Pravdivý príbeh: Vydala som sa, mala deti, ale životnú lásku som stretla v práci

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Keď som nastúpila do novej práce, mala som tridsaťpäť rokov, dve deti a čerstvo dostavaný dom. Môj vtedajší manžel Peter bol o päť rokov starší a spoznali sme sa cez spoločných známych. Bol vysoký, mal pekné hnedé oči a husté tmavé vlasy. Zapáčil sa mi a keď som sa dozvedela, že má o mňa záujem aj on, tak som sa veru nebránila.


Po asi pol roku chodenia sme sa zasnúbili a do roka vzali. Bola som spokojná a občas aj skutočne šťastná, no väčšinu času som mala ten pocit, že mi niečo chýba. Prvá dcéra sa narodila po roku a pol manželstva a ja som myslela, že nám to trochu pomôže vyplniť prázdnotu nášho vzťahu. Hoci nás dcéra na chvíľočku skutočne vytrhla zo stereotypu, už po pár mesiacoch sme boli opäť zaseknutí na starej plytčine. Náš život v podstate nebol zlý, na rozvod som preto nemyslela. Hovorila som si, že taký je život, nie každá láska je ako z románu.

Keď som otehotnela s druhou dcérou, obaja sme sa úprimne potešili. Klárka sa aspoň bude mať s kým hrať a v dome nebude tak prázdno. Na materskej som dohromady bola päť rokov. Nepociťovala som finančný tlak, aby som sa vrátila a starostlivosť o dievčatá ma napĺňala.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Po rozvode som našla životnú lásku, odmieta však moje deti


Keď ale obe začali chodiť do škôlky, vedela som, že musím opäť začať myslieť aj na seba. Jedna známa mi len tak medzi rečou spomenula, že sa u nich uvoľnilo miesto ekonómky. Pracovali na veľkých štátnych projektoch, čo znelo celkom zaujímavo. Spýtala som sa, či by sa za mňa trochu neprihovorila, aby som sa dostala aspoň do výberového konania.

Keď ma pozvali na pohovor, tak som to brala ako jasné znamenie! Vzali ma a nastúpila som prakticky okamžite. Vedela som, že s tým bude spojených mnoho zmien v rodine, no ja som bola popravde nadšená. Konečne som sa vrátila medzi ľudí, získala som svoj čas mimo rodiny.

Keďže mi práca šla dobre a kolektív v kancelárii bol tiež výborný, nadobudla som akési nové sebavedomie. Peter ma síce podporoval, no cítila som tiež, že môj pracovný rozvoj nikdy nebral celkom vážne. Jemu by asi bolo jedno či som riaditeľkou podniku alebo chodím na volejbal. Jediné, čo si všimol bolo, či má na stole večeru alebo že sa musí učiť s dievčatami.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Po trpkom sklamaní som nakoniec našla lásku - na ulici


Keď do projektu pre rozvoj ciest pre bratislavský kraj prišiel Dano, pochytil ma taký zvláštny pocit. Dano študoval a žil v Prahe. Jeho otec bol diplomat a preto okolo seba vytváral akúsi auru svetobežníka. Vyzeral veľmi dobre a hoci nekládol prílišný dôraz na svoj zovňajšok, pôsobil úplne inak ako muži v Bratislave pred rokom 1989. Mal v sebe niečo parížske, kde chvíľu aj skutočne žil ako dieťa. Zo začiatku sme spolu s Danom netrávili veľa času. Osud však chcel, aby sa to zmenilo. Najprv šlo o čisto pracovné záležitosti. Intenzívne sme pracovali, keď bolo treba, ostali sme dlhšie alebo sme spolu išli na obed.

Začala som mať pocit a neskôr sa to aj potvrdilo, že sme sa vzájomne vo svojej spoločnosti cítili veľmi dobre. Smiali sme sa na tých istých veciach a mala som pocit, že on vie o veľa veciach, ktoré ma zaujímajú. Bol rozvedený a bezdetný. Raz po vianočnej oslave a nejakom poháre vína mi takmer medzi rečou povedal, že je veľká škoda, že som vydatá. Rozhodla som sa to ignorovať a tráviť s ním trochu menej času.

Po asi dvoch mesiacoch som prišla na to, že som veľmi nešťastná. Doma a aj v práci. Uvedomila som si, že moje nešťastie je spojené s pomaly vyhasínajúcim vzťahom doma, ale ešte viac so skutočnosťou, že trávim menej času s Danom.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Pravú lásku som našiel vtedy, keď už bolo na deti neskoro


Neviem, kde som v sebe vtedy nabrala odvahu, no rozhodla som sa, že vyjdem s pravdou von. Išla som za Danom a spýtala sa ho, či má večer čas a či neskočíme na víno alebo niečo iné. Bol dosť prekvapený, ale súhlasil. Večer som mu povedala, že sa v jeho spoločnosti cítim veľmi dobre, popravde až príliš dobre… On povedal, že rozumie, pretože je na tom tak isto. Na rozlúčku ma pobozkal.

