Čo nás vedie k nočnému prejedaniu sa? Na vine sú hormóny, dá sa mu však predísť

Obžerstvo

gettyimages

Každý z nás to pozná. Máme za sebou niekoľko jedál počas dňa, pohodlne sa doma posadíme a po pár minútach nás začne prenasledovať chuť na rôzne dobroty – či už sladké alebo slané. Ukázalo sa, že to nie je náhoda a nie je to ani tak spôsobené hladom, ako skôr tým, čo sme jedli počas dňa. Napriek tomu to však nie je stratené a táto chuť k prejedaniu sa dá poraziť.

Večer nás prepadá hlad, pretože sa zvyšuje produkcia hormónu, ktorý stimuluje chuť do jedla. Aby sme večer odolali pokušeniu, je lepšie nevynechávať obed a desiatu. Vo večerných hodinách totiž klesá hladina peptidu YY a proteínu leptínu, ktoré vyvolávajú pocit sýtosti. Preto nesmieme čeliť večernému pokušeniu vyhladovaní.

Ráno je múdrejšie večera

Večer je ťažké vzdať sa nejakého toho sústa naviac, odolať pokušeniu dať si čipsy alebo tabuľku čokolády pri televízii. Svoju úlohu tu zohráva to, že väčšina z nás sa ešte len večer dokáže posadiť v pokoji k stolu a venovať jedlu náležitý čas. Teraz však vedci zistili, že ťažko ovládateľný večerný hlad závisí, aspoň čiastočne, na tom, ako sa počas dňa mení koncentrácia hormónov, ktoré signalizujú hlad a pocit sýtosti.

Štúdia zverejnená na stránkach International Journal of Obesity ukazuje, že neskôr popoludní sa vylučuje menej hormónov, ktoré nám pomáhajú, aby sme to s jedlom nepreháňali. Naopak hladina tých hormónov, ktoré v nás vyvolávajú túžbu po jedle, s nástupom večera postupne stúpa. Len málo utešujúcu správu prináša výskum realizovaný na malej skupine dobrovoľníkov trpiacich obezitou či nadváhou, z ktorých polovica trpela poruchou záchvatového prejedania a druhá polovica túto poruchu nemala, ale napriek tomu mala nadbytočné kilogramy.


Mohlo by vás zaujímať: Čo nás vedie k prejedaniu sa? Na vine je hlavne stres a zlý spánok


Za všetko môžu hormóny

Psychiatrička Susan Carnellová z Univerzity Johnsa Hopkinsa sa snažila zistiť, či sa množstvo hormónov spojených s túžbou po jedle počas dňa mení a či sú tu súvislosti s poruchami príjmu potravy, ako je záchvatové prejedanie, pre ktoré je charakteristické nočné budenie od hladu, alebo so stresom, ktorý býva často spájaný s neschopnosťou mať kontrolu nad jedlom.

Carnellová dala dobrovoľníkom o deviatej hodine dopoludnia a o štvrtej popoludní pokrm obsahujúci vždy približne 600 kalórií. Potom dobrovoľníci podstúpili experimentálny test stresu, kedy dve minúty držali ruku ponorenú do studenej vody. Nejde o mučenie, ale o metódu používanú v laboratóriách k navodeniu kontrolovaného stresu rovnakého pre všetkých.

Potom psychiatrička merala hladinu stresového hormónu kortizolu a hladinu hormónov spojených s kontrolou chuti do jedla, ako je grelín, ktorý spôsobuje hlad, peptidu YY a leptínu, ktoré naopak navodzujú pocit sýtosti. Po ďalšej polhodine prišla posledná časť experimentu: aby zistila, ako sú pokusné osoby schopné kontrolovať chuť k jedlu tvárou v tvár jedlu v rôznych denných hodinách, ponúkla všetkým bohatý bufet s pizzou, zemiačikmi, múčnikmi a čokoládou.

Grelín nás núti jesť

Výsledky predovšetkým ukazujú, že ráno je pocit hladu nižší ako večer. Nie je to len pocit, pretože večer je najnižšia koncentrácia peptidu YY, ktorý znižuje chuť do jedla. Naopak rastie hladina hormónu grelínu, ktorý nás núti jesť. To sa najvýraznejšie prejavuje u osôb so záchvatovitým prejedaním. U nich je ráno úroveň grelínu obzvlášť nízka, zatiaľ čo večer veľmi vysoká. Tiež ak sme stresovaní, rastie tendencia k zvyšovaniu hladiny hormónov hladu a večer je táto situácia priamo výbušná, pretože ako vrcholí celodenný stres, je rast hladiny hormónov, ktoré nás nútia hľadať útechu v jedle, výraznejší ako keď sme v dobrej nálade.

„Večer je pravdepodobnejšie, že budeme z hormonálnych dôvodov jesť viac a príliš, bez toho aby sme si to uvedomovali, predovšetkým ak trpíme záchvatovým prejedaním alebo ak sme v strese,“ hovorí doktorka Carnellová. „Ak vieme, že pokušenie je pravdepodobnejšie, umožňuje nám to prijať nejaké protiopatrenia: ak napríklad jeme viac v prvých hodinách dňa, nevynechávame obed a popoludní si doprajeme zdravú desiatu, dospejeme k večeru menej vyhladovaní a schopní viac držať na uzde sklon k prejedaniu,“ dodáva.


Aké máte skúsenosti s nočným prejedaním sa? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Milan, ČTK, Corriere della Sera
Odporúčame