Ľudia si zvyknú plánovať zmeny a nové rozhodnutia v živote pri rôznych dôležitých udalostiach. Keď dostanú vodičák, keď spravia štátnice, získajú novú prácu, alebo prechádzajú iným symbolickým začiatkom. U mňa to bola oslava mojej šesťdesiatky. Organizovala som si ju sama za pomoci detí. Nebolo to prekvapenie od manžela, ako som vždy dúfala. Že možno aspoň raz sa konečne prekoná a poteší ma.
Čo som ale mohla čakať. Paľo ma neprekvapoval celé roky, čo sme boli manželia. Vždy bol taký obyčajný a čitateľný, aj keď sprvu mi to vyhovovalo. Nechodil do krčmy, nemal kamarátov. K šťastiu potreboval teplú večeru a program v televízii. Bolo to moje vnútro, ktoré začalo po čase túžiť po niečom viac ako bol náš zabehnutý stereotyp. Chcela som chodiť na výlety, na dovolenky. Pre Paľa bol vrcholom dovolenkovej sezóny týždeň na chalupe po starkej. Nešla tam elektrina, vodu sme brali zo studne, ale Paľovi to stačilo.
Keď nie dovolenky, tak aspoň cez rok som chcela chodiť do spoločnosti. To bolo pre Paľa príliš drahé, veď dobré filmy dávajú aj v telke. A najlepšie tie akčné. Mne ale akčnosť v našom vzťahu chýbala. Nebola som nešťastná, Paľo ma mal rád a svojím spôsobom aj ja jeho. Zvykli sme si na seba, a keď prišli deti, svoje potreby som odsunula nabok.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov
Rýchlo ale ubehol čas, naše deti vyrástli a ledva skončili školu, osamostatnili sa. Dúfala som, že konečne budeme mať čas na seba s mužom. Paľo sa ale za tie roky nezmenil a ja som sa definitívne rozhodla nepremárniť zo života, čo mi ešte ostalo. Pár dní po oslave mojich okrúhlych narodenín som podala žiadosť o rozvod. Deti si najprv mysleli, že som sa zbláznila, že aj keď priskoro, ale začínam dementnieť. Paľo dokonca ani pri tomto oznámení neprejavil nejakú emóciu, niečo, čo by ma presvedčilo, že náš vzťah sa napraví, zažije šťavu. Iba som sa utvrdila v tom, že robím správne, aj napriek tomu, že okolie si myslelo opak. Ani moje deti neboli na mojej strane a trvalo pár týždňov, kým sa začali so mnou opäť normálne baviť.
Po rozvode som ako prvé odišla na dovolenku do kúpeľov aj so svojou kamarátkou. Bolo to príjemné, najmä záujem mužskej strany osadenstva, aj keď som to celé brala len ako spestrenie. Po príchode domov som si našla brigádu, prihlásila sa na nemčinu a začala chodiť každý piatok na kultúrne podujatia, ktoré pre nás starších pripravovala naša mestská časť. Tu som spoznala Eda. Ak platí, že protiklady sa priťahujú, tak v tomto prípade výnimka potvrdila pravidlo. Boli sme úplne rovnakí. Edo len, na rozdiel od mňa, bol rozvedený dlhšie. Vravel, že čakal na mňa. Bol to úžasný pocit, keď ma prvýkrát pozval na rande aj mimo piatkových posedení. Vybrali sme sa do divadla a hneď prvým výberom mi stopercentne ulahodil. Odvtedy sme chodili do divadla, na rôzne podujatia, ba aj na výlety pravidelne. Normálne som opäť randila ako za mladi, doháňala to, čo som chcela robiť celé tie roky v manželstve s Paľom. V lete dokonca prišiel Edo sám od seba a navrhol, aby sme išli na dovolenku k moru. Pre mňa to bolo prvýkrát, ale o to viac som ľutovala, že som nešla už skôr.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Za peniaze vraj lásku nekúpite – ale u mňa to funguje
Samozrejme, že sa našli aj klebetné susedky, ktoré mi môj nový vzťah a s ním spojený šťastný úsmev na tvári nevedeli odpustiť. Za chrbtom o mne rozširovali, že sa Paľo rozviedol so mnou lebo som mu nasadzovala parohy, kade som chodila. Bolo mi ich ľúto, vedela som, že len závidia to, čo ony doma nemajú a chceli by. Partnera, ktorý ich bude dopĺňať, počúvať a robiť šťastnou. Nehovorím, že sa s Edom sem tam nepovadíme. Nie je to ale nič, prečo by sme sa na seba hnevali dlhšie ako desať minút. A aj keď boli chvíle, keď som si nebola istá, či rozvod po vyše troch desaťročiach nie je pochabosť, dnes neľutujem. Po svojom boku mám muža, akého som vždy chcela. A odporúčam to aj svojim kamarátkam, ktoré sú vo vzťahu nešťastné. Neváhajte urobiť rázne rozhodnutia, aj keď okolie bude možno sprvu proti. Tá výhra potom stojí za to.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na