Najväčšie mýty o Alzheimerovi odhalené: Čo všetko by ste o tejto chorobe mali vedieť?

Čím častejšie sa Alzheimerova choroba medzi ľuďmi v zrelom veku skloňuje, tým väčšia panika zvyčajne vzniká. Obavy z toho, že by sme my alebo naši najbližší mali prežiť starobu dezorientovaní a bez jasnej mysle, nás už v predstihu takpovediac desí. Ako však už býva zvykom, so šírením osvety o tejto chorobe neraz kolujú aj absolútne nezmysly. Čo všetko by ste o Alzheimerovi mali vedieť a ktoré fámy sa nezakladajú na pravde? Zistite, čo všetko s týmto ochorením súvisí a čo robiť pre to, aby ste sa mu vyhli.

Mýtus č.1: Alzheimer je normálnou súčasťou staroby

Zastávate názor, že senilita či demencia k jeseni života a k pribúdajúcim rokom po dôchodkovom veku jednoducho patrí? Potom vedzte, že jednotlivé symptómy ako časté zabúdanie či pretrvávajúcu roztržitosť spôsobuje práve rozvinutie Alzheimerovej choroby. Ide totiž o degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré zahŕňa fyzické zmeny na mozgu – ukladanie beta-amyloidu a vytváranie neurofibrilárnych uzlíkov. To všetko má za následok, že nervové bunky strácajú medzi sebou kontakt a odumierajú.

Alzheimerova choroba je progresívna a nezvratná. To ale neznamená, že sa jej počas starnutia nemôžeme vyhnúť. Experti sa totiž zhodujú, že u väčšiny ľudí sa Alzheimer jednoducho nevyvinie.

Mýtus č.2: Strata pamäti automaticky znamená Alzheimerovu chorobu

Ak vám z času na čas niečo dôležité „vypadne“, to ešte neznamená, že máte Alzheimera. Toto ochorenie je totiž typické tým, že zabúdanie je veľmi časté a pacientova pamäť nie je schopná zabudnuté detaily neskôr obnoviť. Alzheimer sa navyše spája aj s ďalšími symptómami: problémovou komunikáciou, dezorientáciou, slabým úsudkom, problémami pri abstraktnom myslení alebo ťažkosťami pri zvládaní celkom bežných úloh. Niekedy sa navyše varovné príznaky odvíjajú od liečiteľných príčin – infekcie, vedľajších účinkov liekov, depresie, úrazu hlavy a podobne.

Dôležitým faktom tiež zostáva, že Alzheimerova choroba je „len“ jednou zo sedemdesiatich príčin demencie. Nie každý pacient s demenciou má Alzheimera – tá môže byť súčasťou Parkinsonovej choroby alebo následkom mŕtvice.

Mýtus č.3: Ak Alzheimera majú vaši príbuzní, na vás si počká tiež

Gény síce zohrávajú úlohu pri šanci, že sa u vás Alzheimer rozvinie, ale len v malom počte prípadov. Dedičná forma Alzheimerovej choroby sa totiž vyskytuje len u 5 – 7% pacientov a nazýva sa familiárnym typom. Zodpovedné sú za ňu zmutované gény, ktoré môžu prejsť z jednej generácie na druhú. Ak sú vaši rodičia prenášačmi tejto mutácie, je 50%-ná šanca, že spomínané gény zdedíte. V prípade, že váš rodič alebo súrodenec trpí touto chorobu, riziko vzniku Alzheimera sa u vás zvyšuje trojnásobne. Ak ale nikto vo vašej rodine touto chorobou netrpel a u vás sa objavili príznaky, potom ide o najčastejšiu formu – sporadickú. Experti pritom upozorňujú, že samotné gény ochorenie nespôsobujú. Preto napriek dedičným faktorom môžete zostať zdraví a naopak, pokiaľ zmutované gény v tele nemáte, stále existuje riziko, že sa u vás Alzheimer rozvinie.

Mýtus č.4: Alzheimer postihuje len starých ľudí

Je pravdou, že riziko vzniku Alzheimerovej choroby s pribúdajúcimi rokmi narastá a väčšina prípadov je diagnostikovaná po prekročení prahu šesťdesiatky. Po dovŕšení 65. roku života sa toto riziko každých päť rokov dokonca zdvojnásobuje. Niektoré zdroje preto tvrdia, že vo veku okolo 85 rokov má približne polovica ľudí Alzheimera alebo demenciu. Bohužiaľ, Alzheimerova choroba sa môže objaviť aj medzi päťdesiatnikmi či štyridsiatnikmi a v niekoľkých ojedinelých prípadoch odborníci zaznamenali pacientov, ktorí boli ešte mladší. Výskumníci totiž zdôrazňujú, že pokiaľ sa symptómy navonok úplne prejavia, choroba už medzitým prerástla do pokročilejšieho štádia.

