Po vysokej škole som začala pracovať vo svojom odbore. Práca ma nielen veľmi napĺňala, ale prostredníctvom nej som sa zoznámila s mužom mojich snov. Bol charizmatický a už pri prvom stretnutí som vedela, že je to ten pravý. Ten, s ktorým chcem stráviť zvyšok života.
Chopila som sa iniciatívy a začala som o Pavla bojovať. Neostýchala som sa a neustále som mu prejavovala náklonnosť. Viem, že muž by mal byť ten, ktorý bojuje, no mne to nevadilo. Robila som to napriek tomu, že ma odhovárali aj priatelia. Tvrdili, že ak by mal o mňa Pavol záujem, dal by mi to najavo.
Ja som sa nedala a po celé dni som spriadala plány, ako ho zaujmem. Po dlhých mesiacoch odolávania sa moje úsilie vyplatilo a súhlasil so stretnutím. Prišiel ku mne na večeru. V ten večer sa niečo medzi nami naozaj zmenilo. Intímne sme sa zblížili. Nič zlé by na tom nebolo, ak by som neotehotnela.
Ani vo sne by nám nenapadlo, že sa niečo také stane. Nevedeli sme, čo máme robiť. Pavol bol ten typ, ktorý ku mne v ten večer prišiel len kvôli zvedavosti. Chcel si viac menej užiť. Dobre to viem, no povedala som si, že ho presvedčím, že ja som pre neho tá pravá. Život to však zariadil tak, že som ho presviedčať už nemusela.
Všetko sa vyriešilo za nás. Ja som však kvôli tehotenstvu nerobila drámu. Boli sme dospelí, mali sme stabilnú prácu a okrem toho, mne sa Pavol predsa neskutočne páčil. V podstate to bol môj splnený sen. Aj keď len nechtiac.
Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás
Horšie na tom však bol on. Nechcel ešte dieťa, nahováral ma na potrat. Táto jeho požiadavka ma ranila, no nevzdala som sa. Viedli sme dlhé rozhovory a snažili sme sa dohodnúť na kompromise. Vysvetlila som mu, že nie sme žiadni pubertiaci a starostlivosť o dieťa ľahko zvládneme.
Nakoniec sa podvolil a pochopil, že dieťa je krásny dar a treba si ho vážiť. Stretli sme sa s rodičmi, ktorí nám povedali, že nás podporia. To bol posledný klinec, ktorý dopomohol k tomu, že ma čakala vysnívaná budúcnosť s mužom, do ktorého som bola doslova zbláznená.
Narýchlo sme usporiadali skromnú svadbu a spečatili svoje životy už navždy. Na Pavla som musela trochu pritlačiť aj so svadbou, no jeho rodičia stáli za mnou a tak nemal veľmi na výber. Nechcela som predsa, aby naše dieťa vyrastalo v neúplnej rodine. Túžila som po peknom spoločnom živote a rovnakom priezvisku.
Po narodení nášho syna však nebolo nič tak, ako som si vysnívala. Pavol bol síce vzorný otec no nebol dobrý manžel. Bol bez nálady a vyčítal mi, že do všetkého som ho dotlačila ja a jeho rodičia. Svoj život si vraj predstavoval úplne inak. Jeho slová ma ranili a videla som na ňom, že nie som žena, s ktorou chce byť navždy.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Ťahali sme to spolu neskutočne dlhý čas. Ja aj Pavol sme sa snažili o to, aby sme to spolu kvôli malému vydržali, no to bolo všetko. Žiadna láska, žiadna vášeň, žiadna iskra. Neboli sme manželia, len ľudia, ktorí spolu žijú a snažia sa znášať.
Môj prvotný ošiaľ rýchlo vyprchal a kvôli tomu, že bol Pavol ku mne chladný, zabil vo mne všetky krásne pocity, ktoré som sprvoti cítila. Náš život bol len kolotoč povinností a stereotyp. Keď náš syn vyrástol, dohodli sme sa, že rozvod bude najlepšie riešenie. Obaja sme sa len trápili.
Po rozvode som stratila všetku nádej a vieru v to, že pravá láska skutočne existuje. Úplne som sa do seba uzavrela a nemám chuť žiť. Už nikdy nechcem mať vzťah a prejsť si podobným utrpením. Nemám žiadne záľuby a pri živote ma drží len vedomie, že mám svojho syna, pre ktorého musím bojovať ďalej.
Maťko nedávno začal študovať na rovnakej vysokej škole, ako aj ja. Na jednej strane sa teším a dúfam, že v živote dopadne lepšie, ako jeho rodičia. Na druhej strane som ešte viac opustená, ako kedykoľvek predtým.
Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.
Zdieľať na