Vždy som túžila po dobrých rodinných vzťahoch. Určite aj preto, že u nás to nikdy nefungovalo. Bola som jedináčik a jediné, na čo si z detstva pamätám, bola moja mama, plačúca nad svojím životom, ale neschopná odísť od môjho otca – alkoholika.
Keď som stretla svojho budúceho manžela Erika, bola som očarená, aká je ich rodina harmonická. Bolo to niečo úplne iné, ako u nás doma. Obaja rodičia pracovali, ale svoje deti nezanedbávali. Naopak, brali ich na výlety, venovali sa im, vymýšľali program a viedli k tradičným hodnotám. Nečudo, že z nich vyrástli takí skvelí ľudia ako Erik a jeho mladšia sestra Zuzka.
V čase, keď už som s Erikom randila, som už ja nemala ani mamu ani otca. Bývala som sama a Erik sa krátko od nášho zoznámenia nasťahoval ku mne. Veľmi často sme ale chodili na návštevy k jeho rodičom, plánovali si program aj s jeho sestrou. Moje kolegyne sa divili a krútili hlavami, ako môžem tak veľa času a dobrovoľne chcieť tráviť s rodinou svojho budúceho manžela. Ony boli úplne rady, ak ich vídavali čo najmenej. Ja som bola presný opak. Chcela som dobehnúť, čo som v mladosti nemohla zažiť.
Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj v Erikovej rodine boli schovaní kostlivci v skrini a po čase sa mi sami ukázali. Erikova sestra si našla manžela, ktorého by jej mohla závidieť snáď každá. Mal len takú malú chybu. Zuzka nebola jediná v jeho živote, aj keď sa k nej vždy vrátil. Pred svadbou taký nebol, zmenil sa až keď prišli na svet ich deti. Ja som už v tom čase bola niekoľko rokov šťastne vydatá a vďačná za to, že Erik mal oči len pre mňa. Vlado bol ale skrátka iný.
Tiež by vás mohlo zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Ja som švagra za jeho správanie hneď odsúdila. Erik bol tiež najprv zúrivý, ale keď sme nazreli hlbšie do ich problémov, videli sme, že vinu nesú obaja. Fakt bol, že Zuzka sa po svadbe veľmi zmenila. Prestala sa o seba starať, žila len pre domácnosť a rodinu. Nechcela nikam chodiť, radšej sedela doma a pozerala seriály. Vlada odmietala, tak si našiel inde to, čo doma už nenechádzal. Nemyslela som si aj tak, že jediným riešením ich problémov mali byť Vladove úlety, ale viac som ich neriešila. Mala som pocit, že Erik drží viac stranu Vladovi. Dokonca sestre dohováral, aby sa trocha zmenila, vstúpila si do seba a začala opäť žiť s Vladom ako jeho žena a milenka. To nemal robiť. Zuzka sa na neho tak urazila, že s nami prerušila všetok kontakt. Nie na pár dní, ani mesiacov. Boli to roky, kedy nás ignorovala a doslova znenávidela. Mali sme pár pokusov sa s ňou uzmieriť, ale Zuzka bola neoblomná. Skončila s nami.
Bolo nám z toho smutno, ale čo sme mali robiť. Nakoniec sme sa ako tak zmierili s tým, že Zuzka s nami nechce mať už nič spoločné. Keď sa napokon odsťahovali aj s Vladom do iného mesta za prácou, naše kontakty sa nadobro prerušili.
Ja som po určitej pauze Zuzke zavolala aspoň na sviatok a zavinšovala. Boli to ale telefonáty krátke, strohé, chladné. Po čase bolo telefonátov čím ďalej, tým menej.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Nevesta nás podrazila – pripravila nášho syna o byt
Najhoršie sa ale Zuzka zachovala, keď som prišla o Erika. Deti mi boli oporou, ale aj tak toto obdobie bolo jedno z mojich najťažších. Vybaviť všetky veci okolo pohrebu, nebolo jednoduché. Zavolala som Zuzke, aby som jej dala vedieť dátum pohrebu. Jej odmeranosť ma zarazila. Bez okolkov mi povedala, že na pohreb nepríde. Nemá dôvod. Veď tam chodíme len za tými, ktorých sme mali radi. Po týchto jej slovách som sa zhlboka nadýchla, položila slúchadlo a povedala si stačí. Je to jej vec, stavať sa do role obete, neodpustiť bratovi, aj keď sa jej stokrát predtým ospravedlnil. Ale bol to môj manžel a jej vlastná krv, zaslúžil si, aby sa s ním prišla rozlúčiť. Nemienila som sa ďalej vnucovať a snažiť si získať späť jej náklonnosť. Toto bola posledná kvapka. Na pohreb naozaj neprišla. Pred ostatnou rodinou sa vyhovorila, že jej nebolo dobre. Ja som nikomu neprezradila, aký dôvod uviedla mne. Ani nikdy nepoviem. Jej povaha ju dobehne sama a možno to bude môj telefón, kam sa bude chcieť raz dovolať, ale už bude obsadené.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na