Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Skoro celý život som prežila v malej obci, kde som vyrastala, našla si manžela aj vychovala dve deti: syna a dcéru. Aj keď sme mali kde bývať, čo jesť a boli relatívne spokojní, s prácou to u nás bolo horšie ako zlé. Manžel sa preto rozhodol chodiť na fušky do zahraničia. Mal šťastie, že ho kamarát zobral do partie, keď mu akurát vypadol kolega.


Na začiatku bolo všetko fajn. Muž nosil domov peniaze, deťom nakúpil vždy darčeky. Postupne však jeho návštevy domov boli čoraz zriedkavejšie. Navzájom sme sa odcudzili. Ani som mu preto veľmi nezazlievala, keď sa manžel nadobro od nás odsťahoval a požiadal o rozvod. Novú rodinu, ktorú si v zahraničí založil s novou ženou, som mu dopriala. Naše deti už boli veľké, nepociťovali to ako traumu. Ja som sa už v tej dobe nejaký čas stretávala s mojím neskôr druhým manželom Petrom.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Synovi práca nevonia, z dôchodku živím jeho aj seba


Peter si tak isto ako môj prvý muž našiel robotu až za hranicami. Nechcela som, aby diaľka náš vzťah zničila. Rozhodli sme sa, že odídeme spolu. Deti ostali bývať v mojom rodičovskom dome. Staršia dcéra si našla priateľa a syn by zas do cudziny nešiel ani za nič. Chcel si nájsť robotu v našom regióne.

Počas nášho pobytu mimo krajiny sme domov nechodili. Vždy prišli len moje deti. Manželovi však po siedmich rokoch zomrela mama. Rozhodli sme sa preto vrátiť späť domov, aby sme sa mohli postarať o jeho otca, ktorý ostal sám. Nasťahovali sme sa k nemu. Dom bol veľký, nezavadzali sme si.

Šok som zažila, keď som si bola zobrať veci z môjho domu. Polovica nábytku tam ani nebola. Zato všade špina a neporiadok. Vyzeralo to, akoby sa deti o dom vôbec nestarali. Záhrada neupravená, spustnutá. Na zemi sa váľali drevené palety, prázdne nádoby, smeti, dokonca pripálený hrniec. Chcela som od detí vedieť, čo to má znamenať. Zvaľovali vinu jeden na druhého. Dcéra obviňovala brata, že stále nemá robotu. Miesto toho, aby upratal, kým je ona v robote, len čumí na telku alebo je vonku s kamarátmi a na chod domácnosti vôbec neprispieva. Syn sa zasa vyhováral, že on sa doma ani nezdržiava, všetko je to teda vizitka sestry.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Mysleli sme, že dcéra má ideálny vzťah – a namiesto toho toto!


Slzy sa mi tisli do očí. Neverila som, že sa za pár rokov dá takto zničiť niečo, čo celé roky svojpomocne budovali ešte moji rodičia. Deťom to asi docvaklo tiež. Sľúbili mi, že dajú dom do poriadku. Upratať bolo to najmenej. Dom ale potreboval nové okná, aj prerobiť strechu. Chceli si odo mňa požičať peniaze, aby mohli všetko zrealizovať. Chcela som im požičať, manžel ma však stopol. Akoby tušil, že to celé dopadne inak. Aj keď s ťažkým srdcom, napokon som odmietla. Peter navrhol dcére, nech si peniaze radšej požičia od banky. Bude mať väčšiu motiváciu ich splatiť späť.

Deťom som verila. Veď napokon dom po mne zdedia, snáď chcú, aby sa v ňom dalo bývať ešte aj o pár rokov. Po pol roku som ale rozčarovaná zistila, že sa nič nedeje. Okná nevymenené, o streche ani nevravím. Akurát poriadok sa trocha zlepšil, aj keď len v dcérinej izbe. Deti mi tvrdili, že im mala okná vymeniť firma, z ktorej sa vykľuli podvodníci. Zobrali zálohu a viac sa neukázali. Zvyšok peňazí deti minuli. Syn stále nepracoval. Na zábavy však chodiť neprestal a dcéra zasa zatúžila pekne sa obliekať. Jej novému priateľovi sa to tak páčilo. Ostali preto o chvíľu opäť bez peňazí, v zanedbanom dome, ale zato s dlhom v banke. Bolo mi jasné, že z jej platu ho bude splácať veľmi dlho a bolestne. Dlžobu som preniesla na seba a splatila ju.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra sa nerozíde s neverným priateľom - no chápete to?


Môj manžel sa na mňa za to hneval. Pokladal moje deti za lenivé a vypočítavé prísavky, ktoré len čakajú, čo im spadne z neba rovno do rúk a najlepšie zadarmo. Ťažko, ale predsa sa mi ho podarilo presvedčiť, nech dom začneme opravovať sami. Súhlasil len v tom prípade, ak mi dcéra bude aspoň nájom dávať zo svojho platu a syn sa do opráv vlastnoručne zapojí.

