Pravdivý príbeh: Muži mi v živote nechýbajú, rozhodla som sa žiť sama

Žena

gettyimages

Ako náhle si vyberiete životný štýl, ktorý sa čo i len trošku vymyká šedému priemeru, musíte počítať s tým, že sa stanete terčom rôznych posmeškov. Ani ja som sa im nevyhla. No všetky predsudky som hodila za hlavu. A ktovie, možno aj vďaka nim som teraz oveľa silnejšia.

Volám sa Lenka, tento rok som oslávila 45 rokov. Iba s rodičmi. Bez detí, bez partnera. Žijem si však produktívnym a spokojným životom. Mnohí si však myslia, že to nie je možné. V živote som sa stretla s kadejakými názormi. Sú také jedinečné a zaujímavé, že by bola škoda sa s nimi nepodeliť.

Nie som škaredá stará panna, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nikdy som nemala núdzu o mužskú pozornosť. Na strednej škole som sa dala v poslednom ročníku dokopy so spolužiakom Matúšom, no vzťah ma jednoducho nenapĺňal. Už vtedy som pochopila, že nechcem žiť šablónovitý život. Ešte pred maturitou som sa s ním rozišla. Možno aj preto išiel na skúšky až v septembri. Mala som ho rada, no netúžila som po rodinnom krbe, po deťoch či iných pomyselných istotách.


Mohlo by vás zaujímať: 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás


Počas vysokej som nejednému mužovi musela dať ráznejšie najavo, že jednoducho nemám záujem. Moja babka sa ma pri každej povinnej rodinnej návšteve pýtala, kedy jej už konečne predstavím mládenca. Keď som vždy len mykla plecom, začala ma citovo vydierať. Plakala, či jej nie je súdené dožiť sa pravnúčat. Nie nebolo.

Po čase sa k nej pridala moja mama, ktorej najväčšou starosťou bolo, čo povedia ľudia, ak ostanem starou dievkou. Jej najčastejšou vetou bolo: Ja v tvojich rokoch som ťa už do škôlky vodila… Kadejako mi opisovala rozprávkovú víziu dokonalého manželstva, no mňa skôr táto predstava desila.

Aj na rodičoch som jednoducho videla, že ich nenapĺňa manželstvo. Láska vyprchala a po desaťročiach vzájomného spolužitia sa z nich stali len dvaja spolubývajúci, ktorí sa neustále hádali kvôli maličkostiam. A dieťa? Ja, ich jediná dcéra? Často sa ma snažili vtiahnuť na svoju stranu, aby som potvrdila ich názor.

Možno preto som si po vysokej povedala, že je na čase zmeniť vzduch. Vybrala som sa do Francúzka, kde sa mi spočiatku žilo veľmi ťažko. Je to krajina, v ktorej vládne národný duch a cudzincov veru neprijíma s otvorenou náručou. Avšak po rokoch skromnosti som sa celkom uchytila a začala som piecť koláčiky v jednej vychýrenej cukrárni na okraji Paríža. Vnútri mi bolo dobre. Vedela som, že sa chcem dať navždy viesť tým vnútorným pocitom a nie tým, čo mi vraví okolie.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Ako tridsaťročná som sa však nečakane zaľúbila. Volal sa Jean a bol… ženatý. Zistila som to v priebehu troch týždňov, tak som urobila chirurgický rez. Jeana som definitívne odstrihla zo svojho života. Bolelo to, no veľmi sa mi uľavilo. Aby som ho nemusela vídať, vrátila som sa na Slovensko.

V hlavnom meste som si otvorila cukráreň, ktorá si čoskoro urobila celkom dobré meno. Keď mám pár dní voľna, idem cestovať. Sama. A je to skvelý pocit. Nič mi nechýba, žijem si taký svoj autentický život. A kašlem na predsudky okolia. Väčšina ľudí si myslí, že si nedokážem uloviť chlapa.

Už neraz sa mi známi snažili dohodiť nejakého kamaráta, brata či dokonca vdovca, ktorý náhle prišiel o manželku. Ten pocit trápnosti, keď som sa musela zúčastniť neplánovaného rande, neprajem nikomu. Dohadzovačky skončili, až keď som pár zadaným ľuďom dohadzovala ja životného partnera. Pochopili, že presviedčať druhého o svojej pravde, je násilie.

Aj mama sa nakoniec zmierila s tým, že žijem bez partnera. Máme viac času na seba a vidí, že som šťastná. Sama prišla na to, že vnútorné šťastie je to najdôležitejšie na svete.


Vybrané príbehy si prečítajte aj v novej knižke 55 pravdivých príbehov – Osudy ľudí okolo nás. Kúpiť si ju môžete aj na Martinus.sk prípadne v ďalších kníhkupectvách.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, HO
Odporúčame