Vždy som bola nevyliečiteľná romantička. Verila som v lásku na celý život. Po ôsmich rokoch manželstva som si však už žiadne veľké ilúzie o tomto cite nerobila. S mužom som si toho nemala čo povedať a on bol na tom zrejme podobne. Bol celý deň v robote alebo s kamarátmi na tenise alebo na hokeji.
Raz na oslave u svokrovcov som sa po pár pohárikoch vína posťažovala pred švagrinou. Na Tomáša, ako nám to škrípe, na robotu, ktorá ma nebaví. Robila som vychovávateľku v materskej škôlke. Nebola to práca, o akej som snívala. Ale bolo to jediné, kde ma zobrali, keď som sa nasťahovala k Tomášovi do pre mňa nového mesta. Gabike som mohla dôverovať. Vždy sme si dobre rozumeli. Možno sa jej so mnou vychádzalo lepšie ako s despotickým bratom. Navrhla mi, aby som jej pomohla v robote. Odchádzala od nej asistentka na materskú a vraj budú potrebovať pomoc. Robila vo firme, ktorá organizovala rôzne podujatia a práve získali zaujímavú akciu – prvý ples v našom meste. Ja som sa tomuto návrhu veľmi potešila. Ráno som jej pre istotu ešte raz volala domov, či to myslela vážne a nebola len opitá. V práci som sa dohodla, že keď im pomôžem zohnať niekoho nového, do mesiaca môžem odísť. Tak sa aj stalo.
Mohlo by vás zaujať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Do novej práce som sa pustila s veľkou chuťou. Nechcela som si takúto príležitosť pokaziť. Aj keď som robila len rôzne asistentské veci pre Gabiku, bavilo ma to. Nemala som problém ostávať v robote aj dlhšie. Naopak – aj mi to vyhovovalo. Aspoň som nemusela byť s doma s Tomášom a hrať sa na vzornú manželku. Dnes viem, že náš vzťah už vtedy vlastne nebol.
Deň plesu sa blížil a nervozita v robote sa dala krájať. V deň D nám Gabika rozdala malé vysielačky, aby sme sa medzi sebou dokázali rýchlo spojiť . Mojou úlohou bolo byť od rána k dispozícii, keby sa niečo pokašľalo. Všetko prebiehalo hladko, ostávalo pár minút, kým sa mali objaviť prví hostia. Zrazu mi zavolala Gabika. Nervóznym hlasom mi oznámila, nech idem riešiť bezpečnostnú službu: „Monča, spoj sa s Lukášom, ich šéfom. Jeden ich chalan si zabudol sako, vybav to.“ Konečne nejaká zodpovednosť, potešila som sa. Keď som zavolala Lukášovi, akoby ma zasiahol elektrický prúd. Mal nádherný hlas. Vždy som bola vysadená skôr na široké plecia a mocné ruky. Tón, akým ku mne hovoril, ma však neuveriteľne zaujal . Bol hlboký a napriek stresu, v ktorom sme boli, neuveriteľne pokojný. Počas večera sme sa spojili ešte pár krát. Žiaľ, v ten deň nebol čas sa zoznámiť aj osobne.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Šok pre každého otca – moja dcéra sa živí pornom!
Po akcii som chcela od Gabiky vedieť, kto to bol. Len sa zasmiala.“To bol Lukáš, ale viac ti nepoviem. Robili sme s nimi prvý krát. Ale poteším ťa. Budeš mať možností ho kontaktovať až až, pretože si ťa asi necháme u nás na dlhšie.“ Samozrejme som sa potešila. Pri ďalších akciách som nemala vždy na starosti bezpečnostnú službu, takže som s Lukášom veľmi nekomunikovala. Predsa len, bola som vydatá a nechcela som dávať tak okato najavo, že ma priťahuje niekto iný ako môj manžel. Na jeho hlase však bolo niečo, čo ma priťahovalo, aj keď osobne sme sa vždy minuli.
Nakoniec to za mňa vyriešila Gabika. Bolo vyše deväť mesiacov od plesu, keď k nám Lukáš zavítal na stretnutie s Gabikou. Pred jeho príchodom mi moja švagriná hovorí. „No Monika, choď za mňa, prosím ťa. Ja nemôžem. Veď vieš, čo máš hovoriť .“ Hovoriť som vedela, ale akosi mi to nešlo von. Bola som nervózna ako študentka pred maturitou. Chcela som to čo najskôr ukončiť. Keď som ho však uvidela, dúfala som že, v tej zasadačke budeme sedieť večne. Sympatie museli byť obojstranné. Po dvoch hodinách pracovných vecí sa ma Lukáš spýtal, či nevybehneme rovno aj na obed. Z obeda bolo neskôr pozvanie na drink. Potom na rande a ďalšie stretnutia. Musím sa priznať, že Gabika sa asi v tom čase nezachovala ako najlepšia sestra, ale zato ako výborná kamarátka. Vedela o nás skoro od začiatku a veľa krát mi kryla chrbát.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Syna som chcela milovať, dnes ho však nenávidím
S Lukášom sme to ťahali takmer rok aj trištvrte. Obaja v manželstve s niekým iným. Po dvoch rokoch však nemalo význam niečo ďalej predstierať a podali sme každý žiadosť o rozvod. Dnes ľutujem, že sme sa pre rozchody s bývalými partnermi nerozhodli skôr. Môj bývalý Tomáš to bral celkom pokojne – zrejme si uvedomoval, že naše manželstvo už nie je tým, čím bývalo a v podstate nemá nijakú budúcnosť. Zato Lukášova žena to dala nám – a hlavne jemu – celé vyžrať. Plánovala si sLukášom deti a on jej namiesto toho navrhol rozvod. Ja som však opäť začala veriť v lásku. Vlastne v ňu verím už 12 rokov. Toľko sme svoji. Máme dve dcéry a aj keď je občas zamračené, nebol by deň, kedy by som v duchu neďakovala, že Lukyho mám.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na