Pravdivý príbeh: Pravú lásku som našiel vtedy, keď už bolo na deti neskoro

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Dnes žijem v šťastnom manželstve so ženou, ktorú skutočne milujem. Spoznali sme sa však veľmi neskoro a kvôli tomu sme už nemohli mať deti. Berieme to však z pozitívnej stránky, pretože môžeme aspoň veľa cestovať a užiť si jeden druhého. Je nám spolu dobre a som šťastný za každý deň, ktorý s ňou môžem stráviť.


Mnohí ľudia nechápu, prečo som sa oženil až tak neskoro. Tak trochu ma za to aj odsudzujú. Vyčítajú mi, že som tak dlho otáľal. Podľa nich je tak moje manželstvo nenaplnené, pretože nemáme deti. Ja to však takto nevnímam. Všetko má svoje pre a proti a určite si nemyslím, že žijeme v nenaplnenom vzťahu.

Pred manželstvom som sa dlho zdráhal. Nechcel som dopadnúť tak, ako dopadli moji rodičia. To oni boli negatívnym vzorom, z ktorého som si nechcel brať príklad. Otec si moju mamu nikdy nezobral a o mňa sa nikdy poriadne nestaral. Nezaujímali sme ho, pretože mal druhú rodinu, druhú ženu, s ktorou bol zosobášený a ja som bol len nemanželský syn, ktorý sa prihodil náhodou.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Lásku som našiel v momente, keď som už ani nedúfal


Bolo to pre mňa všetko veľmi ťažké. Vyrastať bez otca, bez niekoho, kto vám poradí a podporí vás, ako chlap chlapa, je veľmi náročné. Mama sa mi snažila nahradiť oboch rodičov, no aj tak to nikdy nebolo ono. Bola stále v práci, aby sme vôbec vyžili a ja som bol tak veľmi často sám a opustený. Až tak, že som si na samotu zvykol a bola mojim najlepším priateľom.

Málokto vie, aké som mal detstvo. Nerád o tom rozprávam a nerád sa v myšlienkach vraciam do tohto obdobia, ktoré bolo najhoršie v mojom živote. Vlastne všetko to spôsobilo, že som sa rozhodol nikdy neoženiť a nikdy nemať deti. Chcel som žiť sám, pretože to pre mňa znamenalo menej problémov a viac voľnosti.

Akonáhle prišiel na návštevu otec, alebo keď si mama domov priniesla nejakého ďalšieho muža, s ktorým sa zoznámila, bolo v našom dome počuť iba hádky. Po takomto živote som ja veru netúžil a mal som pocit, že medziľudské vzťahy prinášajú len utrpenie.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Pre pravú lásku ma okolie ohovára – ale ja som šťastná


Dlhé roky som si žil svoj život. Mal som prácu, byt a nemohol som sa sťažovať. Žiadne zlomené srdce, žiaden rozvod. Nič také som nepoznal. Ak niekto niekomu zlomil srdce, bol som to ja, pretože som vyhľadával len krátke romániky. Nechcel som sa viazať a aj keď som to vždy na začiatku vzťahu zdôraznil, u žien to viackrát prerástlo do lásky. Ja som im dal zbohom.

Nakoniec, niekedy po štyridsiatke, keď som videl všetkých kolegov v práci, ako sa pýšia svojou rodinou, prišlo mi to ľúto. Nebolo mi tiež príjemné, keď do mňa stále niekto vyrýval, kedy si už založím rodinu. Moja mama takisto chcela, aby som sa oženil a mal deti. Ja som však vždy odvrkol, že mi nešla práve dobrým príkladom a po rodine netúžim.

Nakoniec však bolo všetko inak. Do práce nám nastúpila nová kolegyňa v mojom veku. Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že sa mi páči a že ma priťahuje. Chcel som ju spoznať a zistiť, čo je zač a tak som ju pozval na kávu.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Myslel som si, že to bude pre mňa len jeden z mnohých románikov, no Romana mi skutočne svojou povahou sadla. Zistili sme, že pochádzame z rovnakých rodín a obaja životom len tak plávame bez toho, aby sme v niečom videli zmysel.

