Čítala som nespočetné množstvo článkov o tom, ako treba mať úctu k vlastnému telu a k sebe samému. Jedine ak akceptujete seba, môžete byť skutočne šťastní a môžete si nájsť aj partnera, s ktorým budete viesť plnohodnotný vzťah.
Ja som mala problémy so sebaúctou už od puberty. Nepáčila som sa sama sebe a nemyslela som si o sebe, že vyzerám dobre a že sa mužom môžem páčiť. Nebola som postavou žiadna modelka a v dospelosti sa tieto moje komplexy negatívne odrazili aj na mojich vzťahoch. Všetky krachli na tom, že som neverila sebe a ani svojmu partnerovi.
Navyše, keď som mala tridsaťšesť rokov, nastali u mňa obrovské problémy s obličkami. Tieto zdravotné komplikácie sa nepekne podpísali aj na mojej váhe. Už to nebolo len jedno-dve kilečká navyše ale kvôli liekom, ktoré som musela pravidelne užívať, bola moja váha takmer sto kíl.
Nevedela som, čo mám robiť. Bola som žena, ktorá sa nevedela vysporiadať s tým, ako vyzerá. Neznášala som sa a netušila som, ako by som svoj stav mohla zmeniť. Nemusela som jesť veľa, no aj tak som neustále priberala. Bol to nekonečný kolotoč, ktorý ma deptal. Uzatvárala som sa do seba a nemala som žiaden sociálny život.
Keď mi začali tikať biologické hodiny tak nahlas, že som sa už naozaj bála, uvedomila som si, že o mňa žiaden muž ani nezakopne, keď budem vyzerať tak, ako vyzerám. Nechcela som však už len potichu závidieť priateľkám a kolegyniam ich krásne vzťahy a počúvať o tom, ako je dobre žiť vo dvojici. Chcela som zažiť to isté na vlastnej koži.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Prebíjam sa životom, vykašľal sa na mňa manžel i rodina
A tak, keď som sedela sama s vínom v ruke na svoje tridsiateôsme narodeniny, prišlo zlomové obdobie. Už som nechcela byť len to dievča, ktorému každý vraví, že má peknú tvár a k telu sa radšej nevyjadruje. Chcela som mať pekné telo a nebáť sa pohľadu do zrkadla. Rozhodla som sa začať odznova. Rozhodla som sa, že moja váha, ktorá už v tom čase dávno presiahla stovku, musí ísť dole.
Ešte, chvalabohu, nebolo neskoro a moja pevná vôľa mi dopomohla k tomu, že som chodila cvičiť naozaj každý deň. Vstala som ráno o šiestej, šla som do posilňovne alebo zabehať si, nasledovala sprcha a cesta do roboty. Takto vyzerali dlhé mesiace môjho života. Bola som v dobrom slova zmysle posadnutá cvičením a tým, že musím so sebou niečo robiť.
No okrem cvičenia mi pomohla aj strava. Začala som sa zaoberať zdravou výživou a jej poradenstvom. Skončila som s vyjedaním chladničky po príchode z práce. Jedla som každé tri hodiny malé porcie. Môže sa to zdať ako banalita, no mne pomohla dostať sa k vytúženej váhe.
Začala som sa mať rada. Svoje telo, strie i to, aká som. A aj keď som nemala a ani nemám postavu modelky, začala som si vážiť samú seba a verila som v to, že ešte niekoho v mojom živote stretnem a nezostanem navždy sama. Moje pozitívne myslenie sa odrazilo na všetkom čo som robila. Zrazu som mala viac priateľov, v práci som bola obľúbenejšia, chodila som sa zabávať a teda okrem toho, že som dobre vyzerala, som sa dobre aj cítila.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Psychická pohoda človeka je teda pre mňa zázračná vec. Mnohé z problémov, ktoré som mala, boli len v mojej hlave. Sústredila som sa na to negatívne a prehliadala som krásne veci v živote.
Nový spôsob života mi nepriniesol len želané výsledky na mojom tele, ale vďaka nemu som sa spoznala aj s Jurajom. Prešiel si niečím podobným. Tiež ho trápila nadváha, nedostatok sebavedomia a negatívne myslenie. No pozbieral a teraz sme si vzájomnou oporou a nedovolíme, aby jeden z nás skĺzol opäť do toho príšerného obdobia.
Môj vek už nebol najnižší, keďže som už mala pekne po štyridsiatke, no napriek tomu som celým srdcom túžila mať bábätko a zažiť materstvo na vlastnej koži. Podarilo sa a život sa mi razom obrátil o stoosemdesiat stupňov. S Jurajom máme krásneho a zdravého syna. Keby mi bol niekto pred rokmi povedal, že sa vydám, budem mať dieťa a budem takáto nesmierne šťastná, neverila by som.
Ďakujem však životu za všetky skúšky, ktoré pre mňa pripravil. Bez nich by som nebola tam, kde momentálne som. Zdravá, šťastná a naplnená. Najdôležitejšiu vec, ktorú si z tohto ťažkého obdobia odnášam je, že človek musí najprv milovať sám seba a až potom ho môže milovať niekto iný.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na