Pravdivý príbeh: Syn narobil hanbu, pred svadbou zistil, že dieťa nie je jeho

Otec

gettyimages

Volám sa Rudo a som zo severného Slovenska. S manželkou sme žili pokojným životom, vyhýbali sme sa škandálom, nerozširovali sme klebety a s každým sme sa snažili vychádzať čo najlepšie. Až jedného dňa sme dostali takú facku od života, akú sme si rozhodne nezaslúžili. Nepriamo nám ju dal náš najstarší syn Marek.

Marek odišiel študovať do Bratislavy a ako to už býva, ostal tam žiť aj po vysokej škole. Predsa len, na severe Slovenska je o dobré zamestnanie núdza a my sme jeho rozhodnutie akceptovali. Mladší syn Tomáš, ostal v rodnej dedine, kde sa čoskoro aj oženil s dcérou našej susedky, veľmi milým dievčaťom.

To Marek na ženy fakt nemal šťastie. V tridsiatke mal za sebou dve dlhšie známosti. Martina aj Jana však boli vypočítavé mrchy, ktoré s ním zametali ako s handrou. Keď sa rozišiel s Janou, veľmi sa nám s manželkou uľavilo. Mysleli sme si, že to najhoršie máme za sebou, no osud to chcel inak.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Priateľka si ma chcela udržať – podhodila mi cudzie dieťa!


Po troch mesiacoch od rozchodu s Janou nám Marek telefonoval, že náhle príde na víkend domov. A že niekoho dovedie. Čudovali sme sa, že sa tak ponáhľa, keď od posledného rozchodu nepretieklo veľa vody. Marek prišiel. Nesmelo zazvonil pri dverách, hoci má kľúč.

„Ahoj oci,“ povedal mi, pričom pohľad mal zapichnutý do zeme. „Čaute!“ ozval sa za ním Janin hlas, ktorý sa bohužiaľ nedal s ničím zameniť. Už som začínal tušiť, koľká bije. Do domu sa nám nahrnula prešťastná Jana, ktorá sa z ničoho nič hodila ako krku manželke, ktorá nechápala nič.

„Budeme mať bábätko.“ Jana teda dlho nečakala s Jóbovou správou. Marek sa len stále pozeral do zeme, bál sa rodičovského pohľadu. A veru sa mal aj prečo. Takto si pokaziť život…

„Si si istá, že je tvoje?“ neskôr mu manželka položila kľúčovú otázku, ktorá nás zaujímala zo všetkého najviac. „Hej. Tvrdila, že to som jej spravil na rozlúčku, keď sme sa rozchádzali,“ priznal sa syn. Vynadal som mu do babrákov.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Syn prijal priateľkine dieťa za svoje, dnes na oboch kašle


Nemám nič proti deťom, práve naopak. Ale nech si ich robia tí, ktorí sa skutočne milujú. Kvôli Jane sa Marek natrápil už dosť. Vyhodili ju z troch vysokých škôl, a ľudia tvrdia, že je na peniaze. Tie miluje viac, než všetko na svete. Neraz som videl, ako jej Marek kupoval drahé darčeky. A veru, on nezarábal málo.

„Musíte sa zobrať,“ vyhlásila moja manželka a nedala si vysvetliť, že sa mladí nemusia brať len preto, že čakajú bábätko. Ale ona si to nedala vyhovoriť. Vraj by neprežila, keby žili takto v hriechu.

Tak nám neostávalo nič iné, než narýchlo vystrojiť svadbou. Jana žiarila šťastím, Marek však nebol až taký nadšený. Tri dni pred svadbou, ktorá sa mala konať v našej dedine, Marek ostal ako vymenený. Prestal sa usmievať, len chodil od okna k oknu.

Darmo sa naňho Jana usmievala, hovorila mu o spoločných plánoch. O nič absolútne nemal záujem. Mysleli sme si, že to je stresom. Keby sme však vtedy vedeli, čo mu behá po rozume, mohli sme zabrániť poriadnemu škandálu.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Vo svadobný deň sme sa všetci vybrali do kostola. Jana mala nádherné drahé šaty, Marek sa však tváril, akoby sa mal zúčastniť vlastného pohrebu. Prebehla mnou vlna škodoradosti. Má, čo si zaslúžil. Keď sa ho kňaz pýtal, či si berie Janu za manželku, ostalo ticho.

Nervózny kňaz ešte raz zopakoval otázku. „Nie.“ Ozval sa rozhodne. „Ale to predsa nemôžeš,“ snažil sa ho upokojiť kňaz, ktorý si myslel, že je pod stresom. Jana začala revať. Vyzeralo to ako z filmu.

„Viem, že to dieťa nie je moje. Počul som ťa, keď si pred pár dňami telefonovala s Petrou. Chcela si to našiť na mňa, však?“ otočil sa na Janu, ktorá sa pustila do ešte väčšieho kvílenia. Hanba na sto rokov. Jana utiekla z kostola a za ňou polovica svadobčanov.

Ľudia ešte dlho po tejto rošáde na nás ukazovali prstom. Keby jej to aspoň Marek povedal hneď, ako sa to dozvedel. Mohli sme si ušetriť kopec výdavkov. To jedlo a koláče sme nakoniec porozdávali susedom. I keď… Pomsta to bola naozaj sladká.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, RU
Odporúčame