Záhradkárčenie dnešných dní: Ide o radosť, nie o peniaze

Záhradkárka

SITA

Radosť z pohľadu na dorastajúcu úrodu je hlavnou motiváciou záhradkárov. Zatiaľ čo predtým hrali veľkú úlohu pre ich činnosť peniaze získané z predaja ovocia a zeleniny, teraz podľa samotných záhradkárov o ich výpestky už trh nemá záujem, hoci sú kvalitnejšie ako zelenina predávaná v supermarketoch. Ľudia si preto na záhradky chodia hlavne odpočinúť.

„Pred rokom 1989 bolo hlavnou náplňou činnosti záhradkárov pestovanie ovocia a zeleniny aj pre trh, na ktorom bol často ich nedostatok,“ uvádza český odborník na záhradkárstvo Jan Hinterholzinger. Záhradkári tak na trh dodávali asi polovicu objemu predávaného ovocia a zeleniny a dve tretiny vínnej révy. „Dnes už sa o predaji nedá hovoriť,“ povzdychol si Hinterholzinger. Dôvodom sú regály obchodov zaplnené lacným ovocím a zeleninou zo zahraničia.

„Dneska si kedykoľvek v zime kúpite hlávkový šalát, ale nie je to ten, na ktorý sme boli zvyknutí – chrumkavý, jemný. Dnes je ten šalát ‚plechový‘, pretože musí vydržať v obchode päť, šesť dní a stále byť predajný, nehľadiac na to , že trvá určitú dobu, kým sa dovezie, “ vysvetlil Hinterholzinger.

„To isté jahody. Dostanete ich kedykoľvek v zime, ale sú ‚gumové‘, majú jahodovú len farbu a tvar, ale chuť už zďaleka nie,“ vyhlásil Hinterholzinger. Preto sú záhradkári radi, že dobre vedia, čo si sami vypestovali. „Keď si niečo vypestujem na záhradke, tak viem, čo do toho dávam, či to robím s chémiou alebo nie,“ uviedol. Práve v silnejúcom dopyte po zdravých „biopotravinách“ Hinterholzinger vidí budúcnosť záhradkárčenia.


Tiež by vás mohlo zaujať: Nebezpečné ovocie: Zabijak vašej diéty?


„Typický záhradkár je v dôchodkovom veku. Títo ľudia na záhradkách využívajú čas, ktorý naraz s dôchodkom dostali,“ konštatoval Hinterholzinger. „Mladým ľuďom neumožňuje tráviť toľko času na záhradkách dnešná uponáhľaná doba a náročné zamestnania,“ myslí si.

Záhradkárov však stále ubúda. Kým pred rokom 1989 sa ich počet napríklad v susedných Čechách blížil k polovici milióna, teraz ich miestny záhradkársky zväz registruje len okolo 170.000. Mnohé záhradkárske kolónie totiž zanikli. V tých existujúcich majitelia pozemkov často výrazne zvyšujú sumy požadované za prenájom pozemku.


Tiež by vás mohlo zaujať: Bohatá úroda jabĺk? Poradíme vám, čo s ňou!


„Najnižšia suma býva cez desať korún ročne za meter štvorcový, často to niekde bohužiaľ narastá na stovky a to už sú starší ľudia ťažko ochotní akceptovať,“ vysvetlil Hinterholzinger. Priemerná veľkosť jednej záhradky v záhradkárskej kolónii v našich podmienkach činí približne 400 metrov štvorcových. K nákladom je potrebné okrem nájmu pripočítať aj peniaze za vodu, elektrickú energiu, náradie a sejbu. „Náklady na svoju prácu samozrejme nikto nepočíta,“ uviedol Hinterholzinger.

Hoci sa v záhradkárskych kolóniách za uplynulých 20 rokov mnohé zmenilo, základ podľa Hinterholzingera zostáva rovnaký. „Rovnaká je drina, ktorú tam ľudia majú, i radosť zo záhradky a jej úspechov. A rovnaké je aj čakanie. Keď sa jeden rok úroda nepodarí, tak si záhradkár povie: ‚Dobre, za rok to bude lepšie,'“ dodal.

Zdroj: SITA, SITA, ČTK
Odporúčame