Niekto ma šťastie na dobrých priateľov, iný si zas nadovšetko váži rodinu. Ak sa zadarí, máte oboje. Ak nie, tak si rodinu človek kompenzuje známymi. Ja som nemala na výber. Žiaľ, nečakala som, že ma druhá strana zneužije len pre svoj prospech.
Vychovali ma starí rodičia. Okrem nich som nemala nikoho. Keď sa pominuli, ostal mi manžel a deti. Manžel mi ušiel za inou, deti sa rozutekali do svete. Cítila som sa často osamelá. Nemala som chuť na nový vzťah, už som sa nepotrebovala popáliť. Chýbala mi však spoločnosť iných ľudí, byť s nimi v kontakte. Začala som podnikať. Nebola som nijaká veľkopodnikateľka, ale vystačila som si. Navyše ma tento počin privial do skupiny žien, ktoré pracovali samé na seba.
Väčšinou išlo o malé prevádzky – kvetinárstvo, butik… Vzájomne sme si radili aj pomáhali v podnikaní. Tu som stretla Ivetu. Poznali sme sa dlhšie, no kým sme nezačali podnikať, nikdy sme sa bližšie nebavili. Spoločná téma z nás postupne spravila priateľky, ktoré sa bavia a radia aj o bežných veciach a živote. Nepreháňam, ak poviem, že Iveta mi bola po čase ako sestra.
Iveta mala niekoľko mesiacov otvorené papiernictvo. Podľa mňa to nebol najlepší nápad, pretože ho mala veľmi blízko hypermarketu, kde nájdete všetko. Samozrejme, že ľudia nakupovali veci skôr tam. Môj názor som jej povedala, ale Iveta ma presviedčala, že ľudia k nej chodia pre kvalitu, nie nízke ceny.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Priateľka stále len klame, ale ja ju nedokážem opustiť
Po lete prišla Iveta za mnou s prosbou, či by som jej nemohla trocha pomôcť s peniazmi. Čakala, že to bude najsilnejšie obdobie kvôli začiatku školy, ale s tržbami bola v mínuse. Pomyslela som si, že by mala obchod radšej presťahovať inam, no ona chcela priestory osviežiť a zväčšiť ponuku aj na darčekové predmety. Chýbalo jej tritisíc eur. Požičala som jej, bola som si istá, že aj ona by to isté spravila pre mňa.
Ivete sa ale nedarilo ani po liftingu predajne a rozšírení sortimentu. Obchod nakoniec zavrela. Mne povedala, že je na nule, svedomie môže mať čisté, nikomu nič nedlží. Ak neráta mňa, čo ju vraj ťaží najviac. Uistila ma, že mi peniaze v čo najkratšom možnom čase vráti. Iveta sa vybrala za sestrou do Anglicka, kde sa chystala aj pracovať.
S Ivetou som bola skoro denne v kontakte, aj keď bola preč. Po pár mesiacoch sa však odmlčala a aj na moje správy reagovala veľmi úsečne a sporadicky. Nevedela som, čo sa deje, až mi jedného dňa napísala, že sa vracia domov a či ju prídem vyzdvihnúť na letisko. Tešila som sa, že bude späť, jej priateľstvo mi chýbalo.
Iveta sa na prvý pohľad vôbec nezmenila, len už nebola taká srdečná a veselá. Aspoň nie smerom ku mne. Keď som sa neozvala ja, ona sama nezavolala. Myslela som, že sa musí adaptovať, ale vídavala som ju hocikedy v meste na káve s našou spoločnou známou. Keď som Ivetu opäť jedného dňa stretla v meste, prisadla som si k nej. Bola sama, tak som chcela využiť príležitosť a pripomenúť jej, kedy si vyplatí dlh. Iveta sa ma so stoickým výrazom v tvári spýtala, či som sa nepomýlila a nepridala k sume ešte jednu nulu. Ona si spomína, že si chcela požičať tristo eur, ale nemá žiaden doklad, že sa tak stalo.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Jej reakcia bola pre mňa ľadovou sprchou a krutým vytriezvením. Docvaklo mi, že som vlastne naletela podvodníčke, ktorá sa tvárila ako moja spriaznená duša a získala si postupne moju dôveru. Nemala som žiaden doklad, dala som jej všetko v hotovosti, bez papiera. Dokonca som chvíľu o sebe pochybovala a prezrela si staré výpisy z banky, akú sumu som si vlastne vtedy vybrala. Časom vyšlo najavo, že som nebola jediná, od ktorej si požičala. Fungovala tak celé roky. Službičky zadarmo, drobné finančné injekcie…
Nemohla som ju odvtedy ani vidieť. Moja naivná povaha síce nejaký čas dúfala, že sa mi ozve, ospravedlní a splatí dlh, no skôr by v lete nasnežilo ako toto. Samozrejme, nášmu kamarátstvu bol koniec. Vo vrátenie peňazí už nedúfam, na polícii som nepochodila. Venujem sa ďalej podnikaniu a obklopujem sa podobne zameranými ľuďmi. Nemám medzi nimi žiadnu blízku priateľku, o ktorú by som sa mohla oprieť keď mi je ťažšie, ale neprekáža mi to. Narodilo sa nám prvé vnúča a vyzerá to tak, že sa dcéra vráti späť domov.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na