Pravdivý príbeh: Dcéru som pustila za hranice, vrátila sa tehotná!

pôrod

sita

Medzi moje veľké záľuby patrilo vždy cestovanie. Za bývalého režimu som si ho veľmi neužila. Za to keď sa otvorili hranice, navštívila som asi každú európsku metropolu. Bola som rada, že túto moju vášeň zdedila po mne aj moja dcéra.

Keď bola druháčka na ekonomickej univerzite, prišla za mnou s tým, že odchádza na pol roka študovať do Londýna. Tejto správe som sa potešila. Čo by som ja za to dala, keby som mohla takto ísť študovať  v jej veku. Samozrejme, že som sa o ňu aj trocha bála, ale statočne som sa držala, až kým mi nezmizla za letiskovou kontrolou.

Monika mi z Londýna zvykla telefonovať každý týždeň.  Vždy sme spolu mali skôr kamarátsky vzťah a ja som sa tešila, čo za zážitky mi opäť porozpráva. Toto veľkomesto ju doslova nadchlo. Páčilo sa jej, aké je rôznorodé a pulzujúce.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Lásku nám prekazila jeho žiarlivá dcéra


Asi po 5 mesiacoch sa mi priznala, že si našla priateľa. Rozmýšľala preto, že si pobyt predĺži ešte o ďalší semester. Nenamietala som. Z rozprávania sa mi zdal jej nový nápadník Andy ako celkom sympatický mladý muž. Jeho dedko pochádzal z Jemenu, ale ich rodina už ako druhá generácia žila v Anglicku. S mojou Monikou sa spoznali v klube, bol od nej o dva roky starší. Nikdy som nemala problém s cudzincami a neodsudzujem ich za to, ako sa v danej krajine správajú. Predsa len mi ale odľahlo, keď mi Monika o ňom povedala viac.  Andy nebol žiadny prisťahovalec, ktorý len vyciciava sociálny systém štátu. Jeho rodina vlastnila malú sieť reštaurácií a obchodov a boli to vzdelaní ľudia.

Pred Vianocami mi Monika oznámila, že príde na pár dní na Slovensko – aj s Andym. Nech sa spozná s našou rodinou. Monča tú jeho už poznala celkom dobre. Naživo vyzeral ešte lepšie ako na fotkách, čo mi posielala. Vysoký, tmavý a veľmi galantný. Aj napriek jazykovej bariére medzi nás hneď zapadol. Tešila som sa, ako zaľúbene vyzerajú a  v duchu som si už predstavovala veľkú svadbu.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mladšia žena ma nezbalila, zostal som verný


Okolo apríla sa mi dcéra prestala z ničoho nič ozývať. Keď som jej volala ja, bola buď unavená alebo nemala na mňa čas. Pýtala som sa, či sa niečo deje, ale ona len hovorila ťažkom štúdiu. O dva mesiace neskôr mi z ničoho nič oznámila, že ide domov. Ok, pomyslela som si. Bavili sme sa síce predtým, že príde až po prázdninách, ale potešila som sa.

Na letisku som Moniku skoro nespoznala. Bledá tvár,  prepadnuté líca a kruhy pod očami. „Čo sa ti pre zmilovanie božie stalo?“ Nedokázala som skryť svoje zdesenie. „Nič mami, nechaj to tak, potrebujem sa najmä vyspať.“ Na ďalší deň mi Monika povedala, čo sa deje. Bola v treťom mesiaci tehotenstva. Otcom nebol nik iný, ako Andy. A tak ako neplánovane otehotnela, tak sa neplánovane zdekoval aj nádejný otecko. Najprv sa jej začal vyhýbať, nemal na ňu čas. Neskôr prestal brať aj telefón a reagovať na sms správy. Nakoniec jej oznámil, že je ešte mladý a dieťa určite ešte mať nechce.  Bola som v šoku. Z Andyho sa vykľulo obyčajné rozmaznané decko, ktoré ani nevie prijať zodpovednosť za svoje konanie. To, že jej dokonca ponúkol peniaze na potrat bolo toho len dôkazom.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mama a manželka – dve lásky môjho života sa neznesú


Monika bola nešťastná. Nevedela, čo má robiť. Vždy som ju viedla k tradičným hodnotám. Priateľ, svadba, dieťa, rodina. Nakoniec sa rozhodla, že si dá dieťa zobrať. Bola som z toho nešťastná  a snažila som sa jej prehovoriť do duše. „Monička, nech sa akokoľvek rozhodneš, stojím pri tebe. Možno to teraz berieš ako tragédiu, ale ver mi, že dieťa je dar.“ Vedela som, o čom hovorím. Ja sama som nemohla dlhé roky otehotnieť.

Nakoniec sa v nej predsa len niečo pohlo. Po dlhom zvažovaní sa rozhodla, že si malé nechá. Ja som bola v tom čase už na predčasnom dôchodku, a tak sa na mňa mohla spoľahnúť, že jej sprvu so všetkým pomôžem. Mohla teda po polročnom odklade v pokoji doštudovať. O mesiac bude mať malý Ricky tri roky. Je to nádherné, zdravé dieťa. Monča mu dala trocha netradičné meno. Možno ako pamiatku na Anglicko. Som veľmi rada, že sa moja dcéra vtedy rozhodla tak, ako sa rozhodla a naše životy môže napĺňa toto malé živé striebro. Je síce stále sama, ale ja verím, že časom nájde aj vhodného partnera pre seba a otca pre svojho syna.


Máte zaujímavý príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť s čitateľmi aj vy? Pošlite ho na plnielanu@plnielanu.sk a do predmetu uvedte „Pravdivý príbeh“. Možno si ho už čoskoro prečítate v našom magazíne!

Zdroj: sita, sita, D.F.
Odporúčame