To, či je vajce kvalitné a v poriadku sa zvyčajne dozvieme až doma, respektíve v momente, keď ho rozbijeme. Čím sa však môžeme riadiť v obchode a pri jeho výbere? Existuje niekoľko spôsobov. Okrem číselného kódu, ktorý nám mnohé napovie o pôvode, zohráva rolu aj zopár ďalších faktorov.
Škrupina musí byť bez prasklín
Čo napovie o vajci škrupina? V prvom rade musí byť neporušená, bez prasklín. Čo sa týka sfarbenia, prípustná je biela, bledohnedá a hnedá. Toto zafarbenie by malo byť rovnomerné na celom povrchu.
Bielych vajec je na Slovenskom trhu menej. Zjednodušene povedané, znášajú ich biele sliepky, ktoré u nás nie sú chované tak často. Sfarbenie škrupiny tak súvisí s farbou kožných lalokov v okolí uší sliepky. Pri výbere je tak neprípustné len to, ak na nej objavíme praskliny.
Nesmie byť staršie ako 28 dní
Vajcia sa v slovenských obchodoch skladujú v chladiacich pultoch, čo nie je zvykom v každej krajine Európy. Napríklad v Nemecku ich nájdete v klasických regáloch. Čo majú však krajiny EÚ spoločné je definícia čerstvého vajcia. To nesmie mať viac ako 28 dní. V obchodoch však staršie ako 21-dňové vajcia nenájdeme.
Náš tip: V domácich podmienkach môžete čerstvosť vajíčka otestovať v pohári s vodou. Čerstvé vajíčko si sadne na dno. Staršie vajíčko, ktoré ešte môžeme konzumovať, sa mierne nakloní. Staré vajce vypláva na povrch.
Mohlo by vás zaujímať: Vyhadzujete vajcia zo svojho jedálnička? Robíte chybu, sú totiž na nezaplatenie
Tmavšie žĺtko nie je lepšie
Jeden z mýtov o vajciach súvisí so zafarbením žĺtka. Hovorí sa, že čím je tmavšie, tým je vajce kvalitnejšie. Toto zafarbenie však vyplýva z farbiva v krmive, napríklad v kukurici. Žĺtok by mal byť žiarivo žltý až oranžový.
Malé škvrny na žĺtku či bielku, ktoré by malo byť číre a priesvitné, nehrajú rolu. Ak sa však vo vajíčku objaví zárodok, treba ho vyhodiť. Ďalším výrazným indikátorom je zápach.
Kód sa dá rozlúštiť
Každé kúpené vajce je označené číselným kódom, ktorý sa dá pomerne ľahko rozlúštiť. Prvé číslo hovorí o spôsobe chovu. Na jeho označenie sa využívajú číslice od 0 po 3. V prípade nuly ide o ekologický chov, jednotka zodpovedá chovu vo voľnom výbehu, dvojka podstielkovému a trojka klietkovému chovu.
Ďalej nasleduje krajina pôvodu a identifikačné číslo výrobcu, v ktorom nájdeme skratku okresu a číslo prevádzkárne. Ak teda na vajci nájdeme identifikátor “2 SK PP 6-5”, ide o podstielkový chov na Slovensku, v okrese Poprad.
Mohlo by vás zaujímať: Pravda o vajíčkach: Pomáhajú proti starnutiu aj počas diéty
Dominujú klietkové chovy
Na Slovensku sa v minulom roku vyprodukovalo až 1,2 miliardy vajec, čo je o 4 percentá viac, ako je skutočná spotreba. Napriek tomu dovážame vajcia aj z cudziny. Môže za to tlak obchodných reťazcov, ktoré tlačia ceny dole.
Čo sa týka typu chovov, na Slovensku dominujú klietkové. Tie sú oproti minulosti obohatené, každá sliepka musí mať vlastné bidlo a hniezdo. Vajec z takéhoto chovu je takmer 89 percent.
Podstielkové, biologické a chovy sliepok s voľným výbehom sú tak len zlomkom. V prípade podstielok je kura chovaná vo vnútorných priestoroch, no bez klietok. Touto formou chovu sa ročne vyprodukuje niečo pod 11% vajec. Biologické chovy a voľný výbeh tak tvoria len niečo okolo pol percenta.
Napriek tomu riaditeľ Únie Hydinárov Slovenska, Daniel Molnár hovorí, že kvalita vajec nezávisí od spôsobu chovu. „Nie je dôležité, či nosnica bola chovaná v obohatenej klietke, na podstielke alebo vo voľnom výbehu. Kvalitu vajec ovplyvňuje iba krmivo, ktoré nosnica konzumuje a jeho zloženie,“ vysvetľuje. Podľa neho by sa spotrebitelia nemusia báť konzumácie vajec z obohatených klietok.
Na čo pri kúpe vajíčok najväčší ohľad beriete vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na