Pravdivý príbeh: Povedali, že mám rakovinu. Nesprávna diagnóza mi otvorila oči

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Dozvedieť sa, že mám rakovinu bolo ako prežiť jednu skutočnú nočnú moru. V momente, keď som sa ale dozvedela, že diagnóza bola nesprávna, tak sa okolo mňa všetko zastavilo.


Nesprávne ma diagnostikovali v írsku, kde som v tom čase žila a pracovala. Robila som opatrovateľku jednej staršej pani. Jej rodina bola celkom milá. Keď som im povedala, že sa musím vrátiť domov kvôli chorobe, tak boli veľmi ústretoví. Vyplatili ma a ako bonus mi ešte zaplatili aj cestu domov.

Stará ako som ju súkromne volala, bola síce dosť nepríjemná, no myslím, že sa skôr hnevala na svoju rodinu, že na ňu už nemajú čas. Bývala som u nej v dome, v podkroví. Stále mi rozprávala nejaké svoje historky s Poľkami, ktoré kradli v obchode a podobne. Neostávalo mi iné, než jej opakovať, že ja som zo Slovenska a že som nikdy v živote nič neukradla.

S bývalým manželom sme sa rozviedli pred pätnástimi rokmi. Dcéry som mala už prakticky dospelé a keď mi kamarátka hovorila, že ona takto pracuje a zarába trikrát toľko, čo doma, tak som si povedala, že to vyskúšam. Jediné, čo ma hrozne mrzelo bolo, že najstaršia dcéra sa sama stala mamou a je nevidím ako vnučka rastie.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manželke odrezali prsník - a úplne zbytočne!


 

Lietala som domov skoro každé tri mesiace a v Írsku som takto ostala takmer dva roky. Bolo to pre mňa dosť náročné, často som bývala unavená, boleli ma kĺby. Keď som si na krku nahmatala hrčku, tak som si spočiatku nerobila starosti. Myslela som si, že je to nejaká zdurená uzlina, alebo dokonca zväčšená mandľa.

Keď hrčka nemizla, tak som si začala robiť starosti, no stále som dúfala, že by to nemuselo byť veľmi vážne. Trvalo mi ešte dva týždne, kým som sa odhodlala ísť k lekárovi. Viem, bolo to hlúpe, ale v takých momentoch si to neuvedomujeme.

Všeobecný lekár ma poslal k špecialistovi, ktorý mi povedal, že to nevyzerá dobre a že to pravdepodobne bude rakovina. Povedali mi tiež, že úplne výsledky bude mať až o štyri týždne, no pravdepodobnosť je veľmi vysoká.

Sedela som na stoličke a myslela som, že sa úplne zosypem. Neviem, či to bolo mojou angličtinou a tým, že som cudzinka, ale celý ten postup mi prišiel hrozne tvrdý. Slovenské zdravotníctvo je hrozné, no to Írske nebolo o nič lepšie. Keď som si k tomu prirátala jazykovú bariéru a fakt, že som tam nikoho nemala, tak som sa rozhodla vrátiť domov.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Všetky lekárske správy som si nechala preložiť a prišla som za svojím starým obvodným lekárom. Ten ma najskôr chcel poslať za psychiatrom, pretože som to fakt zle niesla. Za asi dva týždne som schudla asi 7 kíl a kruhy pod očami som už mala trojité. Po niekoľkých vyšetreniach a odberoch krvi ma lekár poslal za endokrinológom. Ten zistil, že je moja hrča spojená so štítnou žľazou. Jednoznačne odporúčali jej vyoperovanie. Tak som súhlasila.

O rakovine nepadlo už žiadne ďalšie slovo a keď som videla výsledky cytológie a histológie, takmer som sa rozplakala. Boli negatívne. Keďže som z Írska odišla tak narýchlo, tak som sa nikdy nedozvedela, aké výsledky mi poslali o štyri týždne. Za ten čas som si ale rozhodne uvedomila, že moje miesto je doma. Neďaleko mojich dcér, v mojom malom domčeku. V tomto prípade som si mohla povedať jediné. Všetko zlé je na niečo dobré.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (10)

