelaní. Obaja sme boli zamestnaní, s mierne nadpriemernými príjmami. Nemali sme veľké výdavky na seba, peniaze sme mohli investovať do syna.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Sesternica si žije ako prasa v žite – z našich peňazí
Po maturite išiel Tomáš na vysokú škola. Väčšina jeho rovesníkov začala po čase brigádovať. Synovi sa nechcelo. Nenútili sme ho. Vravel, že spolužiaci si platia internát, potrebujú každú korunu navyše. Tomáš býval s nami. Keď potreboval na knihy, na kávu, peniaze dostal od nás.
Po škole si Tomáš nemohol nájsť prácu. Za málo peňazí robiť nechcel, bez praxe ho ale nechceli na žiadnu z lepších pozícií prijať. Rozhodol sa napokon, že si podá prihlášku ešte na jednu vysokú školu. Zobrali ho. S manželom sme syna podporovali. Keď bol Tomáš v treťom ročníku, muž musel zo zdravotných dôvodov prestať pracovať. Dohadovali sme sa, ako ďalej. Tomáš nechcel školu nechať pred koncom, externé štúdium by bolo drahé.
Žiaľ, manžel sa už druhých Tomášových štátnic nedožil. Ostali sme s Tomášom sami. Dúfala som, že si Tomáš nájde čoskoro prácu a bude prispievať aj on do rozpočtu. Mne sa moje úspory postupne míňali. Pomaly ma prestávalo baviť byť jedinou živiteľkou rodiny. Na druhej strane, nechcela som Tomáša dráždiť. Keď som pred ním aj spomenula, že by mohol začať prispievať do rozpočtu, osopil sa na mňa. Niekedy na pár dní odišiel urazený z domu ku kamarátovi. Cítila som sa v takých dňoch veľmi sama. Miesto toho, aby som sa potešila, že Tomáš sa nestratí a keď chce, vie sa o seba postarať, bála som sa, že ho stratím úplne.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra zneužíva moju dobrotu, nemám srdce ju vyhodiť
Ani som sa nenazdala a mala som rok do dôchodku. V čase, keď sa moje rovesníčky tešili z prvých vnúčeniec, ja som sa doma starala o tridsaťpäťročné veľké dieťa. Tomáš mi naďalej na chod domácnosti neprispieval. Nikdy nemal peniaze, aj keď už pracoval. Buď ich míňal na seba alebo na svoje priateľky. Vedel byť k nim, na rozdiel ku mne, veľmi štedrý. Všetky záujem postupne stratili, keď zistili, že v jeho veku býva stále so svojou mamou, ktorá sa o všetko stará.
Bolo mi jasné, že z dôchodku dvoch ľudí ťažko uživím. Rozhodla som sa napokon predať náš trojizbový byt. Sebe som si kúpila malú garsónku. Tomášovi som dala štartovné tridsaťtisíc eur na nové bývanie. Koľko ľudí, vrátane mňa, takéto šťastie nemali. Syn si mal akurát nájsť byt, ktorý by sa mu páčil. Prípadne si požičať rozdiel v cene v banke. Tomáš mal ale svoje predstavy, ako s peniazmi naloží. Najprv kúpil nové auto. Vraj aby bol mobilný a mohol ma chodievať navštevovať, keď už nebudeme spolu. Ani po troch mesiacoch si však Tomáš vlastné bývanie nenašiel. Naďalej býval so mnou. Po trištvrte roku mi to už prišlo podozrivé. „Tomi, ako to vyzerá s tvojím bytom. Konečne mi prispievaš na chod domácnosti, musíš ale uznať, že sa tu trocha tlačíme,“ zatlačila som v jeden deň na syna. „No mami, za posledný rok som mal dosť výdavkov. Auto, tiež som si nejaké peniaze požičal, čo som musel splatiť.“ Snažil sa odpovedi vyhnúť. Naveľa sa priznal, že na účte mu z môjho daru ostali posledné tri tisícky. Bola som rozčúlená a rozčarovaná zároveň. Mala som svojho syna vyhodiť z domu v osemnástich ako to urobila moja mama mne? Mala som ho s manželom naučiť vážiť si viac hodnotu peňazí? Možno som zlyhala, bolo však neskoro sypať si popol na hlavu. Musela som vyriešiť situáciu, v ktorej sa Tomáš ocitol. Mohol ísť do podnájmu a vyhadzovať peniaze na bývanie niekoho iného. Sama som mu navrhla, že môže ostať bývať u mňa. Bude ale musieť prispievať aspoň malou sumou. Z výplaty si bude niečo odkladať, aby si niečo našetril.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
Tomáš s novými podmienkami súhlasil. Dodržiaval ich, ale len istú dobu. Po čase sme sa opäť dostali do začarovaného kruhu. Väčšinový podiel chodu domácnosti je na mojich pleciach. Keď mi prasknú nervy, Tomáš je pár dní urazený. Väčšinou ma potom prepadne ľútosť a spravím prvý krok k uzmiereniu. Snažila som sa dať svojmu synovi všetko to, na čo som v mladosti nemala šťastie ja. Dnes viem, že som niekde pochybila. Menej niekedy býva viac a týka sa to aj vo vzťahu k deťom.
Poznáte podobný príbeh aj vy? Ako by ste situáciu vyriešili? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii.
Zdieľať na