Niektoré problémy s pamäťou sú bežné, iné príznakom choroby: Rozlíšte ich!

Žena

gettyimages

Je správne predpokladať, že ak 75-ročný človek nedokáže zabehnúť krátky úsek rovnako rýchlo, ako 30-ročný, tak sa pod vplyvom starnutia spomaľuje aj myslenie a kognitívne schopnosti? V skutočnosti sa starnutím nezhoršuje len fyzická kondícia, ale aj schopnosť našej pamäte vybavovať spomienky. Nastupujú problémy s pozornosťou, rýchlosťou reakcií a citlivosťou na vonkajšie podnety.

Nie je to však také tragické, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hoci mozog pracuje o niečo pomalšie, u starších ľudí dochádza ku kompenzácii tým, že vo veľkom čerpajú zo svojich skúseností. Kognitívne starnutie navyše podporuje zvýšenú mieru optimizmu a odolnosť voči náročným emočným situáciám. Ako rozlíšiť prirodzené kognitívne starnutie od ochorení súvisiacich s pamäťou a mentálnymi funkciami? Skôr ako sa začnete obávať, že sa u niekoho z vašich blízkych rozvíja napríklad demencia, naučte sa rozlišovať nasledujúce kritické hranice.

Vnímajte mentálne funkcie komplexne

Ak z času na čas zabudnete, kam ste odložili kľúče, vypadnú vám narodeniny niekoho známeho, alebo si neviete vybaviť informáciu, ktorú ste vedeli dlhé roky, nepanikárte. Výkonnosť ľudskej mysle je s pribúdajúcimi rokmi čoraz závislejšia na kvalite celkového fyzického stavu a kvalite zmyslov. Ak ste chorí, oslabení, ubolení alebo vás trápi osamelosť, či problémy v rodine, máte problém sa sústrediť a zhoršuje sa schopnosť pamätať si. Ste totiž rozrušení a pravdepodobne v strese. Vekom zhoršený zrak a sluch zamedzujú prijem nových informácií. Znamená to, že omnoho menej si pamätáte a ani vaše reakcie nemusia byť vždy celkom správne.

Ľudská myseľ je predmetom mnohých výskumov a pozorovaní, ktoré neustále prinášajú nové výsledky a možno aj zmätočné poplašné informácie, ktoré zo starnutia robia veľkého strašiaka. Prirodzené kognitívne starnutie nastáva postupne a neohrozuje vás natoľko ako Alzheimerova choroba alebo iné druhy demencie. Šesť nasledujúcich oblastí približuje najčastejšie zmeny.


Mohlo by vás zaujímať: Problémy s pamäťou: Nepanikárte, nemusí ísť hneď o Alzheimera


1. Rýchlosť spracovania informácií

To, ako rýchlo dokáže váš mozog spracovať informácie a ponúknuť odpoveď, ovplyvňuje každú jednu oblasť myslenia. Vrchol zaznamenávame v mladom veku do 25 rokov. Po zvyšok života sa naša schopnosť reagovať, chápať a dávať rýchle odpovede mierne lineárne znižuje. Preto je prirodzené, ak ľudia po sedemdesiatke reagujú pomalšie a potrebujú viac času, aby spracovali nové informácie.

Praktický dôsledok spomalenia spracovávania informácii je najčastejšie badateľný pri zhoršení šoférskych schopností seniorov.

2. Pamäť

Problémy s pamäťou trápia aj mladšie ročníky. Sme pod pretlakom informácií, poznatkov, riešime niekoľko problémov naraz. Naše zmysly a myslenie nedokážu všetko adekvátne spracovávať.

Pamäť, ako schopnosť mozgu pamätať si informácie, má hneď niekoľko podkategórií, vďaka ktorým môžeme promptne využívať vedomosti pri riešení pracovných úloh, pamätáme si postupy, ovládame nadobudnuté zručnosti, poznáme mená, čísla, názvy, dokonca dokážeme využívať pamäť aj pre projektovanie toho, čo sa ešte len udeje.

U starších ľudí je mimoriadne stabilná dlhodobá pamäť (historky z detstva a mladosti) a pamäť súvisiaca s vykonávaním činností (nezabudnete, ako sa štrikuje alebo opravuje bicykel). Bežne sa objavujú ťažkosti s krátkodobou pamäťou, kedy si nedokážete vybaviť nedávne udalosti a taktiež aj pamäťou prospektívnou, ktorá sa týka vecí, ktoré ste mali urobiť, no zabudli ste na ne.