  • Oľga 12.10.2018, 09:02

    Opatrovať starého človeka, ktorý už má istý stupeň demencie a je nepríjemný, je pre citlivého človeka veľmi ubíjajúce. Takýto človek dokáže svojmu opatrovateľovi vysať energiu tak, že skončí na psychiatrii alebo s nejakou chorobou. K tomu všetkému jazykové bariéra, keď si človek nedokáže tak od srdca povedať, čo si myslí, čo ho trápi - aj keď cudzí jazyk ako-tak ovláda. Tam vidím pôvod pisateľkinej choroby. A keď už tá choroba prišla, je lepšie byť doma medzi svojimi. Hoci je naše zdravotníctvo aké je, vždy je lepšie liečiť sa na Slovensku ako v Írsku. Doma je doma. Domov a blízkosť rodiny nevyvážia žiadne peniaze. Uvedomenie si pravých hodnôt v živote je prvým krokom k uzdraveniu a k spokojnému životu.

  • Jozef 11.10.2018, 20:15

    Už som videl že tu niekto písal horšie je keď slovenský lekári tvrdia že to nič nieje, ale tumor na ľadvine. Moja manželka verila doktorovi že po vybratí ľadviny je všetko v poriadku. Neverte neschopným doktorom hlavne nie takým čo si pýtajú úplatok ona mú verila a doplatila nato vlastným životom! Úrady nebudú veriť Vám ale jemu lebo sú to jeho bývalý kolegovia a ide o vážne ochorenie.

  • evelina 11.10.2018, 14:47

    Aj keď ovládam angličtinu na celkom slušnej úrovni, prekladať si lekársku správu sama by som nikdy ani neskúsila. Asi som na debila :((( Ale článok je veľmi poučný, starať sa o starú, frflavú a večne nespokojnú starú pani v cudzine, nie je prechádzka ružovým sadom. A aj v Írsku sú asi dobrí aj zlí lekári ako u nás doma. To, že jej zlá skúsenosť otvorila oči a vrátila sa domov, je fakt zaujímavé. Nezarobí doma trikrát toľko ako v Írsku, ale všade dobre a doma najlepšie pri rodine a vnúčatách...

  • Stano 11.10.2018, 12:44

    adamko, presne preto ma to zaráža :))

  • Stano 11.10.2018, 12:19

    Eva keby si poriadne čítala môj príspevok, možno by si pochopila že som tým debilom nenazval ju, to bolo obrazne že aj debil sa naučí reč krajiny, v ktorej roky žije, tak čo už potom ľudia s vyšším IQ? Tak to bolo myslené. Nekomentuj čomu nerozumieš. Náhodou angličtinu ovládam, a čo tam po mojom pravopise, keby som si prekladal lekársku správu, ktorú písal nejaký doktor v írsku??? A tomu hovorím odvaha ísť pracovať do cudzej krajiny a nevedieť tamojšiu reč. Myslím že nejaké základy mať musela. Poznám pár známych, že po roku ako robili v anglicku už vedeli celkom slušne spíkovať.

  • adamko 11.10.2018, 11:57

    @Stano: Brzdu nemôže nič zaraziť.

  • eva 11.10.2018, 11:56

    Stano, pani isla do irska zrejme vo vyssom veku, tak ti neprinalezi odsudzovat ju a nazyvat debilom. Nechcem vidiet tvoj pravopis v anglictine...

  • Viera 11.10.2018, 09:35

    Horšie je, keď ťa slovenskí lekári ubezpečia, že ti nič nie je, že to je stresom...prídeš o dva mesiace...a vraj už sa nedá nič robiť:-(((

  • Omar 11.10.2018, 09:20

    Asi preto ťa t ozarazilo, že si nikdy nerobil opatrovateľku a nestaral o "starú" ufrflanú tetku 24 hod. denne, ktorej nerozumejú ani jej najbližší, nie to opatrovateľka zo slovenska....nezažiješ nepochopiš

  • Stano 11.10.2018, 06:52

    Trochu ma zaráža že žila roky v Írsku a nenaučila sa jazyk, a nedokázala si preložiť lekárske správy. Veď to sa rokmi komunikácie nalepí aj na debila. A toto podobné som zažil že mi stanovili zlú diagnózu. Nie je to nič príjemné keď vám povedia že máte pri troche šťastia 10 rokov života. No po x rokoch vyšetrení lekári skonštatovali že sa asi zmýlili. To je to slovenské lekárstvo. Ale aj takto sa zachraňujú životy, stanovením zlej diagnózy :)). Ale výhodu to má, človek začne život žiť naplno a váži si každý jeden deň.

1

Pridať komentár