Strukoviny patria k plodom s najväčším obsahom bielkovín. Navyše nám ponúkajú vitamíny, najmä vitamín B, minerálne látky a vlákninu, a stávajú sa tak dôležitou zložkou našej potravy. U nás sa stretávame predovšetkým s fazuľou a šošovicou či mnohými druhmi hrachu. A práve hrach má vo svojej rodine aj príbuzného s jemnou orieškovou príchuťou – cícer.
Hoci je cícer alebo „rímsky hrach“ na Slovensku menej známy, v arabských a stredomorských krajinách je zložkou mnohých vynikajúcich jedál. Pre jeho zaujímavú chuť pripomínajúcu oriešky či gaštany je vhodný predovšetkým na prípravu pyré, omáčok a šalátov. Asi najznámejším pokrmom z cíceru je hummus.
Chutil aj v antike
Cícer má údajne viac ako 7500 rokov, patrí teda k naozaj starobylým plodinám. Jedlá z neho sa pripravovali už v období antickej kultúry. Do Európskych krajín sa rozšíril počas stredoveku a hoci sa najskôr objavoval najmä na stoloch chudobných ľudí, neskôr sa preniesol aj do meštianskych domov. V súčasnosti je najobľúbenejší v krajinách na Balkáne, v Grécku, vo Francúzsku, v Španielsku a v Taliansku. Na Slovensku ho poznáme aj pod menami čičer, bagovka či slovenec.
Tiež by vás mohlo zaujať: Ochutnajte fenikel: Poteší vaše zdravie a zaujme chuťové poháriky
Účinky na zdravie
Keďže cícer patrí do rodiny strukovín, je bohatý najmä na bielkoviny. Túto jeho vlastnosť si cenia vegetariáni a vegáni, pretože im pomáha nahrádzať chýbajúce bielkoviny, ktoré bežný človek získava konzumáciou mäsa. Cícer ďalej obsahuje vlákninu, vápnik, vitamíny z rodiny B i železo. Zvlásť vhodný je pre deti a tehotné ženy, a na rozdiel od iných strukovín z neho najmenej nafukuje. Z minerálnych látok, ktoré obsahuje, stojí za zmienku draslík, vďaka ktorému cícer znižuje krvný tlak a pozitívne pôsobí na činnosť srdca. Pôsobením nenasýtených mastných kyselín pomáha znižovať hladinu cholesterolu a blahodárne vplýva na pokožku. Keďže neobsahuje lepok, je vhodný aj pre ľudí trpiacich celiakiou.
Použite v kuchyni
Cícer sa pred prípravou, podobne ako iné strukoviny, najskôr namáča vo vode (približne na 10 až 12 hodín). Ak sa chceme namáčaniu vyhnúť, môžeme si kúpiť jeho sterilizovanú verziu. Je vhodný na pečenie, oprážanie i varenie, používajú sa celé zrná – so šupkou alebo bez nej. Najviac sa využíva pri príprave nátierok, omáčok a polievok.
Tiež by vás mohlo zaujať: Citrón ako domáca medicína: Omladí a pomôže aj na bradavice
Pochúťka zo stredného východu
Hummus je tisíce rokov stará „nátierka“, ktorá sa podáva buď ako predjedlo s chlebom pita alebo ako príloha k takmer všetkým jedlám. Jej príprava je veľmi jednoduchá.
- 2 šálky cíceru
- ½ šálky pasty tahini
- cesnak
- šťava z 1 citróna
- mletá rasca
- soľ
- olivový olej
- petržlenová vňať na ozdobenie
Cícer niekoľkokrát premyjeme a necháme cez noc vo vode. Na druhý deň ho dáme variť do neosolenej vody asi na 1 a ½ až 2 hodiny. Keď je mäkký, precedíme ho a vodu, v ktorej sa varil, odložíme. Cícer rozmixujeme a necháme vychladnúť. Potom pridáme zvyšné suroviny a ďalej mixujeme, kým nám nevznikne jemná pasta. Ak by bola príliš tuhá, zriedime ju vodou, ktorá nám zostala z varenia.
Zdieľať na