Prstami puká takmer polovica populácie: Zistite, či vám nehrozia problémy

Ruky

thinkstockphotos.com

Ide o zvyk, ktorý si mnohí ani neuvedomujú. Nevinné puknutie v prstoch sa roky považovalo za niečo, čo môže skončiť nepríjemnými konsekvenciami. Hovorilo sa o artritíde a tiež trasení rúk. Je teda pukanie pre ľudí skutočne nebezpečné? Na to sa už pozreli vedci.

Takmer polovica dospelých ľudí

Prsty si naťahuje a puká až 45% dospelých ľudí. A to aj napriek tomu, že rodičia nás od toho od detstva odhovárali a prichádzali s rôznymi scenármi toho, čo nám v budúcnosti hrozí. Zaujímavé je, že pomerne veľké množstvo ľudí si tento zvyk ani neuvedomuje.

Podľa Dr. Pedra Beredjikliana, šéfchirurga na Rothmanovom inštitúte v americkej Filadelfii, pukanie prstov nie je nebezpečné. „Keďže je tento zvyk tak rozšírený, stretli by sme sa s viacerými správami o tom, že je to škodlivé. No nie je tomu tak, takže je nepravdepodobné, že by pukanie viedlo k artritíde, teda zápalovému poškodeniu kĺbov,” povedal pre časopis TIME.

Ak je praskanie v kĺboch spôsobené nedostatkom kĺbového maziva, odporúča sa užívať kolagén, ktorý napomáha fungovaniu väziva, chrupaviek i kĺbov. Horšie to však je, ak je pukanie spojené s výraznou bolesťou, opuchom či iným úrazom. Vtedy by bolo vhodné navštíviť špecialistu. Pravdepodobne to však nebude dôsledok pukania, ale nejakých iných problémov.


Mohlo by vás zaujímať: Noha cez nohu či pukanie prstov: Ktoré zlozvyky nám škodia a ako?


Experimenty na sebe

Informácie o tom, prečo ľuďom vlastne prsty pukajú sú pomerne čerstvé. Teórií bolo v priebehu rokov mnoho, väčšina súvisela s nedostatkom kĺbového maziva a tiež s vznikom podtlaku v kĺbovom púzdre a následným prasknutím bubliny, ktorá sa v ňom vytvorí.

Tieto teórie upresnila až praxou dvojica kanadských vedcov, ktorí jednoducho realizovali experiment na sebe. Bryan Alary a Greg Kawchuk z Albertskej univerzity snímali prst, s ktorým pukali pomocou skeneru magnetickej rezonancie. Ukázalo sa, že zvuk nie je spojený s prasknutím bubliny, ale naopak, jej vznikom.

„Je to ako formovanie vákua. Keď sa povrch kĺbu náhle oddelí, nie je v ňom dostatok tekutiny na vyplnenie priestoru. Vtedy vzniká dutina a pri nej aj zvuk,” vysvetľuje profesor Kawchuk na stránke jeho univerzity. Aj keď to môže znieť pomerne jednoducho a banálne, ide o pomerne nové zistenie, výskum sa datuje len do roku 2015.

Skúšal to 60 rokov

Kým vedci z kanadskej univerzity výskum zjednodušili na jeden experiment, Američan Donald Unger dotiahol pukanie do extrému. Celých 60 rokov si praskal prsty len na jednej ruke, aby dokázal, že to nespôsobuje artritídu. Po dekádach výskumu sa mu nerozvinula ani na jednej z rúk.

„Schopnosť pukať s kĺbmi môže byť spojená s ich zdravím,” vysvetľuje Kawchuk, ktorý verí, že jeho výskum môže niečo napovedať o problémoch v iných častiach tela, napríklad v chrbtici, prípadne odpovedať na otázky, prečo sú kĺby náchylné na zranenia a artritídu. „Náš objav môže byť cestou k novým objavom, špeciálne pri riešení problémov s kĺbmi ešte predtým, ako nastanú ich symptómy.” Aj preto sú považované výskumy takej drobnosti, akou je pukanie prstov, za dôležité. 


Praskáte si aj vy so svojimi prstami? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: thinkstockphotos.com, thinkstockphotos.com, Filip
Odporúčame