Pravdivý príbeh: Priateľka si nedá povedať, žiarli na každú v mojom okolí

Žena

profimedia.sk

Do vzťahu s Veronikou som skončil rovnými nohami s klapkami na očiach. Bol som práve rozídený po dlhšom a vážnom vzťahu, ktorý už mal byť ten posledný. Žiaľ, alebo skôr našťastie, som včas zistil, že city mojej vtedajšej polovičky neboli také úprimné ako moje. Vzťah sme ukončili. Aj keď iniciatíva prišla z jej strany, spamätával som sa z tohto rozchodu vyše pol roka a po novom vzťahu som netúžil. Veronika však vošla do môjho života ako víchor. Mala podobný osud ako ja. U nej to bolo ešte horšie, keďže ju jej bývalý priateľ podvádzal a popritom psychicky deptal kvôli Veronikinmu správaniu, výzoru, obliekaniu sa.

Boli sme si asi súdení, obaja sme sa do seba zahľadeli a náš vzťah nabral pomerne rýchlo na vážnosti. Neprekážal mi väčší vekový rozdiel, ani balíček mindrákov, ktoré si Veronika zo vzťahu s bývalým doniesla. Podarilo sa nám ich spolu prekonať. Veronika mi bola vďačná za to, že opäť nosí farebné oblečenie. Najmä jej obľúbenú červenú. Jej bývalý ju na nej neznášal a nútil ju chodiť len v tmavej, čiernej a sivej. Vraj aby neprovokovala ostatných. Dokonca pri mne začala nosiť aj sukne, hoci jej postava nikdy nebola typu modelky a Veronika mala trocha silnejšie stehná. Aj to mala samozrejme pravidelne na tanieri od svojho ex, dokonca prestala chodiť na kúpaliská. Mne sa však páčila od začiatku a celá.

Niektoré pošramotenia na duši si však z predošlých vzťahov nesieme a zbaviť sa ich nie je také ľahké. Platilo to aj u Veroniky. Kvôli častým neverám bola na mňa až prehnane žiarlivá. Začalo sa to nenápadne a najprv som si jej správanie ani zle nevysvetľoval. Chcela vedieť všetko o mojej bývalej. Najmä ako vyzerala, ako sa obliekala. Mne to prišlo divné. Jej predošlý vzťah ma veľmi nezaujímal. Ak by som vedel ako jej ex vyzeral, pravdepodobne by som mu ešte aj jednu natiahol, ak by sme sa niekde stretli za pošramotené Veronikine sebavedomie.


Tiež by vás mohlo zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


U mojej bývalej sa to len začalo. Keď sme pri nákupoch stretli v obchode nejakú moju známu, nasledoval výsluch. Kto to bol, odkiaľ sa poznáme, či by som s ňou išiel na rande. To isté bolo aj na návštevách u mojich kamarátov. Mám pomerne dosť známych. Všetko sú to ženatí páni vo viac menej stabilných vzťahoch. Vždy keď sme oslavovali narodeniny alebo iný sviatok u niektorého z nich a bol tam náhodou niekto slobodný, mal som zákaz sa s dotyčnou baviť. Raz to zašlo až tak ďaleko, že mi Veronika urobila scénu za to, že som sa spýtal kamarátovej skoro dospelej dcéry ako sa má. Poznal som ju od narodenia, nevidel som za tým nič zlé. Veronika v tom ale videla snahu zbaviť sa jej a nájsť si niekoho ešte mladšieho ako ona.

Tu som si povedal dosť. Aj keď mi na Veronike záležalo, dal som jej ultimátum. Buď začne svoju žiarlivosť ovládať alebo končíme. Už ma nebavilo ju neustále presviedčať o mojich citoch. Veď som jej dal dokonca heslo od môjho počítača a mailového konta, aby mala istotu, že si s niekým tajne nevypisujem. Ani to nestačilo, aby som ju zbavil jej podozrievavosti.

Veronika tiež nechcela o mňa prísť, a tak mi sľúbila, že sa zmení. A naozaj sa snažila. Ešte síce urobila z času na čas malý výsluch, keď som pozdravil nejakú ženu na ulici a ona ju nepoznala, ale prestala mi špehovať môj mail. Dokonca jej už nerobilo taký problém, keď som išiel s kamarátmi po futbale na jedno pivko. Od kedy sme sa dali dokopy, také niečo neprichádzalo u nej do úvahy. Videla za tým príležitosť na zoznámenie sa s niekým z mojej strany.


Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel ma podvádza – a ja ho nedokážem opustiť


Všetko vyzeralo byť konečne s Veronikou ideálne. Po čase ma ale moja materská firma potrebovala premiestniť na pár mesiacov na filiálku. Kolegyňa odtiaľ išla na materskú, nikoho nového sa vedenie rozhodlo nezháňať. Na danej filiálke som začínal, a tak som tam mal byť na daný čas pridelený. Tu nastal problém. Kolektív bol čisto ženský a Veronika o tom vedela. Tentokrát dala ultimátum ona mne. Bola ako posadnutá myšlienkou, že si začnem s kolegyňou. Nepomohli moje racionálne argumenty, že každá z mojich kolegýň je vydatá a navyše minimálne o päť rokov staršia. Predsa by som nebol s ňou, ak by som si chcel len s kadekým užívať. Veronika však nesúhlasila. Ja som si tiež postavil hlavu. Po dvoch týždňoch neustálych  hádok som však kapituloval. Vedenie bolo z môjho rozhodnutia sklamané. Vedel som, že ak by som na danom mieste vydržal, tak by som mal istú ešte zaujímavejšiu pozíciu, na ktorú sme si brúsili zuby viacerí. Takto som vedel, že na vytúžené miesto môžem zabudnúť.

Láska k Veronike ale bola silnejšia. Dnes neľutujem, že som sa rozhodol, ako som sa rozhodol. Som síce terčom posmechu mojich kamarátov, že sa zo mňa na staré kolená stal podpapučník, väzeň lásky a neviem čo ešte. Taktiež Veronika nie je za to u nich veľmi obľúbená. Ja však viem, že ona je tá, ktorá vždy bude stáť za mnou a podrží ma, ako to spravila, keď som bol na dne z predošlého vzťahu. Aj keď ma to občas stojí trocha nervov, keď začne opäť niekoho podozrievať. Viem, že je to v mene lásky.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: profimedia.sk, profimedia.sk, TR
Odporúčame