Pravdivý príbeh: V štyridstiatke túžim po rodine, ale či je môj priateľ ten pravý?

Žena

freedigitalphotos.net

Ani po štyridsiatke som nestratila ilúzie o láske. Za sebou som mala veľmi krátke manželstvo ešte zo študentských čias. Po ňom nasledovali vzťahy trvalejšie, ale aj s dátumom spotreby kratším ako pol roka. Bola som na strane podvádzanej aj na strane opačnej. No aj napriek veku a zlým skúsenostiam som stále čakala a vedela, že niekto pravý ešte príde.

Nebol to princ na bielom koni, aj keď v pranostikách na ňom často jazdieva. Volal sa Martin a zoznámil nás spoločný známy v lete na grilovačke. Martin veľa ľudí na oslave nepoznal. Bol rád, že tak ako on, aj ja som prišla sama. Skončili sme v družnom rozhovore a prekecali celé grilovanie. Upodozrievala som kamaráta, že to takto celé zinscenoval, aby som sa ja s Maťom mohla dať dokopy. Nevyčítala som mu to. Bola som naopak rada. Martin bol sčítaný a rozhľadený zrelý muž. Navyše dobre vyzeral. Na konci večera sme si vymenili čísla.

O pár dní sa Martin ozval a pozval ma na večeru. Aj tentokrát sme si mali celý čas čo povedať. Bolo mi s ním veľmi príjemne. Začali sme sa stretávať pravidelne. Vždy sme išli do reštaurácie, do divadla, alebo ku mne domov. Nikdy nie k nemu. Po čase mi to prišlo už divné. Na rovinu som sa ho spýtala, či niekoho iného má, s kým aj býva. Martinovi bolo trocha trápne. Vysvetlil mi, že býva s rodičmi. Nie je to niečo, s čím sa štyridsaťpäťročný muž pýši svojej priateľke. Martin mal aj svoj dom, ale ďaleko od práce. Vyhovovalo mu chodiť do roboty od rodičov, ktorí bývali päť minúť od firmy. Dom potrebuje rekonštrukciu a samému sa mu do toho nechce, vysvetlil mi. Aj on by sa však chcel zobúdzať ráno pri mne.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Neuveriteľné – manžel ma opustil kvôli staršej a škaredšej!


Brala som to ako signál, že mi Martin niečo naznačuje. Po „a“ chcel by bývať so mnou a po „b“ do rekonštrukcie by išiel tiež so mnou. Potešila som. Boli sme spolu len tri týždne, brala som to ako znak toho, že aj Martin vidí v našom vzťahu niečo viac. Od vtedy sme na víkendy chodili na dom. Vždy sme niečo malé porobili. Upravili záhradu, vymaľovali, upratali. Neskôr sme ostávali aj cez týždeň.

Finančne aj časovo to však bolo náročné. Cestovať každý deň štyridsať kilometrov sa odrazí aj na spotrebe benzínu, aj budík sme museli nastavovať na skoršiu hodinu, ako sme boli zvyknutí. Navrhla som Martinovi, nech sa presťahuje ku mne. Bol to len malý podnájom, ale aspoň by sme si skúsili bývanie na ostro a na jar trebárs predať dom a kúpiť si niečo spoločné.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Naivná aj po štyridsiatke – ako som len tomuto mohla uveriť?


Martin až taký nadšený nebol, ale napokon súhlasil. Mesiac bolo všetko relatívne v poriadku. Nehádali sme sa. Ak sa aj nejaký konflikt vyskytol, vedeli sme sa porozprávať a veci si vysvetliť. Potom však Martina povýšili. Mal vlastne šťastie v nešťastí. Pôvodne ho mali z firmy prepustiť. Keď ale dal výpoveď jeho kľúčového spolupracovníka Martina použili, aby zahatali dieru. Žiaľ, plat mu ostal rovnaký. Akurát množstvo práce narástlo. Martin miesto toho, aby sa na nich vykašľal a začal sa poobzerať po niečom, kde si ho budú vážiť, rozhodol sa, že vedeniu dokáže, aký je pre firmu potrebný. Pracoval od nevidím do nevidím. Neustále bol vystresovaný, aby niečo nepokazil. S príchodom novej pracovnej pozície nadobro odišiel náš intímny život. Martin dokonca začal spávať na gauči. Vraj si lepšie oddýchne. Čakala by som také niečo po tridsiatich rokoch manželstva, nie po troch mesiacoch vzťahu.

Čo bolo ešte horšie, Martin nadobudol pocit, že sa mu v práci naozaj darí. A aj napriek tomu, že pracoval čoraz viac, stále plakal, že mu na plate nepridali, ale dúfal, že sa to čoskoro stane. Začal sa navážať aj do mňa. Mala by som byť ambicióznejšia a zodpovednejšia. Narážal na to, že mne nevadilo, že robím na bezvýznamnej pozícii. Bola som len radový zamestnanec, ale práca pre mňa končila úderom pol piatej a neťahala som si ju domov. Od známej som sa dopočula, že sa na mňa sťažuje, že som lenivá a len by som jedla v reštauráciách, chodila do kina, alebo pozerala seriály s miskou pukancov. Ponížilo ma to. Martin vedel, aký je môj životný štýl už keď sa ku mne sťahoval. Dokonca sa mu nepáčilo, že vôbec nešportujem a moje tvary sú skôr kyprejšie. Nič som mu na to nepovedala. Nevedel, že o tom viem. Nechcela som urobiť zle kamarátke, ktorá mi to celé prezradila.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra si necháva platiť mužmi – a manželka ju v tom podporuje!


Chvíľu som si aj myslela, že si známa vymýšľa. Keď však chvíľami vidím odpor v Martinových očiach a uštipačné poznámky, keď sa na mňa pozerá, je mi jasné, že ho už nepriťahujem tak, ako predtým. Martina však nechcem stratiť. Neverím, že s niekým, s kým som si tak perfektne na začiatku rozumel00a a zapadli sme do seba ako puzzle, by sme sa mohli až tak odcudziť za takú krátku dobu. Pripisujem to stresu a vyťaženosti v práci. Niekedy však už neviem ako ďalej. Dokedy mu mám dať ten čas a priestor a čakať, kedy sa opäť znormalizuje? Alebo ho mám vyhodiť s tým, že možno vyhadzujem aj niečo, čo mohlo byť pekné a mať budúcnosť? Pretože niekedy má Martin aj svetlé chvíľky. Keď už vidí, že prestrelil a ja som odmeraná alebo sa rozplačem, je ten najmilujúcejší partner na svete. Vezme ma von, lichotí mi. Potom ale všetko opäť padne do starých koľají a ja si začnem pripadať nepotrebná a nepríťažlivá. Tak neviem, čo ďalej, lebo moja túžba po domove s partnerom a možno ešte aj s dieťaťom je ozaj veľmi silná. Nemám však veľa času na jej uskutočnenie.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdroj: freedigitalphotos.net, freedigitalphotos.net, GS
Odporúčame