Volám sa Jana. Som obyčajnou ženou z neveľkého mesta, ktorá už ledva počíta mesiace, ktoré ma delia od dôchodku. Dúfam, že aspoň tam nájdem pokoj v podobe štyroch stien môjho jednoizbového bytu. Pravdou je, že sa bojím vychádzať na ulicu, kde musím čeliť súcitným pohľadom známych, ktorí vedia, čo sa mi stalo. Nevýhoda nášho mesta spočíva v tom, že ľudia si vidia navzájom do hrncov a tak sa stráca akákoľvek anonymita.
Sestra mi vraví, že sa nemám hanbiť, že to nie je moja chyba, ale Julova. Julo je môj prostredný syn. Najstarší Ondro sa oženil, má tri deti a žije si spokojným životom. Najmladší Mišo doštudoval vysokú a išiel do zahraničia. Vraj mu je Slovensko akési pritesné.
Ale Julo? Tridsiatku má už dávno za sebou, no chýb narobil toľko, čo iný nestihne ani za sto rokov života. Vraví sa, gény lopatou nevybiješ. A je to naozaj tak. Úplne sa podal na svojho otca, tiež Jula, môjho exmanžela. Z každej roboty ho po mesiaci vyliali, kade chodil, robil dlhy, pričom by vám sľúbil aj modré z neba. Už päť rokov je pod zemou. Zomrel dva roky po tom, čo som sa s ním konečne rozviedla. Hrozilo, že kvôli jeho dlhom prídem o strechu nad hlavou. A to som nemohla dopustiť.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z milionára som bezdomovcom!
Julo sa úplne naňho podal. Začal podnikať, kšeftoval s predajom bytov v čase, keď začala finančná kríza. Aby toho nebolo málo, stihol si urobiť tri deti. S dvoma ženami, pričom s jednou z nich rovno zamiesil na dvojičky. No deti netreba len robiť, ale i živiť. Obe ženy, ktoré samozrejme o sebe nevedeli, chceli, aby o ich deti bolo postarané.
Preto Julo začať skúšať šťastie v herniach. Prehral, čo sa dalo. Čoskoro mu exekútor zobral aj štvorizbový byt v absolútnom centre mesta, do ktorého si vodil milenky. No Julo si nezačal sypať popol na hlavu. Práve naopak. Hral sa na veľkého pána, obedoval zásadne v luxusných reštauráciách a oblečenie si chodil nakupovať do zahraničia. Žiadne trhy v Poľsku alebo v Maďarsku. Ten cap si to namieril do značkových butikov. Na deti však neprispel ani centom.
Opäť však prišiel na psa mráz. Párkrát dostal bitku od chlapov, ktorí ho zmlátili a potom naskočili opäť do terénnych áut. Vraj vie za čo. Týždeň som ho dávala do pozerateľnej podoby. Rozhodol sa, že ostane u mňa, pretože tu ho hľadať nikto nebude. Samozrejme, že ho hľadali. Ku mne domov prišli chlapi ako hora, z ktorých sršal hnev. Aby Jula nechali na pokoji, dala som im posledné peniaze, čo som si našetrila zo skromného platu predavačky.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Keď však bolo naozaj veľmi zle, prišiel domov Michal, môj najstarší. Jula vyhodil, pretože sa bál o mňa. Plakala som. Moje materinské srdce sa rozbilo, no vedela som, že nemôžem inak. Po čase sa mi uľavilo. Julo sa sem-tam zastavil na obed, no i to som mu musela zakázať. Vždy mi po jeho návšteve niečo zmizlo. Vymenila som zámok na dverách a odvtedy mám už len dvoch synov. Jula sa snažím úplne vymazať zo svojho života.
Už dva roky žije v záhradnej chatke za mestom. Keď ho ľudia stretnú, sľubuje im hory doly. Verí, že sa pozbiera. Sny má. Len jedno mu chýba. Skutočná chuť pracovať.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na