Romana však dala zmysel mne a ja zase jej. I keď som už mal po štyridsiatke, po pár mesiacoch stretávania sa som ju požiadal o ruku a ona súhlasila. Vedeli sme, že už máme svoj a vek a deti už mať nebudeme, no napriek tomu sme sa vzali. A ja som konečne zistil, že som sa nikdy neoženil nie preto, že som sa bál vzťahov, ale preto, že som ešte nestretol tú pravú.

I keď mi život postavil do cesty tú pravú ženu až dosť neskoro, som za ňu vďačný a hovorím si, že radšej neskoro ako nikdy. Doteraz nechápem, ako som celé tie roky mohol žiť ako starý mládenec, bez vážnej známosti, nezodpovedne a bez zmyslu života. Som rád, že je to už za mnou a ja si môžem naplno užívať život vo dvojici.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (14)

  • Stano 17.08.2018, 13:36

    Tiež sio myslím že na dieťa ešte tak starí nie sú. Robte čo hovorí adamko a výsledok sa dostaví. aj keď vo vašom prípade to bude asi trochu makačka. Nemylsím splodiť dieťa ale starať sa a vychovávať, lebo vekom tých síl a energie ubúda. A aj starí rodičia neviem či budú ešte použiteľní pri prípadnom povarovaní dieťaťa. ale každopádne to stojí za to. Aj keď dokážu spraviť člopveku poriadne nervy, tak keď som s nimi tak sa aj veľa nasmejeme, a keď s nimi nie som a mám ťažší deň, stačí si mi na ne spomenúť a vyčarujú mi na tvári úsmev. Takže za mňa to určite nevzdávajte a skúšajte. Aj keď tých vašich výletov bude možno menej, stojí to za to. a deti ti nikto nevezme, už navždy budú tvoje a už sa človek nikdy nebude cítiť tak sám.

  • evelina 17.08.2018, 12:10

    Niektorí z nás, čo sme mali šťastie prežiť detstvo v kruhu rodičov a súrodencov, nedokážu pochopiť zmýšľanie pisateľa príbehu. Ako nemanželský syn možno videl otca niekedy na narodeniny, inak bol stále sám s kľúčikom na krku, pretože mama mala dve zamestnania, aby to utiahla a musel prežiť aj ten posmech okolia :(((. Aj keď mu mama asi dala veľa lásky, rodina, otec chýbal. Ak nenašiel vhodnú partnerku, nemal dieťa s hoci akou ženou, aby nemalo podobný osud ako on. Teraz našiel spriaznenú dušu, ktorá prežila niečo podobné a tak sa vedia navzájom pochopiť ! Ešte môžu mať deti, ale aj keď nie, môžu spolu prežiť pekný život. V živote nie je všetko tak ako to chceme my. Ži a nechaj žiť !

  • Eva 17.08.2018, 10:02

    Elo nepadaj na duchu..nič netreba siliť..investuj do seba, športuj, užívaj si ako sa dá a nikdy nevieš..možno práve pri týchto aktivitách narazíš na tú pravú..ak to má prísť príde to a fakt netreba nič siliť len preto že spoločnosť má tú šablonu..tiež sa ma snažia "usporiadať" a nechápu že takto mi je dobre..ked budem mať chuť riešiť budem riešiť :-)

