Skutočný príbeh zo života hypochondra: Strach i panika zo všedných vecí

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto

Anketa

Trpíte hypochondriou?

Ilustračné foto

Hypochondria je dobre známa psychická choroba, ktorá sa častokrát zľahčuje, či je dokonca terčom posmeškov. No ide o vážnu záležitosť a serióznu poruchu, pri ktorej človek napríklad cíti telesné symptómy, ktoré nemajú žiadnu organickú príčinu.


Hypochondria je definovaná ako duševná porucha, ktorá sa môže vyskytovať buď samostatne alebo v kombinácii s inými poruchami. Ľudia, ktorých hypochondria postihne, sa neustále nadmerne pozorujú a majú čím ďalej tým väčšie obavy z chorôb. Znovu a znovu úprimne presvedčení, že sú chorí, a toto presvedčenie je také silné, že im narúša bežný život. Strachom z chorôb trpí každý pätnásty Európan. Polovica z týchto ľudí je pokladaná za hypochondrov.

Hypochondria je obzvlášť bežná u ľudí v tvorivých profesiách. Medzi slávne obete tejto choroby patril napríklad Charlie Chaplin. O tom, aké zložité je žiť s hypochondriou sa so svetom podelila nemecká novinárka Nicola Erdmannová. Toto je jej skúsenosť s hypochondriou.

Oboznámená s príznakmi

Desia ma baktérie, desí ma, že ochoriem, desia ma infekcie a desia ma aj choroby, ktoré nie sú nákazlivé. Mozgové nádory, lymfómy, karcinóm pažeráka, strata sluchu, zápal hltana... Strávila som celé hodiny štúdiom týchto chorôb na internete a tiež čakaním u lekára na vyšetrenie. Som veľmi dobre oboznámená s tuberkulóznou pleuritídou, so všetkými komplikáciami pri zápale pľúc, s ľudským herpesvírusom, príznakmi reumy a rôznymi teóriami o meraní pH vzduchu.


Mohlo by vás zaujímať: Zdravý chorý: Kto je vlastne hypochonder a ako sa lieči?


Presvedčená o chorobe

Celý čas, čo som bola na dovolenke v karibskej oblasti, som bola presvedčená, že mám lymfóm. V noci som nemohla spať, ležala som na posteli a prehmatávala si lymfatické uzliny. Nech cestujem kamkoľvek, vždy so sebou mám veľa druhov antibiotík, rovnako ako lieky proti bolesti hlavy, migréne, vracaniu, hnačkám a podobne.

Samozrejme viem, že sa za mojím stavom skrýva niečo celkom iné. Hovorí sa, že hypochondria je dôsledkom negatívnych skúseností s chorobou alebo smrťou, a že je táto porucha spojená s tým, ako sa rodina danej osoby k týmto problémom stavia. Je do istej miery spojená so strachom a čiastočne podmienená geneticky. Zvyčajne sa mi darí vystopovať pôvod svojich neustále sa vracajúcich obáv k zdroju strachu, ale to neznamená, že by som ich tým automaticky dostala pod kontrolu.

Inokedy si dokážem objektívne povedať, či sú moje obavy reálne alebo nie, ale aj tak nakoniec skončím u myšlienky: "Ale aj tak to niekedy môže byť rakovina. A čo keď je to práve teraz môj prípad?"

Panika z kľučiek

Úplný horor kľučky na dverách. Nikdy neviem, ako sa dostať z verejného záchodu, bez toho aby som sa musela dotknúť kľučky, na ktorú mohli siahať ľudia, čo si neumyli ruky. Zvyčajne sa snažím vziať na otvorenie dverí kus toaletného papiera alebo papierový uterák, ale často nie sú v blízkosti dverí. A tak si ho musím zobrať priamo vnútri kabínky, potom tým kontaminovaným kúskom papiera otvoriť dvere, a ďalej ho držať v ruke, pretože za dverami ho nie je kam vyhodiť. Kovové kľučky ma desia o niečo menej než plastové, pretože som presvedčená, že baktérie na kove neprežijú tak dlho, ako na plaste. Raz som to niekde čítala.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Problémy pri cestovaní

Môj každodenný život, zvlášť v zime, je vyčerpávajúci. Radšej si nechám ujsť metro, len aby som sa mohla posadiť v ďalšom, ktoré príde prázdnejšie a nebudem sa musieť držať plastových tyčí. A tiež vždy čakám, niekto iný stlačí tlačidlo otvárania dverí.

Príšerné aj lietadlá. To som sa dozvedela z článku s titulky ako: "Nemáte tušenie, kde číha najviac baktérií." Najhoršie sú vrecká na sedadlách, pretože tam ľudia strkajú použité vreckovky. Tiež plastové stolčeky sú zlé, pretože na nich niektorí rodičia prebaľujú deťom plienky. Keď to len trochu ide, nepoužívam ani jedno z toho.

