Stres náš každodenný: Psychológ prezradí, prečo vzniká aj ako si s ním poradiť

Stres

thinkstockphotos.com

Stres sa stal chtiac – nechtiac každodennou súčasťou dnešnej spoločnosti. Postihuje pritom ľudí rozličných vekových skupín, sociálnych vrstiev, ako aj druhov zamestnania. Trpi ním množstvo ľudí, od radových zamestnancov, cez študentov, vrcholových manažérov, až po mamičky na materskej, či ženy v domácnosti. Stal sa doslova „chorobou“ posledných rokov.

Keď telo nestíha

Stres je podľa psychológa PhDr. Františka Skokana zo žilinskej ambulancie klinickej psychológie, Fesko, s.r.o, reakcia na nejaké vnútorné alebo vonkajšie procesy, ktoré presahujú fyziologické kapacity človeka. Z toho logicky vyplýva, že stres sa zároveň aj prejavuje vo fyziologickej oblasti, pričom sa môže zvyšovať potenie, rytmus dýchania, prichádza náhly nával potreby jedla, alebo naopak nechutenstvo do jedla, pocit na zvracanie, nespavosť, návaly horúčavy, pocity chladu a podobne.

Existujú dva druhy stresu

Stres má dve formy. Jednou je eustres, teda chcený pozitívny stres, kedy zámerne vyhľadávame situácie, v ktorých sú naše fyziologické kapacity preťažované, napr. rozličné adrenalínové športy, návšteva rôznych festivalov a podujatí, kde chceme zažiť niečo výnimočné. „A potom poznáme nechcený, tzv. distres, pri ktorom vnímame prebiehajúce fyziologické procesy ako nepríjemné. Pričom obidva sa na fyziologickej báze prejavujú rovnako, rozdiel je v tom, že pri eustrese tieto zážitky vyhľadávame a pri distrese situácia  v podstate na nás sama pôsobí,“ ujasňuje špecialista na psychológiu, PhDr. František Skokan.


Mohlo by vás zaujímať: Psychiater radí: Tipy, ako eliminovať stres a udržať sa v dobrej pohode


Stres je subjektívna záťaž

Stres je inak povedané reakcia organizmu na záťaž, ktorá však môže mať podľa odborníka rôznu intenzitu, ktorú však často vnímame subjektívne. Môže byť teda  na míle vzdialená od objektívnej reality. Aby bol človek spokojný, je preňho do určitej miery potrebná aspoň zvýšená záťaž, pretože môže dokázať okoliu, na čo má. Problémom sa javí najmä záťaž chronická, ktorá dlhodobo pôsobí na človeka a presahuje jeho schopnosti,“ hovorí PhDr. Skokan, žilinský klinický psychológ. 

Udržte si rovnováhu

„Dôležité je, aby sa každý človek naučil udržiavať rovnováhu medzi tromi základnými ľudskými činnosťami a to je práca, hra a učenie,“ vysvetľuje špecialista. Často pritom podľa neho v bežnom živote vidíme, že dospelý človek sa už vôbec nevie hrať a takisto nevie relaxovať, teda ku všetkému pristupuje príliš vážne. Nabudúce sa teda pridajte pri hre ku svojim deťom, či vnúčatám a okrem zlepšenia vzťahov medzi vami, pomôžete aj vlastnej psychike. Taktiež by ste sa mali naučiť relaxovať, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia druhí.


Mohlo by vás zaujímať: Ste v strese? Doprajte si častejšie sex, radia vedci!


Ako sa vyventilovať?

Podľa psychológa sa nedá určiť nejaká všeobecná forma vyventilovania. Niekto sa potrebuje vyskákať, vykričať, dostať zo seba energiu, niekto potrebuje 10 hodín ležať. „Každý už pozná sám seba a vie, čo mu pomáha na uvoľnenie napätia. Častokrát však ľudia neuvoľňujú svoje napätie zo strachu, aby sa nestrápnili pred okolím, alebo si nedovolia oddychovať, pretože majú strach, že druhí to budú vnímať, že sú leniví a podobne,“ vysvetľuje špecialista na psychológiu. Možno budete musieť vyskúšať viacero činností, kým si nájdete tú, pri ktorej sa nahromadeného stresu zbavíte, nikdy ho však v sebe neduste.

Čo ak je zdrojom stresu práca, ktorú musíme robiť?

Množstvo ľudí nepracuje preto, lebo ich práca baví, ale len aby zarobili peniaze pre svoju rodinu. Práve práca je pritom pre nich zdrojom stresu. „Nie vždy musí byť práca aj zábavou, pretože potom tomuto človeku hrozí workoholizmus, teda že prepadne práci a prestane používať aj iné činnosti ako je hra a učenie. Opäť je to spojené so strachom, pretože dotyčný si myslí, že ak by sa nevenoval práci, bol by nahradený niekým iným,“ hovorí psychológ. Toto podľa neho vystihuje aj definíciu toho, čo záťaž predstavuje. Teda, že záťaž je situácia, v ktorej by sme mali zmeniť prv naučené spôsoby správania, teda staré „vyšľapané“ koľaje. 


Mohlo by vás zaujímať: Strata sebavedomia, strach či nervozita: Ako si poradiť s úzkostnou depresiou?


Aj klobása je krivá a aká je dobrá

Ak niekto pociťuje záťaž v práci, je podľa PhDr. Skokana vhodné mať aktivity kompenzujúce činnosť, ktorú robí v zamestnaní. „Dobré je, mať konkrétnu činnosť, aktivitu, či záujem, ktorý môžete vykonávať vlastnými rukami a na záver uvidíte, čo ste urobili, teda výsledok, z ktorého máte potešenie. A odporúčal by som sa aj držať jedného slovenského príslovia, že aj klobása je krivá a aká je dobrá, takže by sme sa nemali snažiť byť za každú cenu perfektný,“ radí na záver skúsený odborník.


Ako často musíte bojovať so stresom? Akými prostriedkami sa o to pokúšate? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Nela
Odporúčame