Dcéra sa snaží sľub plniť, syn už menej. Neviem, po kom je taký lenivý, ale ani ja ani jeho otec sme takí neboli. Neuprace si po sebe, nenavarí, ani len drevo nezložil do pivnice, keď im priviezli na zimu. Viem, že som sa chytila do pasce. Nechcem, aby dom chátral a deti vedia, že ich odtiaľ nevyhodím. Radšej z času na čas prídem, upracem a postarám sa. Petrovi sa to nepáči, nesúhlasí s tým, aby som ho pomaly každý víkend ťahala k deťom, aby sme mohli skontrolovať, či je všetko v poriadku. Podľa neho nech im aj celý dom spadne na hlavu. Možno vtedy zistia, že o taký luxus ako vlastné bývanie a zadarmo sa treba starať a nie ho len zneužívať.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (21)

  • rudla 21.09.2015, 08:48

    jak si deti matinka vychovala, take je ma!

  • Mino 18.04.2014, 04:27

    Evelina-nemas pravdu-neuraz sa kazdy mame pravo na svoj zivot-deti su dospele,tiez maju svoj svet,nazor,pravdu zamysli sa kto ti da dal zadara nieco kazdy si musel vydriet svojimi rukamy,-moznostami-dnes neni problem milion deti urobit ale 1 vychovat!! ked uz bude dospele,-nebudem ho nosit prisate na prsniku do 50ky-nebodaj 60ky!-omluv moju gramatiku,-nie som dokonaly asi tak.

  • evelina 13.02.2014, 23:04

    tento príbeh nemôže byť pravdivý...ako je možné, že sa matka odvoláva na dobrú výchovu, keď odišla s druhým manželom do zahraničia a sedem rokov nebola doma pozrieť, ako sa chovajú a majú deti....Rodičovský dom vraj zdedia jej deti, ale teraz je ešte jej, prečo by mali deti platiť drahú opravu strechy a výmeny okien... Mala dať dom opraviť a od detí požadovať niečo ako nájomné alebo príspevok na udržiavanie domu. Deti robia len to, čo im umožnia rodičia...nechápem prečo sa sťažuje na deti, čo "zasiala" teraz žne !!!

  • Ladislav 13.02.2014, 18:48

    Je to hrozné - no pani si za to môže sama! Svojím konaním ničí seba a aj deti - lebo ich podporuje v darebactve! My s manželkou sme boli na deti vždy " tvrdí " - myslím to obrazne, pod tým pojmom mám na mysli , že mali vždy svoje povinnosti, ktoré museli plniť! Hoci sú to chlapci - museli upratovať, variť, proste všetkočo robia aj dospelí v domácnosti. Hoci žijeme v regione, kde to s prácou nie je bohvie čo - oni nemali problem zamestnať sa, lebo brali čo bolo momentálne voľne a následne si hľadali ďalej a lepšie. Aj sa podarilo po čase - obom. Sme všetci spokojní a darí sa nám primerane všetkým!

  • Canad 13.02.2014, 18:04

    Je mi ľúto, že sa trápite, ale pravdupovediac myslím si, že máte veľkú zásluhu na tom čo sa stalo. Nepíšete síce koľko rokov majú deti, ale nechápem, že ich nevyhodíte z domu. Naše všetky 3 deti sú zamestnané aj keď pochádzajú z regiónu s najväčšou nezamestnanosťou. Našli si zamestnanie v zahraničí (aj keď viem, že pre Slovensko to nie je bohvie čo, keď mladí ľudia odchádzajú( a sú veľmi radi, že neostali tu, kde by určite dnes ešte nemali ani vlastné bývanie. Keď nemá syn ešte 30 rokov a nevyhodíte ho, tak si buďte istá, že za jeho životné zlyhanie si budete môcť klásť vinu. Ešte máte možno čas, ale ten sa kráti. A okrem toho, že je len samozrejmé, že od detí máte pýtať za bývanie peniaze. Nikde nieje napísané, že ich im nemôžte schovávať napr. na opravu domu, alebo na ich bývanie. Zadarmo už dnes nie sú ani kornútky na zmrzlinu :-) Držím palce.