  • Elo 17.08.2018, 00:18

    Nuz, ja mam tesne po 40-tke a tiez som sam, nemam po boku ziadnu zenu. Nie preto ze by som nechcel, a teda sa nejako umelo rozhodol ze chcem zit sam. Takto zit nechcem, ale necitim silu to zmenit. Ja viem... staci ist len von, oslovit nejaku, zoznamit sa... Ake jednoduche... Jednoduche je vytvorit "umely" vztah len preto, aby som vyhovel vseobecnej sablone o usporiadanom zivote. Tuzim vsak po naozajstnom naplneni vztahu. Po takej zene, s ktorou si budeme rozumiet. A stretnut taku zenu jednoduche nie je. Mam za sebou niekolko sklamani ktore dost boleli, jedno dost cerstve a vemi bolestive, a kazde taketo sklamanie sposobuje, ze po dalsom uz netuzim. Takze sa viac a viac do seba uzatvaram, resp. uz nemam chut a zaujem o vztahy. Uz som stary na taketo kopance. Uz chcem mat klud. Preto investujem cas a peniaze do seba (sport, turistika a pod.). Takze svoju perpektivu nevidim ruzovo, ale asi to tak ma byt. Je ale dost tazke pocuvat v praci vysmech kolegov ktori ma oznacuju za "geja". Zial, ti co zijete tento vas usporiadany zivot, akoby ste boli nevedomi, nezreli. Neviete respektovat tych, ktori nemali take stastie ako vy. Tolko pohlad z druhej strany.

  • števo69 16.08.2018, 21:10

    deti ešte bez problému môžu mať. sú ešte mladí. dnes je moderné mať deti po 40-ciadke. mňa naši tiež mali po 40 a možno nerátali že ma budú mať. ja s mojou ženou máme tiež tretie dieťa po 40 a to si teraz plnímy dúškami užívame. lebo dva sú už dospelé. môžte mať kariéru, peniaze, majetok to nie je nič to je pominuteľné. deti sú deti to je ozajstná hodnota, sú zmyslom života, utužujú vzťah muža a ženy , to jediné tu po vás ostane ak raz tu nebudete. nevzdávajte to .

  • Zuzana 16.08.2018, 14:19

    pisu o nich ako keby mali uz po 50tke, este stale mozu mat deti, ak nie vlastne, tak adoptovane. poznam viacerych chalanov aj bab pred 40tkou a este nemaju ani zivotneho partnera.

  • I am Who I am 16.08.2018, 12:54

    ani ja by som tohto cloveka ako partnera nechcela... nie kvoli tomu, ze sa usadil neskoro a nechce deti ale kvoli tomu, ze sa vlastne vyhybal zivotu ako takemu, jeho problemom a ich rieseniam. nejak jednoducho len preplaval, nevysporiadany s kadejakymi mindrakmi z detstva... a taku istu si aj nasiel... no nic pre mna

  • Eva 16.08.2018, 12:25

    necítil sa na rodinu a keby si ju založil iba preto aby dokázal rodičom že sa to dá bolo by nešťastných viac ľudí...on to proste vtedy tak cítil..to že mohol, keby, čo ak nefunguje..to je skôr problém ktorý by mal riešiť..čo nezmením už by ma nemalo trápiť aby som žil s tým čo mám spokojne

  • Stano 16.08.2018, 11:28

    Áno, každý je strojcom svojho šťastia, ale tento príbeh je o človeku, ktorý deti aj chcel, len sa bál a neveril si. Ako vravím, život premrhaný v neistote, strachu a v samote. To nemá dobrý vplyv na psychiku. Síce je mu teraz dobre, ale sám sa utápa v myšlienke, že toto mohol mať oveľa skôr.

  • okoloidúci 16.08.2018, 11:14

    Súhlasím s Titanom444 - človek nie je iba zviera, aby musel hľadať zmysel života výlučne v reprodukcii génov v tzv. "legitímnom zväzku". Ľudské osudy sú oveľa pestrejšie a život bez detí môže byť zmysluplný, a to dokonca viac ako život nejakej reprodukčnej mašiny. A pre Vieru: Prepáč, ale tvoja intolerantná hysterická reakcia je dôkazom toho, že ani ty nie si pre chlapov zrovna vysnívaný ideál.

1 2 >

Pridať komentár