Pravdivý príbeh: Asi sme niečo pri výchove urobili zle - vlastný syn nás okráda

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Celý život som sa snažila byť čestná a žiť tak, aby som sa nemusela za svoje konanie hanbiť. Tak ma vychovali rodičia a podobné hodnoty vyznával aj môj manžel. Vzali sme sa pomerne neskoro, ale mali sme ten najkrajší dôvod. O pol roka sa nám narodil syn Števko. Aj jemu sme od malička do hlavy vštepovali slušnosť, čestnosť a lásku k blížnemu.


S výchovou sme nemali počas detstva takmer žiadne problémy. Bol to chalan ako každý iný. Občas neposlúchal, občas robil veci naschvál. Po strednej škole si to Števko namieril na vysokú. Veľmi chcel študovať ekonómiu, vyznať sa vo financiách. Školu úspešne dokončil a zamestnal sa ako poradca. Bol šikovný, peniazom rozumel. Rozumel si aj so svojím šéfom, ktorý v ňom videl potenciál, čo sa odrážalo aj na výplatnej páske. Števko zarábal dobre, viac ako manžel s dvadsaťročnou praxou. Aj keď podľa jeho slov to bolo vždy nie dosť veľa.

Po čase si Števko našiel podnájom a odsťahoval sa od nás. Chcel si vyskúšať bývanie s priateľkou pred tým, ako do vzťahu vhupnú naostro. Lenku som mala rada, randila s našim synom už nejaký ten rôčik. Spoločné bývanie však dalo ich plánom červenú. Zistili, že sú viac spolubývajúci ako partneri a rozišli sa. Števko dlho nesmútil. O mesiac sa po jeho boku objavila Natália. Bola na môj vkus o čosi výstrednejšia, ale nechcela som ju hodnotiť len na základe pár stretnutí.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn spáchal samovraždu - a nik nevie prečo


Syn bol presvedčený, že Natália je tá pravá. Hneď si ju aj nasťahoval k sebe. Radila som mu, nech chvíľu počká, no on sa bál, aby mu ju neodvábil niekto iný. Pre mňa to bolo trochu nepochopiteľné,  veď ak sa majú radi, snáď ich vzťah nezávisí od bývania. Števko mi ale vysvetlil, že dnes už je to inak. O taký kus, aký je Natália, sa treba patrične starať. Natália bola o tomto pravdepodobne presvedčená tiež, pretože to bolo to jediné, čo robila. Starala sa o seba. Pracovala na recepcii a ako príležitostná modelka.

Môj syn vyzeral s Natáliou šťastný, a tak som ich vzťah viac neriešila. Chodil nás pravidelne navštevovať a tak som bola spokojná aj ja. Až do chvíle, kým som si nevšimla, že nám občas po Števkovej návšteve chýbajú peniaze. Mne aj mojej mame, ktorá býva s nami. V peňaženke alebo na obvyklom mieste, kam sme s manželom dávali peniaze na chod domácnosti. Najprv som si nič nevšimla. Nikdy som nemala dobrý prehľad o peniazoch, navyše, keď moju peňaženku používal aj manžel tak, ako aj ja jeho. Prišla som na to náhodou. V obchode som nemala čím zaplatiť za nákup, pritom som si bola istá, že tam ráno bolo dosť. Doma som nahučala na muža, prečo mi nepovedal, že si berie peniaze. On sa bránil, či mi nepreskočilo. Ostala som sama na pochybách, či už naozaj tak zabúdam, alebo mi peniaze berie vlastná mama. Ale keď aj manžel zistil, že mu z času na čas chýbajú peniaze, najmä po synovej návšteve, vedela som, že ja som v poriadku. Pocit úľavy ale rýchlo vystriedal pocit trápenia. Naozaj by bol náš Števko schopný okrádať vlastnú rodinu? Poradila som sa s mužom, mamu som radšej z toho všetkého vynechala, zbytočne by sa trápila. Vymysleli sme si plán. Števko určite príde na návštevu, keď príde babke dôchodok. Už viem, prečo tento dátum nikdy nevynechal. Po jeho odchode som hneď išla skontrolovať maminu peňaženku. Peniaze v nej chýbali. Malým trikom ešte v ten deň prišiel k Števkovi na návštevu môj muž. Žiaľ, v synovej peňaženke našiel to, čo nechcel. Bankovku s tým istým číslom ako mala moja mama.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Dcéra robí jeden problém za druhým - čo s ňou máme robiť?


