Celý život som sa snažila byť čestná a žiť tak, aby som sa nemusela za svoje konanie hanbiť. Tak ma vychovali rodičia a podobné hodnoty vyznával aj môj manžel. Vzali sme sa pomerne neskoro, ale mali sme ten najkrajší dôvod. O pol roka sa nám narodil syn Števko. Aj jemu sme od malička do hlavy vštepovali slušnosť, čestnosť a lásku k blížnemu.
S výchovou sme nemali počas detstva takmer žiadne problémy. Bol to chalan ako každý iný. Občas neposlúchal, občas robil veci naschvál. Po strednej škole si to Števko namieril na vysokú. Veľmi chcel študovať ekonómiu, vyznať sa vo financiách. Školu úspešne dokončil a zamestnal sa ako poradca. Bol šikovný, peniazom rozumel. Rozumel si aj so svojím šéfom, ktorý v ňom videl potenciál, čo sa odrážalo aj na výplatnej páske. Števko zarábal dobre, viac ako manžel s dvadsaťročnou praxou. Aj keď podľa jeho slov to bolo vždy nie dosť veľa.
Po čase si Števko našiel podnájom a odsťahoval sa od nás. Chcel si vyskúšať bývanie s priateľkou pred tým, ako do vzťahu vhupnú naostro. Lenku som mala rada, randila s našim synom už nejaký ten rôčik. Spoločné bývanie však dalo ich plánom červenú. Zistili, že sú viac spolubývajúci ako partneri a rozišli sa. Števko dlho nesmútil. O mesiac sa po jeho boku objavila Natália. Bola na môj vkus o čosi výstrednejšia, ale nechcela som ju hodnotiť len na základe pár stretnutí.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn spáchal samovraždu – a nik nevie prečo
Syn bol presvedčený, že Natália je tá pravá. Hneď si ju aj nasťahoval k sebe. Radila som mu, nech chvíľu počká, no on sa bál, aby mu ju neodvábil niekto iný. Pre mňa to bolo trochu nepochopiteľné, veď ak sa majú radi, snáď ich vzťah nezávisí od bývania. Števko mi ale vysvetlil, že dnes už je to inak. O taký kus, aký je Natália, sa treba patrične starať. Natália bola o tomto pravdepodobne presvedčená tiež, pretože to bolo to jediné, čo robila. Starala sa o seba. Pracovala na recepcii a ako príležitostná modelka.
Môj syn vyzeral s Natáliou šťastný, a tak som ich vzťah viac neriešila. Chodil nás pravidelne navštevovať a tak som bola spokojná aj ja. Až do chvíle, kým som si nevšimla, že nám občas po Števkovej návšteve chýbajú peniaze. Mne aj mojej mame, ktorá býva s nami. V peňaženke alebo na obvyklom mieste, kam sme s manželom dávali peniaze na chod domácnosti. Najprv som si nič nevšimla. Nikdy som nemala dobrý prehľad o peniazoch, navyše, keď moju peňaženku používal aj manžel tak, ako aj ja jeho. Prišla som na to náhodou. V obchode som nemala čím zaplatiť za nákup, pritom som si bola istá, že tam ráno bolo dosť. Doma som nahučala na muža, prečo mi nepovedal, že si berie peniaze. On sa bránil, či mi nepreskočilo. Ostala som sama na pochybách, či už naozaj tak zabúdam, alebo mi peniaze berie vlastná mama. Ale keď aj manžel zistil, že mu z času na čas chýbajú peniaze, najmä po synovej návšteve, vedela som, že ja som v poriadku. Pocit úľavy ale rýchlo vystriedal pocit trápenia. Naozaj by bol náš Števko schopný okrádať vlastnú rodinu? Poradila som sa s mužom, mamu som radšej z toho všetkého vynechala, zbytočne by sa trápila. Vymysleli sme si plán. Števko určite príde na návštevu, keď príde babke dôchodok. Už viem, prečo tento dátum nikdy nevynechal. Po jeho odchode som hneď išla skontrolovať maminu peňaženku. Peniaze v nej chýbali. Malým trikom ešte v ten deň prišiel k Števkovi na návštevu môj muž. Žiaľ, v synovej peňaženke našiel to, čo nechcel. Bankovku s tým istým číslom ako mala moja mama.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým – čo s ňou máme robiť?
Ľutujem, že sme sa s mužom zahrali na detektívov. Nevieme teraz, čo máme robiť. Konfrontovať Števka, že o jeho „záľube“ vieme, alebo radšej byť ticho a len dávať pozor, keď k nám opäť príde. Neviem si ani vysvetliť, prečo to robí. Snažila som sa od neho zistiť, či nemá problémy, ale odbil ma s úsmevom. Vraj sa má úplne skvele. Má super prácu, skvelú priateľku a úžasných rodičov. Ten vnútorný pocit ma zožiera a neviem si s tým poradiť. Mám ale silné tušenie, že za to všetko môže Natália, ktorá ma na môjho syna prehnane vysoké nároky.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na