Spoločne sme sa dohodli, že nebudeme spoločne podnikať v tomto smere nič, pokiaľ budem vydatá. Na druhý deň som nabrala odvahu a povedala Petrovi, že som sa zaľúbila do niekoho iného. Jeho reakcia ma prekvapila. Povedal mi, že ho to veľmi mrzí, ale že mi rozumie. On by ma nikdy neopustil, na to je príliš slušný a dobrý. No láska medzi nami vyhasla už dávno a on to vedel takisto ako ja.

Žiadosť o rozvod sme podali o pár týždňov. Rozišli sme sa v podstate v dobrom. Dievčatá majú s otcom veľmi dobrý vzťah. S Danom sme sa začali výdavať a do pol roka sme sa vzali. Hoci nemáme spoločné deti, naša láska je stále rovnako silná ako pred dvadsiatimi rokmi. Ba možno ešte silnejšia!


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (15)

  • Laco 12.08.2019, 22:02

    Nie jediní. Všetci trpia. Tak si nevyrábajte deti, ak sa mienite rozviesť, alebo niečo dôležité v rodine nefunguje. Nevera je netolerovateľná. Ešte mi chvíľu mi píšte tie rozprávky typu - rozišli sme sa v dobrom...

  • jaa 27.06.2019, 20:44

    "Prvá dcéra sa narodila po roku a pol manželstva a ja som myslela, že nám to trochu pomôže vyplniť prázdnotu nášho vzťahu. Keď som otehotnela s druhou dcérou, obaja sme sa úprimne potešili. Klárka sa aspoň bude mať s kým hrať a v dome nebude tak prázdno." Niektoré páry považujú deti za lepidlo, ktorým sa snažia zlepiť manželstvá, ale skôr či neskôr sa aj tak rozídu alebo rozvedú. Bohužiaľ jediní trpiaci sú deti.

  • pavol 27.06.2019, 19:23

    no nehadajte sa laska v dnešnej dobe ma mnoho podôb. Radšej hovorte o nezodpovenosti oboch partnerov a neochota komunikovať spolu vzťah. V dnešnej dobe úplne normálne.Nemám ťa už rad, rad lebo k tebe nič necítim. A ževraj čo je láska.

  • adamko 27.06.2019, 16:20

    Starej suchej škatuli sa zachcelo šťavnatého mladého vrabčeka a poriadnou klobásou medzi nohami.

  • Alena 27.06.2019, 14:05

    "Bola som spokojná a občas aj skutočne šťastná, no väčšinu času som mala ten pocit, že mi niečo chýba".... a načo si liezla do vzťahu, keď už na začiatku si vedela, že Ti niečo chýba??? vypočítavá zlatokopka.. chcela si sa iba zaistiť... a až potom prišiel pán dokonalý...

  • Eva 27.06.2019, 12:35

    život plynie tak rýchlo..aj toto bola rýchlovka :DDD

  • Oľga 27.06.2019, 12:33

    Láska dokáže byť riadna sila a nie je vždy iba pozitívna. Býva aj taká, ktorá všetko zničí, spáli. Je sebecká, nepochopiteľná, odsúdenia hodná... Vybudovať si šťastie na nešťastí iných je obyčajná neslušnosť. Ako prežívali prvý manžel a dcéry to, že sa im rozpadol domov? Určite sa museli s kadečím vysporiadať a od radosti nevyskakovali. Pisateľka je v novom vzťahu šťastná už 20 rokov. Aspoň že tak....

  • Waldo 27.06.2019, 11:58

    Aj stará Patvarošová hovorila - "Aj pes sa zbesnie lem vtedy, keď mu je najlepšie"...

  • ľuboš 27.06.2019, 11:33

    Čo už môže človek chcieť od poddruhu cloveka...;)))

  • evita 27.06.2019, 11:17

    to je dilema....odsúdiť, či neodsúdiť.....nikto nemá právo posudzovať a odsudzovať druhého a každý si môže povedať svoj názor....ak niekto povie svoj názor slušne tak sa nikto nemá právo uraziť....to sa volá asertivita....a rozhodne si nemyslím, že je to slovenská nátura kritizovať druhých....to sa robí všade vo svete, nie len u nás....tento článok bol vydaný práve za účelom vyjadrenia názoru, inak by tú možnosť stránka neposkytla....ja osobne si tiež myslím, že v dnešnej dobe ľudia akosi ľahko utečú zo vzťahu a ani sa nepokúsia zabojovať o svoju rodinu....deti tým trpia a nikto ma nepresvedčí že nie....

1 2 >

Pridať komentár