  • Amanda 13.02.2014, 14:27

    Viem, že je to len modelová situácia, takže tiež iba teoreticky. Najlepšia výchova detí je tzv. vydieranie, teda, musíš urobiť toto, ak nie, máš zaracha, beriem počítač, mobil, čokoľvek, aby si nabudúce dobre rozmysleli, či odmietnu niečo urobiť. Cítim tam pocit viny za to, že ste boli v zahraničí a nevenovali ste sa im. Ale to nemusíte, vy ste museli konať v istej situácii tak, ako ste konali, takže žiadne výčitky a teda aj žiadne peniaze, žiadne upratovanie. Rodičia musia byť nekompromisní, najlepšie výsledky dokázali napríklad rodičia feťákov, ktorí ich vyšmarili na ulicu skôr, ako ich deti zruinovali. Pretože tie deti boli nútené sa rozhodnúť, či sa chcú naozaj zničiť, alebo chcú na sebe zapracovať. Váš manžel má pravdu. A vôbec nie je pravda, že to, ako sa vaše deti správajú je vina vašej výchovy. Aj v najlepších, najmilujúcejších a v najobetavejších rodinách sa môže vyskytnúť deštrukčný charakter. Prvé opatrenie, ktoré by som urobila by bolo, že syna by som vyšmarila z domu, pretože pôsobí demotivujúco na vašu dcéru. Potom by sa ukázalo, aká je ona. Keby nič nepomohlo, predala by som dom a nechala ich oboch, nech sa starajú, lebo to je najlepšia výchova, zveriť svoj osud do vlastných rúk. Dlh by som banke zaplatila, aby zostali na nule. Ale ani korunu navyše. Samozrejme, že by som ich oboch najskôr oboznámila so svojimi plánmi, aby mali čas sa na život na vlastnú päsť pripraviť. Tak im pomôžete najlepšie.

  • jana 13.02.2014, 13:29

    ja sa "evam" zastanem. Nie je to vzdy len o vychove. Vela je o prostredi a ano, aj o genetike, ktora sa neviaze len na rodicov ale siaha aj dalej. Osobne - som z troch surodencov, mali sme vsetci rovnaku vychovu a aj tak sme kazdy uplne iny. A mamina sa samozrejme trapi nad tym co robime, ale sama vidim, ze urobili co mohli aby sme mali dobru vychovu, len clovek je tvor s vlastnym rozumom a robi aj veci ktore sa inym nepacia. A ked sa tak zamyslim, najvacsie zmeny prisli, ked sme odisli z domu a vplyvom okolia sa zmenil kazdy inym smerom...

  • Ariel 13.02.2014, 12:26

    evam, najhorší a najnekompetentnejší príspevok zo všetkých je ten tvoj. Už len veta: "...strata pracovnej disciplíny, ktorú socialistický systém mal. Každý robiť musel, či sa mu to páčilo, či nie, ale aj dostal prácu. ...", svedčí o tom, že vôbec nerozmýšľaš logicky. A to z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že ak je povinnosť pracovať, tak sa disciplína utužuje a druhý dôvod je ten, že tie deti nemohli okúsiť socialistickú disciplínua teda nie sú poznačení socialistickými móresmi, ale práve tými kapitalistickými, kedy, kto nechce pracovať nemusí a ak mu k tomu ešte rodič poskytne vhodné podmienky, tak predpoklad, že pracovať nebude sa zvyšuje. Je paradoxné, že milujúca matka vychová také deti, ale stáva sa, no mala by však aspoň teraz pritvrdiť a konečne svojim deťom ukázať o čom je život. Zatiaľ im to neukazuje, len ich podporuje v ničnerobení. Nik sa tu však nezmienil, o rozdielnosti detí, dcéra predsa prejavuje akú takú snahu a syn žiadnu, prvý môj krok by bol ten, že by som ich domácnosť rozdelila. Je predsa logické, že dcéra stráca motiváciu starať sa o dom, keaď vidí bratov prístup. Buď predať dom a rozdeliť sumu na dva byty pre deti, alebo dcéru nechať v byte s tým, že určitú čiastku bude bratovi vyplácať....možností, ako to vyriešiť je veľa. No moja veta pri odchode syna do jednoizbového bytu by znela: na bordel stačí aj jednoizbový byt. A posledná veta v príspevku: čím sme na deti prísnejší, tým lepšie ich vychováme.

  • TITAN444 13.02.2014, 11:55

    evam - takmer všetky príspevky odsudzujú pisateľku, ani nič iné si nezaslúži. Na svojom tvrdení nič nebudem meniť pretože mám pravdu, ako vždy ako píšeš pri mojich príspevkoch. A ked sa ty s tým nevieš zmieriť tak sa treba zamyslieť nad sebou. Keby bola väčšina príspevkov proti môjmu tak by som sa zamyslel ja. Ale je to naopak. Tak sa zamysli ty. A prečo ti tykám? Lebo.

  • Karma 13.02.2014, 11:51

    Ako si vychovas tak budes mat. tot vzdy platilo a platit bude. Nasmiesto pisania clank si mala rozmyslat ked si vychovavala deti. z rozmaznavania a zatvarania oci pred rodicovskym riesenim problemov nic dobre nikdy nevzislo. tak sa teraz nelutuj a trp zato co si si navarila

1 2 3 >

Pridať komentár