Ktoré problémy s pamäťou možno vyhodnotiť ako kritické a súvisiace s vážnym ochorením?

  • výpadky pamäte, ktoré ohrozujú život,
  • neschopnosť vykonávať bežné domáce činnosti,
  • dezorientácia v čase a priestore,
  • neschopnosť chápať súvislosti ani po vysvetlení,
  • problémy s písaním, čítaním a hovorenou rečou,
  • opakovaná strata osobných vecí,
  • nezáujem o socializáciu a dovtedajšie záľuby,
  • zmeny v osobnosti a náladách.

Mohlo by vás zaujímať: Miernych porúch pamäte je čoraz viac: Čo môže byť ich príčinou?


3. Pozornosť

Na to, aby sa nové informácie stali súčasťou pamäte, je potrebné popracovať aj na pozornosti. Pozornosť je schopnosť sústrediť sa na niečo konkrétne, aby sme dokázali spracovať súvisiace informácie.

  • Selektívna pozornosť umožňuje zachytiť pre nás dôležitú informáciu aj v rušnom prostredí. S pribúdajúcim vekom sa tento druh pozornosti zhoršuje. Ruch, hluk alebo pretlak informácií naraz nám prekáža.
  • Rozdelená pozornosť alebo aj schopnosť vykonávať viac vecí naraz (tzv. multitasking) prirodzene s pribúdajúcimi rokmi klesá.
  • Trvalá pozornosť ako schopnosť sústrediť sa na vykonávanie jednej činnosti pretrváva bezo zmeny do vysokého veku. Ak sa v tejto oblasti objavia negatívne javy (napr. dotyčný zabudne, že s niečím pracoval a nechá stroj pustený) – môže ísť o symptóm ochorenia.

4. Jazykové schopnosti

Za ideálnych podmienok by mali slovník, vyjadrovanie aj znalosť písaného jazyka u staršieho človeka zostať stabilné. Prípustné sú ťažkosti s pochopením cudzích slov (najmä prevzatých z iných jazykov – toľko spomínané hajlajty vo večerných správach, ktoré sú po slovensky zostrihy). Porozumenie reči môžu okrem toho skomplikovať aj ťažkosti so sluchom.

Za kritické a neprirodzené možno považovať problémy v bežnom rozhovore, keď si osoba nedokáže vybaviť jednoduché slová, prejav je zdržiavaný, neúplný, zaseknutý v polovici vety alebo často obsahuje slová bez významu. Ide i jeden z prvotných príznakov Alzheimerovej choroby.


Mohlo by vás zaujímať: Posilnite si pamäť: Jednoduché cviky proti zabúdaniu a pre lepšie sústredenie


5. Schopnosť riešiť problémy a flexibilita

Za život sme sa naučili rôznym mentálnym schopnostiam – plánovanie, organizovanie, riešenie problémov, abstraktné myslenie, duševná flexibilita, spoločensky vhodné správanie, prispôsobenie sa novým situáciám... Všetko vymenované by malo zostať zachované aj vo vysokom veku. Je zrejmé, že sa nemusíme už s ochotou prispôsobovať všetkým zmenám, či dokonca reagovať a riešiť problémy rovnako rýchlo ako mladšie ročníky. Prirodzené kognitívne starnutie však tieto schopnosti nevymaže, iba spomalí.

6. Spracovanie emócií

Spôsob, akým sa spracúvajú a regulujú emócie, predovšetkým tie negatívne, je v dôsledku kognitívneho starnutia u starších ľudí lepší ako roky predtým! Starší ľudia sa zameriavajú na situácie, ktoré sú emočne pozitívne a z prípadných negatívnych emócií sa zotavujú omnoho rýchlejšie.

Môže sa zdať, že niekedy sa snažia popierať existujúce problém, je dobré to však vnímať ako obrannú snahu. S diagnostikovaním vážneho ochorenia vo vyššom veku sa starší ľudia dokážu zmieriť skôr, ako ich mladší rodinní príslušníci.


Aké máte skúsenosti s poruchami pamäte vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Lucia
Odporúčame