Pravdivý príbeh: Syn prijal priateľkine dieťa za svoje, dnes na oboch kašle

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Manžel mi vždy tvrdil, že budeme mať syna. Moja predstava sa skôr blížila k ružovým šatočkám, ale mal pravdu. Krátko po svadbe sa nám narodil Jakub. Manžel sa v ňom úplne videl.


Chcel mať zo syna športovca. Jakuba však nebavilo naháňať vodu v bazéne. Miloval rýchlosť, vietor vo vlasoch. Po strednej škole si kúpil svoj prvú motorku, na ktorú si sám zarobil. Dnes by sme povedali, že starý črep. V partii bol ale prvý, kto si niečo také kúpil. V kombinácii s vyšportovanou postavou po mužovi a šibalskými očami po mnem som bez prehnanej skromnosti mohla tvrdiť, že z neho vyrástol riadny štramák.

A veru sa aj okolo neho točila neustále nejaká sukňa. Jakub si pozornosť dievčat veľmi rád užíval. To bolo stále nejaké kino s Jankou, chalupa s Andreou, rande s Martinou. Na môj vkus možno striedal frajerky až príliš často. S manželom sme mu však nebránili. Bol dospelý, nech si chlapec užije, kým je mladý, vraveli sme si.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mám deti so slabochom – nedokáže sa rozviesť a byť so mnou


O to viac som ostala prekvapená, keď mi syn oznámil, že sa od nás sťahuje do podnájmu. Vek už na to mal. Lenka bola ale od neho staršia, navyše s polročným dieťaťom z predošlého vzťahu, ktorého sa otec vzdal. Jakub nebol zvyknutý na takú zodpovednosť. Mladým som dávala šancu tak maximálne dva mesiace.

Jakub si ale s Lenkou vynikajúco rozumel, aj keď to nebola žiadna miss blond veľké prsia, na aké som bola pri Jakubovi zvyknutá. Keď som sa s ňou spoznala osobne, pochopila som, čo na nej syn vidí. Lenka bola neuveriteľne milá a múdra žena. Syn si obľúbil aj jej malého Jurka. Postupne sme ho prijali ako za svojho aj ja s mužom.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Opustila som muža aj dcéru a išla za milencami, dnes to ľutujem


Ubehli dva roky. Začala som do syna dobiedzať, či nechcú vzťah s Lenkou zoficiálniť. Jakub bol k tejto téme veľmi strohý. Keď bude čas, dozviem sa. Ani po ďalšom roku sa nič nezmenilo. Jurko už začal chodiť do škôlky. Nebolo by na tom nič divné, keby som sa nedozvedela, že mu Lenka ešte nepovedala, že Jakub nie je jeho pravý otec. Ja by som to na ich mieste riešila čo najskôr, ako dieťa začne chápať súvislosti. Navyše, bývali na sídlisku, kde môj syn vyrastal. Každý vedel, že Jurko nie je jeho. Rozčúlilo ma to. Na čo chceli čakať? Kým to Jurkovi prezradí nejaká dobroprajná teta, alebo sa pred ním nebodaj preriekne učiteľka?

Jakub však nechcel ani svadbu, ani prezradiť Jurkovi, že nie je jeho otec. Keby nešlo o môjho syna, poviem typický chlap – nikdy sa mu nič nechce riešiť, radšej čaká, kým sa všetko vyrieši samo. Pri tom vždy tvrdil, že by za rodinu aj život položil. Videla som, ako sa krásne hrávajú, ako sa syn Jurkovi venuje. Nechápala som, prečo sa tak bráni.

Pochopila som, keď si syn kúpil motorku, ktorú pred rokmi predal. To už bol Jurko prváčik. Jakub čoraz viacej času trávil mimo domu, s kamarátmi na cestách. Usadnutého, aj keď spokojného rodinného života, sa už jednoducho nabažil.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!


Chcela som synov vzťah zachrániť. Veď nešlo len o jeho blaho, ale aj Jurkovo. Syn sa mi však priznal, že rozmýšľa, ako by zo vzťahu vycúval. Nešlo o náhly popud. O rozchode s Lenkou rozmýšľal už vyše roka. Jediné, čo mu bránilo odísť, bol Jurko. Bol rád, že si ho pred rokmi neosvojil, ani že sa s Lenkou nevzali. Všetko by bolo oveľa komplikovanejšie. Môj syn si postupne uvedomoval, že aj keď Jurka zbožňoval, nie je jeho. Zatúžil po vlastnom dieťati. Aj keď už nie s Lenkou, ku ktorej medzičasom už necítil to, čo predtým a zostával s ňou len zo zvyku.

Prišlo mi to od Jakuba veľmi sebecké. Viem, že nie je správne ostávať vo vzťahu kvôli deťom. Odísť však z neho len takm lebo som sa nasýtil a zistil, že cudzie dieťa nechcem, je však ešte horšie. Jakub nateraz s Lenkou ostáva. Neuvedomuje si, že čím dlhšie budú spolu, tým viac bude na neho Jurko naviazaný a možný rozchod bude znášať ešte ťažšie. A bude mu jedno, či je Jakub jeho pravý otec alebo nie.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (16)