Mýtus č.5: Na Alzheimera sa nezomiera

To, čo sa odohráva v našom mozgu, ovplyvňuje tiež zvyšok tela. V pokročilejších štádiách Alzheimera začína organizmus kolabovať, čo má negatívny dopad na dýchanie, krvný tlak, pokožku a zmyslové vnímanie. Pacienti sú ospalejší, trpia bolesťami, cítia diskomfort a môže sa u nich rozvinúť infekcia alebo zápal pľúc.

Alzheimerova choroba a s ňou súvisiaca demencia je jednou z najčastejších príčin úmrtia vo vyspelých krajinách. V roku 2007 to bola siedma najhlavnejšia príčina v Kanade a šiesta v Spojených štátoch. Na Alzheimera podľa štatistík zomiera viac ľudí ako na choroby obličiek či infekcie.

Mýtus č.6: Alzheimerovej chorobe sa dá celkom predísť

Existuje množstvo rád, ako si udržiavať mozog aj na staré kolená vo forme, no zatiaľ neexistuje osvedčený spôsob, ako Alzheimerovi úplne zabrániť. Zvýšený príjem vitamínov E, B, C a D, gingko biloba, kyselina listová a selén – to všetko sa síce odporúča, no účinnosť týchto látok je stále sporná. Experti sa ale zhodujú, že kľúčovou môže byť zmena životného štýlu. Čo všetko by ste teda mali robiť, aby ste riziko Alzheimera stlačili na minimum?

• Jedzte zdravo, doprajte si predovšetkým zeleninu a ovocie, ryby a oriešky.
• Zamestnávajte svoj mozog krížovkami, logickými hrami a záľubami, pri ktorých myseľ dostane poriadne zabrať. Učte sa a vzdelávajte aj v neskoršom veku.
• Strážte si krvný tlak, hladinu cukru a cholesterolu v krvi.
• Vyhýbajte sa všetkým aktivitám, pri ktorých hrozí úraz hlavy.
• Dbajte o sociálny kontakt.
• Pravidelne cvičte.
• Skoncujte s fajčením aj pravidelným popíjaním alkoholu.

Mýtus č.7: Alzheimera spôsobuje hliník

Súvislosť medzi hliníkom a Alzheimerovou chorobou síce podlieha výskumu už dlho, no experti sa zatiaľ zhodujú v tom, že stále nemajú dosť dôkazov na to, aby túto teóriu potvrdili alebo vyvrátili. Predmetom skúmania sa stali predovšetkým ľudia, ktorí sú hliníku vystavení vo svojom zamestnaní alebo patria do kultúry, pre ktorú je typické pravidelné popíjanie čaju. Pýtate sa, prečo? Hliník sa totiž môže hromadiť v čajových lístkoch. Ako rizikové faktory Alzheimerovej choroby už boli označené aj zubné výplne, vakcíny proti chrípke či látka zvaná aspartám. Dôkazy však stále nie sú jednoznačné.

Mýtus č.8: Ľudia s Alzheimerovou chorobou sú agresívnejší a prejavujú známky násilia

Vyrovnať sa so stratou pamäti a zmätenosťou je pre pacientov s Alzheimerom veľmi frustrujúce. V súvislosti s týmto procesom často dochádza k zmene osobnosti samotného pacienta. Ľudia postihnutí Alzheimerom sú podozrievaví, nervózni, nepokojní až podráždení, často zablúdia. Nie každý z týchto pacientov však automaticky prejaví násilnícke sklony. Kľúčovú úlohu zohrávajú najbližší, ktorí by sa mali naučiť správne komunikovať s pacientom a nevyvádzať ho z miery.

Mýtus č.9: Pacienti s Alzheimerovou chorobou nereagujú na okolie

Alzheimerova choroba spôsobuje, že ľudia sú veľmi často dezorientovaní, zmätení a nevedia sa prispôsobiť danej situácii. To však ešte neznamená, že by vôbec nesledovali to, čo sa okolo nich deje. Napriek vyššie spomínaným zmenám osobnosti ich stále ovládajú silné emócie a pocity. Každý pacient potrebuje sociálny kontakt, láskyplnú starostlivosť , spoznávať radosť a mať pocit, že niekam patrí. Aj v pokročilejších štádiách choroby pacienti reagujú na dotyk a hudba či mäkký tón hlasu na nich pôsobí upokojujúco.

Mýtus č.10: Neexistuje žiadna nádej

Výskumníci neustále pracujú na tom, aby dokázali chorobu rozpoznať v čo najskoršom štádiu. Vyvíjajú preto nové testy či dokonca očkovaciu látku. Vzdelávací proces v tejto oblasti neustále napreduje a existuje liečba, ktorá účinne pomáha potláčať príznaky a zvýšiť tak kvalitu života. Samotná diagnóza ešte neznamená stratu samostatnosti. Ak niekoho vo svojom okolí s Alzheimerovou chorobou poznáte, nezamýšľajte sa nad tým, čo už robiť nemôže. Práve naopak, sústreďte sa na aktivity, ktoré s vašim blízkym ešte stále robiť môžete.