Ľutujem, že sme sa s mužom zahrali na detektívov. Nevieme teraz, čo máme robiť. Konfrontovať Števka, že o jeho „záľube“ vieme, alebo radšej byť ticho a len dávať pozor, keď k nám opäť príde. Neviem si ani vysvetliť, prečo to robí. Snažila som sa od neho zistiť, či nemá problémy, ale odbil ma s úsmevom. Vraj sa má úplne skvele. Má super prácu, skvelú priateľku a úžasných rodičov. Ten vnútorný pocit ma zožiera a neviem si s tým poradiť. Mám ale silné tušenie, že za to všetko môže Natália, ktorá ma na môjho syna prehnane vysoké nároky.


Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (11)

  • ja27 26.11.2015, 08:58

    ked sme boli so sestrou male, pamatam si, ze sme mali na malej chladnicke v kuchyni misku a v nej drobaky. ale neboli to len haliere, ale aj najvacsie mince a v podstate tam bolo z nasho detskeho pohladu penazi dost. so sestrou sme aspon dvakrat prisli a v miske sa povrtali, samozrejme tajne. kupili sme si potom sladkosti. otec si to ale vsimol, lebo sme si vybrali nerozumne najvacsie mince :D prisiel za nami a veselo nas postavil pred hotovu vec, my sme zapreli a on na nas netlacil, obratil to na srandu, ale za nazorom si stal. odisiel z izby a nechal nas same so svojim svedomim :) odvtedy som si uz nic z misky nevzala. a aj ked som uz davno dospela, tak si bez dovolenia u rodicov sama nic nevezmem, aj ked rodicia by sa pre nas v prípade potreby rozdali. na tu misku s drobnymi v kuchyni nikdy nezabudnem. dovera je velmi dolezita a vyzaduje si uvedomenie oboch stran. ale k uvedomeniu treba deti viest odmalicka, aby sa dokazali vzit do situacie druhej strany, inak vychovaju sebca, ktory ma jednostranne myslenie. k clanku: synacik je velmi nepodareny, ked siahne na dochodok este aj babke. to uz je silna kava. treba riesit, lebo cim skor sa syn uvedomi, tym lepsie. lebo potom mu uz mozno nepomoze nic.

  • evelina 27.06.2014, 11:00

    Každý rodič sa snaží vychovať svoje dieťa čo najlepšie, ale nie vždy to vyjde. V tomto prípade treba urýchlene konať a vyhľadať pre syna odbornú pomoc. Domnievam sa, že synová kleptománia nevznikla zo dňa na deň, je dlhodobá, len synáčik bral menšie sumy, takže si rodičia, používajúci spoločnú peňaženku nič nevšimli. Keďže na drahú frajerku treba veľa peňazí, začal brať stále viac a viac. Ak sa problém nezačne riešiť, syn môže začať okrádať kolegov a firmu a ocitnúť sa ako nezamestnateľný na ulici a krku rodičov... problém riešiť, včera bolo neskoro :)

  • MAX 26.06.2014, 17:46

    Na jednej strane chapem postoj rodicov... no byt ticho a pytat si radu na internete je posledne riesenie... ako prve by som mu oznamil ze to viete a ze si nezelate aby sa to opakovalo. Viete treba synovy vysvetlit ze uz neni 5 rocny... a ak to prektoci myslim 260€ je to trestny cin kradeze( nemusi to byt naraz staci ze sa to pocastiach nazbiera). A aby to nedoslo daleko... raz to nemusite byt vy ale niekto z jeho kamaratov ktory uz taky tolerantny nebude a aby vas milovany stevko neskonzil v kriminale. Ako bod dva plne suhlasim s prispevkom Jaroslava D. liečenie aj keby to bola kleptomania ale aj ak je to umyselne v kazdom pripade pomoc!!!!

  • Jaroslav D. 26.06.2014, 13:49

    Podobny problem som mal aj ja ...robil som to aj ja a bolo to koli tomu,ze som hral automaty...dnes je 7 rokov od toho co som absolvoval liecenie a je vsetko OK.

