Ivana som spoznala na hodoch. Bol v našom meste navštíviť bratranca, ktorý ho tam vzal. Mala som šťastie, že v ten večer som sa nechala prehovoriť kamarátkou a na zábavu išla tiež. Z nej som už odchádzala s mojím budúcim manželom.
Keď sme sa s Ivanom vzali, opustila som domov a išla bývať k nemu. Bolo to relatívne blízko a tak som sa nebála, že stratím kontakt s rodinou alebo známymi. S rodičmi a súrodencami sme sa pravidelne navštevovali. Priateľky sa mi postupne ozývali čoraz menej, až sme kontakt prerušili úplne. Z mojej strany snaha na začiatku aj bola, ale akosi sme vo víre každodenných povinností a starostlivosti o deti nenašli na seba čas.
Spočiatku mi to bolo ľúto. V cudzom meste som sa cítila nesvoja a nikoho som nepoznala. Nové priateľstvá som nehľadala. Ivan bol našťastie nielen mojím manželom, ale aj najlepším kamarátom, s ktorým som mohla tráviť čas pri spoločných záľubách.
Potom, čo prišli na svet deti sme mali na seba trocha menej času, ale vždy sme si to snažili vynahradiť. Niekedy sme večer ležali v posteli a rozmýšľali o tom, aké to bude, keď deti vyletia z hniezda. Chceli sme veľa cestovať a športovať. Staršia dcéra sa od nás odsťahovala pomerne skoro. Mala tesne po dvadsiatke, v ruke maturitný diplom a v hlave plán, ako svoje vedomosti zúročiť v praxi.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Môj muž miluje alkohol – mám s ním zostať alebo nie?
Mladšia Saška bola však presný opak. Bola taký môj maznák a dlho sa jej nechcelo opustiť mama hotel. Až jej priateľ, ktorého už nebavilo bývať v podnájmoch, ju dotlačil do kúpy vlastného bytu. Stalo sa však až po jej tridsiatke.
Syndrómu prázdneho hniezda som sa nebála. Mala som Ivana, s ktorým som chcela stráviť zvyšok života. Nie ako pasívni dôchodcovia, ale ako aktívni ľudia, ktorí ešte ani zďaleka nepatria do starého železa. Najprv som si naplánovala rekonštrukciu kuchyne a kúpeľne. S týmto nápadom manžel nesúhlasil, ale bol to môj sen, neodradil ma. Ivan tak nebol väčšinu času doma. Vadil mu hluk a špina, ktoré k prerábke patria. Radšej sa podohadoval s kamarátmi a pomaly každý deň mal iný program.
Keď bola rekonštrukcia hotová, čakala som, že Ivan výsledok ocení. Narobila som sa ako kôň. Objednala som pre nás predĺžený víkend s wellnesom. Trikrát som musela meniť termín, pretože Ivan mal vždy iný program s jedným z jeho dvoch dobrých priateľov. To bolo poslednýkrát, čo sme boli spolu na dovolenke.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Ivan mal stále niečo. V stredu chodil pravidelne plávať. Vo štvrtok relaxoval, pretože v piatok ho čakal tenis a potom pivo s kamarátmi. Cez víkend si s nimi väčšinou naplánoval turistiku alebo futbal v televízii. V pondelok opäť oddychoval a v utorok už nechcel robiť nič, keďže ho opäť čakali fyzické aktivity.
Znie to bláznivo, ale keď si chcem naplánovať niečo s vlastným mužom, musím mu to oznámiť zopár týždňov dopredu. Ani to mi však nezaručí, že mi dá prednosť pred kamarátmi. Keď sa ohradím, že som si náš spoločný čas tak nepredstavovala, Ivan iba odfrkne, že prečo sa nedohodnem s nejakou kamarátkou.
Zopár priateľok som si za tie roky našla, ale nie je mi príjemné ich stále otravovať. Majú manželov, ktorí na rozdiel od Ivana, s nimi trávia čas radi. Priznám sa, že neviem ako dosiahnuť, aby sme boli viac spolu. Rozmýšľala som nad dovolenkou len pre mňa samú, ale to mi príde ešte zúfalejšie, ako sedieť doma a čakať kedy ma môj manžel zahrnie do svojho programu.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na