Pravdivý príbeh: Rozvody mi vyčítala aj vlastná matka, ale ja som šťastná!

Muž

thinkstockphotos.com

Vyrastala som na trampských piesňach. Najviac sa mi do pamäti vryla tá, kde sa Honza Nedvěd pýta, koľkokrát za život môže človek mať naozaj niekoho rád. Hneď si aj odpovie, „i jednou je dost“. Má úplnú pravdu. Keď niekoho spoznáme, myslíme si, že je to ten pravý a spokojne a pokojne si plávame vo vzťahu. Pritom každý by mal aspoň raz v živote zažiť v láske poriadne tsunami.

Môj prvý manžel bol úplným opakom mňa. Celé okolie si klepalo na čelo, keď sme mu oznámili, že sa ideme brať. Ja ale nie som typ, ktorý sa správa tak, aby vyhovel ostatným. S Tomášom sme sa vzali a začali spolu bývať. Neprekážalo mi, že všetko je na mne. Vždy som mala vrtuľu v zadku. Nákupy, domácnosť, vymýšľanie programu, výber dovoleniek.

Oči sa mi trocha otvorili, keď sme išli prerábať byt. Celé som to vymyslela, Tomáš nadšene súhlasil. Ale ruku k dielu nepriložil. Stierkovala som, maľovala, lepila linoleum, dokonca skladala a natierala parkety. Musela som si predĺžiť dovolenku, aby som všetko stihla. Tomáš prišiel domov z práce, najedol sa a išiel si čítať alebo pozerať televízor. Začala som si pripadať ako lacná pracovná sila, nie ako manželka. Chcela som po ňom, aby viac pomáhal a najmä ocenil, čo všetko pre nás robím. Tomáš sa začal pätiť, bral to ako ohrozovanie jeho pohodlia. Zrazu som chcela po ňom niečo, čo skrátka nemal vo svojej DNA. Čoraz častejšie sme sa hádali. Napokon sme obaja usúdili, že naše manželstvo nemá zmysel a dohodli sa na rozchode.

To, čo Tomášovi chýbalo, dorovnal a navýšil môj druhý manžel Rudo. Ten by ma bol len na rukách nosil, ak by to bolo to, čo ma spraví šťastnou.  Do vzťahu dával zo seba stopäťdesiat percent. Vodil ma do spoločnosti, do prírody. Toto bol Rudo, ktorý mal čas a chcel ho tráviť so mnou. Potom bol Rudo, ktorý chcel mať skvelú kariéru. Postupne sa mu poprehadzovali priority. Na prvé miesto dával prácu, potom golf a tam niekde za tým som bola ja. Nemohla som sa sťažovať. Ak bol Rudo so mnou, bol naozaj skvelý. Len tých spoločných chvíľ bolo čím ďalej, tým menej.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Pri rozvode išla láska bokom, manžela som obrala o všetko


Pomýšľala som už aj nad založením rodiny, ale Rudo to stále odkladal. Vraj ešte nie sme pripravení. Keď videl, aká som z toho smutná, prenajal mi malé kvetinárstvo. Nech prídem na iné myšlienky. Bola to príjemná práca, ale výsledkom bolo, že sme spolu trávili ešte menej času ako predtým. Navyše myšlienky o rodine mi neprestajne vírili hlavou. Vedela som, že určite chcem deti, Rudo vedel, že v tom čase určite nie. Či neskôr, to nevedel ani on sám. Po dlhých úvahách som navrhla rozvod, Rudo súhlasil a bolo.

Nastalo pre mňa nie veľmi pekné obdobie. Dva rozvody za mnou, ktorých príčinu som začala pripisovať sebe. Ľudia sa rozchádzajú pre alkohol, peniaze, pre neveru. Mne moje dôvody prišli rovnako dôležité, aj keď moje okolie malo občas iný názor. Vlastná mama mi povedala, že neviem, čo od dobroty a príliš vymýšľam. Chcela som dokázať, že si niekoho stoj čo stoj nájdem. Že chyba nie je vo mne, len som skrátka nemala šťastie. Čím viac som tlačila na pílu, tým menej sa mi darilo sa s niekým zoznámiť až som rezignovala.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Nevera a rozvod otrasnú švagrinú nakopli, dnes je z nej kočka


Keď mi prišla pozvánka na stretávku zo strednej školy, sprvu som ani nechcela ísť. Načo? Nakoniec zvedavosť zvíťazila. Chcela som vedieť, kto sa ako má, i keď to znamenalo počúvať šťastné príbehy ostatných spolužiakov a uvedomovať si vlastný spackaný život, ktorý som v tom čase tak vnímala.

Prišlo nás hojne, dokonca aj Peter, ktorého som od maturity nevidela. Hneď po skončení školy odišiel do zahraničia, kde sa usadil, pracoval a oženil sa. So ženou nemali deti, a keď ovdovel, vrátil sa späť domov. S ním som sa v ten večer rozprávala najviac. Po dlhom čase som mala opäť pocit, že sa bavím.

Peter mi dva dni po stretávke zavolal, či nejdeme na prechádzku do prírody. V našom veku sa už nemusíme na nič hrať, ale on to roztomilo zaobalil, že sa v našich lesoch nevyzná a ja určite lepšie poznám nejaké zaujímavé trasy.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Rozvod ma pripravil o ilúzie, nemám byt a syn ma neznáša


Po tomto výlete sme sa videli zas a zas. S pribúdajúcimi stretnutiami sa mi vracal elán do života. Randili sme ako za mladých čias a bolo to tak trocha bláznivé. Peter bol so svojimi pocitmi na tom podobne ako ja a po niekoľkých mesiacoch sa nerozpakoval navrhnúť mi spoločnú domácnosť. Zaklincoval to na moje narodeniny, kedy ma požiadal o ruku. Súhlasila som s nadšením. Mali sme len malý obrad s najbližšími, ale pre mňa to bola najkrajšia svadba.

S Petrom sme manželia už šestnásť rokov. Niekedy až sama nemôžem uveriť tomu, ako je nám spolu dobre. Žijeme prítomnosťou a tešíme sa na budúcnosť. Jediné, čo ma úprimne mrzí je, že spolu už nemôžeme mať deti. Škoda. Viem, že by sme boli skvelí rodičia. Je to daň, ktorú sme museli za náš vzťah zaplatiť.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, VM
Odporúčame