  • vážení rodičia ! 26.06.2014, 13:18

    Števko váš milený vás okráda a vy máte dilemu, čo s tým ? On hanbu, ani zábrany nemá... a vy ich prečo máte ? Ak ste s ním stále len v takto rukavičkách jednali, potm sa nečudujte, že si toto dovolil ! Alebo peniaze doma nedržte, prípadne ich lepšie skryte na iné miesto, alebo nastražte ešte jednu pascu a potom udrite. Myslím však, že otec prepásol šancu synovi dokázať, že vás okradol. Keď našiel ukradnutú bankovku v jeho peňaženke, mal ju tam nechať a potom následne syna požiadať o (akože) malú finančnú výpomoc, v dôsledku nepredvídaných okolností vo výške presne takej, aká bola hodnota bankovky. Predpokladám, že keď sa syn pred vami chválil svojou dobrou finančnou situáciou, nemohol by argumentovať, že vám nemôže vypomôcť. A vo chvíli, keď by vám podával peniaze z peňaženky by som sa ho spýtal, že či vie, aké číslo má tá bankovka.... pokračovanie si domyslíte. Samozrejme, že kedykoľvek synovi poviete o svojom (nielen) podozrení, alebo ho dokonca prichytíte pri krádeži, či mu ju dokážete, musíte počítať so skutočnosťou, že s vami preruší kontakty a bude hrať ukrivdeného.... Je na vás, aké riešenie zvolíte, ale ak ho aj napriek tomu, čo vám robí, nechcete zavrhnúť a chcete, aby vás navštevoval, jednoducho skryte peniaze a peňaženky - na stálo !!! Keď chlapec zistí, že z návštev od vás bude chodiť naprázdno, potom sa ukáže, či mu na vás záleží, alebo len tej jeho frajle a vašich peniazoch. P.S. : ... a nehádžte vinu na jeho milenku, už aj z toho vidieť, že ste ho celý život za všetko ospravedlňovali a chybu hľadali vždy na iných, lebo on chudáčik za nič nemôže. Je to dospelý človek, ktorý má mať svoj vlastný rozum a úsudok. Čo ste to vychovali za chlapa, kde tá jeho česť, ku ktorej ste ho akože viedli, keď stačilo, aby prišla jedna čúza a on sa nechá vodiť, ako pes na povrázku ?!

  • Čurinda 26.06.2014, 12:50

    Žiadne strachy. Tá jeho priateľka je len momentálna pichanda. A kradne milovaný Števko, nie ona. Ešte ich musí prebrať xx kusov, aby nadobudol pocit že v živote o nič neprišiel. Čudujem sa rodičom takýchto priateliek, že dovoľujú svojim dcéram robiť konkubínu. Pekné roky raz - dva prejdú a čo potom?

  • Bangla Dežo 26.06.2014, 08:59

    Jano, ty sa pyse s tvrdym y ty luzer. A uz neokradaj svojych rodycov.

  • Rado 26.06.2014, 08:56

    Jano, a ty uz vies gramatiku ze sudis inych ?

  • jozef 26.06.2014, 08:29

    rada tazka, nieco podobne sa stalo aj nam, ale v mladsom veku. vnuk v skole, ukradol spoluziacke 3 koruny. prisli sme na to, ze kde si vzal peniaze. nedali pokoj kym nevysiel s farbou von. co teraz, povedat ziacke, co spravil, ta hanba. tak sme to zamlcali a jemu zakazali vystrajat podobne veci. ako rastol, kamarati a zase som zbadal, ze teraz miznu veci z domu. otca som varoval, aby dal pozor, ale on je dobrak, tak to velky vplyv nemalo. ked siel na strednu, tak som neveste povedal, aby kontrolovala veci, co berie so sebou, akoze, ci ma vsetko. teraz prislo na rad moje naradie, ale to uz prikladam delbe majetku, ktorý si co uchmatne to ma. ( mam, dvoch vnukov) aby som nezabudol, mal som snim vaznu rec, kde som mu vysvetlil, ze dobry chlap, veci domov nosi a nie ich rozdava. lebo ja som taky majster vsetkeho. zatial sa drzi, az cas ukaze, ze ako to s nami dopadne. s radostami, pridu aj starosti.

  • jano 26.06.2014, 08:23

    Ty sa nauc gramatiku ti luzer .

1 2 >

Pridať komentár