Veľká noc doma a v zahraničí: Zvyky, o ktorých ste zrejme ani netušili

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto

Anketa

Dodržiavate u vás doma slovenské tradície?

Veľkonočné tradície sú na Slovensku na ústupe

Hoci Veľká noc stále patrí k obľúbeným sviatkom roka, tradičné zvyky sa už niekoľko rokov z našich domácností vytrácajú. Tento fakt je cítiť najmä v mestách, kde štvordňové voľno ľudia zväčša využívajú na návštevy svojich blízkych či výlety do prírody. Celkom iná situácia nastáva, keď sa vyberiete na vidiek, prípadne do regiónov ako Orava, Liptov a Spiš. Šibačka, oblievačka a kraslice vás však zaručene neprekvapia tak ako tradície za hranicami. Severania, napríklad, riešia vraždy.


Ako je to u nás doma?

Keďže Veľká noc je v našich končinách vnímaná najmä ako kresťanský sviatok, zvyklosti doteraz prežívajú hlavne v regiónoch s vyššou hustotou veriacich. Ich slávenie začína už na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom s prísnym pôstom a vrcholí na Bielu sobotu. Vo Veľkonočnú nedeľu prebiehajú pobožnosti na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista, pričom začína hodovanie a ľudová veselica. Na sviatočnom stole zväčša nechýba zemiakový šalát, údeniny, obložené chlebíčky, studené misy, zákusky a koláče.

Predovšetkým mladšia generácia sa najviac teší na Veľkonočný pondelok, ktorý sa nesie v znamení šibania a polievania. Chlapci oblečení v krojoch navštevujú dievčatá, aby ich vyšibali korbáčom z prútia. Všetko, samozrejme, v záujme ich zdravia po zvyšok roka. Nasleduje polievačka – v lepšom prípade vedrami vody, v horšom priamo v studenom potoku. Hrejivým pocitom nežnejšiemu pokoleniu môže byť jedine fakt, že podľa povery budú čisté a krásne až do ďalšej jari.


Mohlo by vás zaujať: Oslávte päťdesiatku: Originálne a s humorom!


V zahraničí nájdete čarodejnice aj vraždy

V krajinách, kde veľkonočné sviatky nemajú duchovný rozmer, vás mnohé tradície môžu poriadne zaskočiť. Preto skôr, ako sa niekam vyberiete na dovolenku, overte si, čo vás v danej destinácii vlastne čaká.

Maďarsko: U našich južných susedov v dávnejších časoch mladé dievčatá končili v rybníku. V súčasnosti však žaburinu nahradila voňavka – túto miernejšiu verziu oblievačky poznáme aj u nás. Veľkonočné vajíčka majú červené kvety na bielom podklade, samozrejmosťou je množstvo vypitej pálenky.

Rakúsko: Dominantou je veľkonočný zajačik, ktorý v noci poschováva v dome a v záhrade kraslice s čokoládovými vajíčkami. Tie na Veľkonočný pondelok deti hľadajú a zbierajú do košíkov. Ide o veľmi podobný zvyk, aký dodržiavajú v Británii či za veľkou mlákou. V Rakúsku však ničím výnimočným nie sú darčeky ako na Vianoce, krstní rodičia navyše svojim krstňatám pribalia aj praclíky.

Rusko: Zaujímavosťou je, že Rusi všetky jedlá počas veľkonočných sviatkov konzumujú studené. Vajíčka pritom maľujú tak, že ich uvaria vo vode s cibuľovými šupkami. Nasleduje hra, v ktorej sa snažia rozbiť súperovo vajíčko bez toho, aby poškodili to svoje. Ak sa im to podarí, môžu si zaželať to, po čom túžia.

Dánsko: Táto tradícia sa zachováva predovšetkým medzi deťmi a patrí k roztomilým aktivitám. Asi dva týždne pred Veľkou nocou si posielajú tzv. „prekáračkové lístočky“. Namiesto podpisu slúžia bodky, ktorých počet je navlas rovnaký ako počet písmen v mene pisateľa. Do obálky však vkladajú snežienky, a tak sa takáto zásielka stáva dokonalým symbolom jari.


Mohlo by vás zaujať: 25 tipov ako sa opäť cítiť na 25!


Fínsko: Fíni sú na Veľkú noc doslova uletení. V uliciach totiž organizujú niečo ako maškarný bál. Ústredným motívom sú príbehy o čarodejniciach, a tak na verejnosti nechýbajú začiernené tváre a metly. So sebou vraj majú aj kanvice na kávu a vŕbové výhonky.

Grécko: Pre tento balkánsky národ je typické vyhadzovanie džbánov z okien a balkónov. Účelom je, samozrejme, aby sa rozbili. Dôvodom je hluk, ktorý takýmto spôsobom narobia – práve ním chcú vyjadriť radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša. Keramické nádoby sú naplnené vodou alebo vínom, aby bol rámus ešte intenzívnejší. Tento zvyk je rozšírený najmä na ostrove Korfu.

Lotyšsko: Dôležitú úlohu zohrávajú takisto vajíčka – nie však len ako dekorácia, ale aj ako pochúťka. Tradíciou je ich vzájomné ťukanie medzi príslušníkmi rodiny. Ak sa škrupina neporuší, znamená to, že sa dožijú vysokého veku. Zvyknú sa však aj veľa hojdať – ide o symbol plodnosti a letnej ochrany pred uštipnutím komárov.

Nórsko: Čerešničkou na torte je jednoznačne Nórsko, kde sa veľká noc točí okolo lúskania záhadných vrážd. Prvé husle preto hrajú detektívky v akejkoľvek podobe – ako filmy, seriály, knihy, články v novinách, či dokonca obaly niektorých potravín. Skúsiť odhaliť páchateľa môžete, napríklad, aj v príbehu, ktorý je vytlačený na škatuli od mlieka.


Aké máte zvyky vo vašej rodine? Podeľte sa s ostatnými čitateľmi v diskusii.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (2)

  • Erika 28.12.2017, 20:49

    Milujem slovenské zvyky a pár som si ich priniesla aj do Českej republiky :) je to jednoduchšie ako napríklad v Dánsku, ale aj tak ich zbožňujem. Nakoľko sme ešte tak blízko hraníc slovenských, je to jednoduchšie. Obrúčky od Rýdla som už pár krát videla a sú naozaj sú veľmi pekné. Prvý krát som ich videla v ČR a teraz mi kamarátka hovorila, že majú aj kamennú predajňu v Bratislave. Nedávno som našla e-shop so slovenskými folklórnymi znakmi a uvažujem, že si kúpimm sukničku :)

  • Luna 08.06.2017, 22:06

    Presťahovali sme sa pred pár rokmi do Dánska a keď sa toto stalo našej dcére tak sme len oči vypučili, že čo to je! :D Ale je to veľmi milé :) Ale aj tak nám chýbajú naše klasické tradície zo Slovenska, tie nenahradí nič a nikto. I keď som sa tu stretla už s rodinkou, ktorá sa snaží tradície zo Slovenska uplatniť aj v Dánsku, ľuďom sa to páči ale predsa je to také naše.. neosvoja si to. Boli sme na svadbe tu v Dánsku kde boli folklórne tanečnice a keď som sa novomanželov spýtala z kadiaľ majú tak nádherné obrúčky, povedali že od Rýdla. Som zostala prekvapená, že proste sa dozvedeli o Rýdlovi a aj o našom nádhernom folklóre.

1

Pridať komentár