  • pre xxx 24.01.2014, 07:36

    "Ver mi, po pravom otcovi dieťa bude túžiť a vážiť si ho, aj keby to bol ten posledný bezdomovec" -- mam dojem, ze ta nejaka asi riadne ojeba,a a ty by si si toto zbozne zelal. To, ze niekto nemal prcgumu a urobil sa naostro ani nevie komu ... tam, este z nikoho otca neurobilo, okrem papierov, a na takeho chlapa coi ma byt akekolve dieta hrde??? Namyslaj si, kolko chches, kazdy clovek sa skor priputa k tomu, kto je v jeho zivote pritomny, a takito striekaci su len rozdavacmi spermii a to je vsetko, otcami urcoite nie a vela deti ich ani nehlada, a uz urcoite netuzia po enjaom bezdomovcovi, na ktoreho by sa ako na tatinka mohli navesit

  • Item112 23.01.2014, 19:31

    Hlavnou pricinou rozpadu vztahu bola jakubova matka, ked zacala z nejakeho vlastneho a urcite pochybneho dovodu donho dobiedzat o zoficialneni vztahu. tym ze ho neustale zatlacala, urychlila proces rozpadu. velmi bezne dneska, ze do vasho vztahu sa vam vrta cela rodina a este aj nahodni okoloiduci. nemohlo to ani inak dopadnut

  • fero 23.01.2014, 18:03

    ťažká rada, ale určite je ľahšie zísť z kratšej cesty, ako to siliť ďalej kvôli chlapcovi. Chlapec je malý, určite to zabolí, ale aj prebolí. A chalan, nech si nekomplikuje život, má ho ešte pred sebou a vlastné dieťa je vždy vlastné. Toto nech vezme ako životnú skúsenosť

  • modelka 23.01.2014, 16:07

    pre xxx: predstav si, ze ziju na Slovensku manzelia, ktori mali dve deti a este si dalsie dve cudzie deti vzali z detskeho domova do adopcie, vsetci to vedeli a nikto s tym nemal najmensi problem, okolie ich dodnes za to obdivuje. Vychovu vsetkych deti zvladli perfektne, dnes su z deti dospeli ludia s vysokoskolskym vzdelanim a vlastnymi rodinami. Ked hovoria tito dnes uz starsi manzelia o detoch a vnucatach, tak su to vsetko ICH deti a ICH vnucatka.

  • xxx 23.01.2014, 15:23

    Pre bat: Presne tak ako píšeš. Možno to tá ženská prešpekulovala - vlastné dieťa mu nedám, lebo by možno svoje dieťa mal rád viacej ako malého Jurka. A Jakuba by som neodsudzoval, každý kto to dokáže je podľa mňa svätec a ženy by to nemali brať ako samozrejmosť.

  • bat 23.01.2014, 15:07

    Jednoznacne ide o chybu tej zenskej. Mala si uz davno spravit druhe dieta s Jakubom. Zeny to dokazu, aj ked chlap nechce. To by uz Jakub nemohol len tak vycuvat, zrejme by uz aj boli zobrati.

  • xxx 23.01.2014, 14:41

    pre Tianu: Bavme sa o príbehu. Keď si už ale začala s adopciami. Adopcie nasledujú až po dlhých rokoch skúšania, po veľa skrachovaných pokusoch, keď už nie ani najmenšia nádej mať vlastného potomka. Až vtedy príde čas na adopciu. Alebo chceš povedať, že existuje žena ktorá môže mať vlastné dieťa, ona sa ho zriekne, vlastný rod nezachová, ale miesto toho sa vyberie do detského domova a tam si nejaké vyberie.

  • Tiana 23.01.2014, 14:16

    pre xxx..to co pises je sila. Ja len, ze su ludia, kt. nemozu mat dieta a ver mi ze je im jedno ked si dieta adoptuju ci je ich krv alebo nie. Je to smutne ze sa takto clovek vie natahovat o dieta. A mimochodom su mi ukradnuti ludia, kt. stretnem v obchode a zizaju na moje dieta ci je moje, ockove alebo pokladnika. Mna v prvom rade zaujima MOJA rodina a tou su len moje deti a moj manzel a nie nejaka teta beta...

  • dasa 23.01.2014, 14:11

    Nečítala som všetkočo sa tu popísalo. Môžem len jedno napísať, spraviť dieťa sa dá za sekundy, ale vychovať roky. A nie ten je otcom kto dieťa spraví, ale ten je otcom kto ho vychová!!! A vlastné dieťa sa môže niekedy k rodičom alebo k tomu otcovi zachovať horšie ako to, ktoré vychová. Nebudem radiť, to je každého vedomie a svedomie!!! Ale dieťa nie je hračka, ktorú odložíme keď sa nabažíme!!! Ego sa môže vrátiť ako bumerang!!!

  • xxx 23.01.2014, 13:09

    Pre Maju: Ženy to nevedia pochopiť, pretože deti sú vždy ich a nemajú problém ich mať s rôznymi darcami, pre ne je podstatné aby sa našiel ten posledný. Pre chlapa je to hotová tragédia. Predstav si, si niekde v obchode a osloví Ťa teta - aký pekný chlapček, celý otecko. Vieš ako také niečo zabolí? A možno jeho pravý otec je ako vždy grázel, s ktorým sa matka naťahuje o smiešne výživné. A on jeho dieťa platí, šatí ho, vychováva a nemá žiadnu záruku, že sa mu za to niekedy dostane vďaky. Skôr naopak - vykričí mu, že nikdy nebol jeho otcom. Ver mi, po pravom otcovi dieťa bude túžiť a vážiť si ho, aj keby to bol ten posledný bezdomovec. A vôbec, takýto systém nefunguje nikde v prírode. Na, deti už mám, zriekni sa svojich a svoju energiu venuj mojim deťom. Neviem prečo tu tak nadávate Jakubovi. Väčšina mužov by do niečoho takého ani len nešla, ale on to predsa skúsil.

1 2 >

Pridať komentár