Nonstop s antibakteriálnym gélom

Čítala som články, podľa ktorých je antibakteriálny gél neúčinný - ale aj tak sa nedokážem najesť, kým si ním neočistím ruky. Pri nákupe v pekárni najskôr dlho pozorujem predavačov, či nesiahajú holými rukami na pečivo a peniaze zároveň. Samozrejme si pravidelne dezinfikujem mobilný telefón a nepodávam ľuďom ruky.

Napriek tomu všetkému nie som chorá menej často ako ktokoľvek iný. Len si všetko robím ťažšie - v zdraví aj v chorobe.


Máte skúsenosti s hypochondriou? Napíšte ich ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdielať na Facebooku
  • Autor: Milan, Nicola Erdmannová/Die Welt, ČTK
  • Foto: thinkstockphotos.com

Diskusia (9)

  • od L. 23.02.2018, 10:31

    Titan, sympatie zapracovaly i humor patri k dobremu zdravi. mej se, Linda

  • TITAN444 21.02.2018, 12:51

    presne - som rád že som vyčaril úsmev na tvojej tvári. Ja sa smejem celému príbehu:))) Ahoj L.

  • presne 21.02.2018, 12:24

    Tittan, ha ha, se smeji tvemu vyroku, smrdet za chlapinou.. Ano tak nejak.. Cau chlapisko. L.

  • TITAN444 21.02.2018, 07:29

    Linda-milujem voňavé ženy. Chlap ma smrdieť za chlapinou, ženy to majú radi.:))

  • cistota pul zdravi 20.02.2018, 14:06

    Tittan tve telo musí byt velmi dobre stavene, o tom zadna, kazdou rozpadlinu strcis do kapsy. Jsi zdrav, mas protilatky silne, zachovaly CHlap. Ale myt se, jen minimalne, by bylo fuj.. Jinak zboznuji titan, me prstynky i hodinky z titanu nemaji konkurenci. Dobrou prezdivku nosis.. At zije Tittan. Supem do sprchy ci dam si vonavou koupel. Voda osvezi, rozkos, ozijem. Me umyvani kazde rano jedine od hlavy az k pate, mne probudi. Linda

  • TITAN444 20.02.2018, 13:54

    nééé-len nemám rád keď sa preháňa, a celý príbeh je o preháňaní. Samozrejme že sa umývam a voniam:))

  • nééé 20.02.2018, 12:46

    ježišmarja titan, nemeješ se, asi teda nevoníš.. promiň, žertuji, tak jako ty. víme své, voda nejdůležitější v životě. jinak smraďochy potkávám na každém kroku..

  • TITAN444 20.02.2018, 09:17

    Celý život, a už je dosť dlhý, je voda a mydlo to, čo používam vo svojom živote najmenej. Nemám žiadny zdravotný problém, a komentárom že žltačka a iné hovadiny sú príčinou špinavých rúk, sa len smejem. Telo človeka si samo vytvorí protilátky, netreba na to ani vodu, ani mydlo, samozrejme že to telo musí byť telo a nie nejaká rozpadlina.

  • madla 20.02.2018, 07:54

    stačí si mýt ruce před každým jídlem, nebo, když se odněkud přijde domů. což u čechů zaostává velmi. nestačím se divit, jaký jsou dospělý prasata. mýt ruce jim nic neříká. (i po toaletě jen opláchnou ledabyle, mnohdy nepoužijí mýdlo, to je extrém, o tom nechci polemizovat). reaguji na článek. nepřehánět. ale ruce si mýt! od školky mám zažité před každým jídlem. po příchodu domů automaticky, před vařením tuplem, vydrbu víc mýdlem. kdekoli před stolováním používám mokré hygienické ubrousky, při cestování jakbysmet! i na návštěvě. mé známé a jsou to ženy (člověk si pomyslí - ženy čistotné především) mi řeknou, ty pořád s těma rukama.. když jim nabízím u mně možnost si ruce umýt. (všímám si, že si ani u sebe doma neumyjí, když jdou jíst či jídlo připravují. před tím třeba přijde odněkud, z nákupu, platí penězi, sahá na kliky dveří nebo jen tak doma uklízí, sahá všude možně, telefonuje apod.). mám je čisté, odpoví po příchodu ke mně, kde jsem si je měla umazat. však přijde z venku, sahá na kliku dveří, zábradlí se přidržuje do patra v paneláku, či přicestuje hromadným prostředkem. podávám pohoštění a ptá se nač ruce mýt? ty toho naděláš, mi několikrát řekly. divné, smutné, matky, babičky a neznají základy hygieny. kde je nějaký příklad, to je z pokolení na pokolení. proč řádí žloutenky, nemoc špinavých rukou?!

1

Pridať komentár