5 vecí, ktoré ľudia na smrteľnej posteli ľutujú: Na kariéru ani nepomyslia

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto

Anketa

Je pre vás práca a kariéra kľúčovou prioritou?

Vraví sa, že na svete je len jedna spravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že nikto z nás nevie, kedy mu vyprší čas

Vraví sa, že na svete je len jedna spravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že nikto z nás nevie, kedy mu vyprší čas. Napriek tomu, že zastávame rôzne životné filozofie, vyznávame odlišné náboženstvá a máme o živote rôzne predstavy, tvárou v tvár smrti všetci prehodnocujeme svoj život. Na smrteľnej posteli sa tak stierajú všetky rozdiely. Miznú vysokoškolské tituly, rôzne hodnosti a postavenia.


Bronnie Ware, austrálska sestrička, ktorá niekoľko rokov pracovala v hospici,  vo svojej knihe The Top Five Regrets of the Dying (Päť vecí ľutovaných pred smrťou) tvrdí, že ľudia na smrteľnej posteli ani len nepomyslia na sex či kariéru. Pretože keď sa čas blíži ku koncu, vyplávajú na povrch oveľa dôležitejšie hodnoty.

1. Nenašli v sebe odvahu chytiť život do vlastných rúk                                                 

Mnoho ľudí túži po zmene no sami nemajú odvahu ani chuť sa zmeniť. Preto žijú svoj život na základe vopred určených šablón. Psychologička Sean Hannah však tvrdí, že odvahu môžeme v sebe vypestovať. Treba začať od malých krokov. Povedať životu áno a uvedomiť si vlastnú hodnotu. Na to, aby ste začali žiť svoj život a nie životy ostatných nie je nikdy neskoro.


Mohlo by vás zaujímať: Nápisy na náhrobkoch známych aj neznámych: Vtipné, smutné, aj na zamyslenie!


2. Práci venovali až príliš veľa času

Všetci potrebujeme z niečoho žiť a platiť účty. Práca a nekonečné naháňanie sa za peniazmi by sa však nemali stať prioritou. Viaceré štúdie zistili, že materiálne veci nás neurobia šťastnými. Pocit šťastia nájdeme buď v sebe, alebo v interakcii s blízkymi ľuďmi. Tí, ktorí urobili z práce jediný zmysel života, neraz umierajú osamelí a nešťastní.

3. Nepovedali blízkym, ako veľmi ich milujú

Niekedy je veľmi ťažké vyjadriť svoje city naplno. Najmä, ak nás to neučili naši rodičia. Kedysi sa o citoch príliš nerozprávalo. Bralo sa to ako zbytočnosť, prípadne prejav slabosti, ktorú si ľudia nemohli dovoliť.

Profesor Kory Floyd z americkej Štátnej univerzity v Arizone však tvrdí, že vyjadrovanie lásky je kľúčové nielen pre rast našej osobnosti, ale aj pre zdravie. Naši blízki majú právo vedieť, že ich nevnímame ako samozrejmosť. Podľa Bronnie mnohí ľudia na smrteľnej posteli ľutujú, že svojim milovaným nevedeli povedať, že ich skutočne milujú. A práve to medzi nimi vytvorilo obrovskú priepasť.


Mohlo by vás zaujímať: O krok bližšie k pochopeniu smrti: Sprevádza ju vysoká elektrická aktivita v mozgu


4. Zabudli na svojich priateľov

Nielen rodina, ale aj priatelia zohrávajú v našom živote dôležitú úlohu. Doktor William J. Chopik dokonca tvrdí, že neraz dlhodobé a stabilné priateľstvá môžu byť pre nás cennejšie, než rodinné vzťahy.

Ak máte pri sebe priateľov, ktorí pri vás stáli v dobrom i v zlom, viete si určite vážiť cennosť takéhoto priateľstva. To, aké je dôležité samotné priateľstvo, si dobre uvedomujú aj ľudia na smrteľnej posteli. Ľutujú, že vytesnili zo svojho života skutočných priateľov. Preto nerobme rovnakú chybu.

5. Zabudli jednoducho žiť

Ľudia na smrteľnej posteli často ľutujú to, že zabudli na to najdôležitejšie. Na to, aké dôležité je skutočne žiť a pestovať vnútorné šťastie. Nájsť a rozvíjať v sebe ten pocit, ktorý nie je výsledkom nejakej náhody, ale vnútorného rozhodnutia. Umierajúci ľudia neraz ľutujú to, že veľa energie a pozornosti venovali nepodstatným hádkam a banalitám. Aj veda už dokázala, že šťastie je vecou voľby. Preto je dôležité stanoviť si ho za hlavnú životnú prioritu.

Téma umierania rozhodne nie je jednoduchá. Avšak ak vieme, čo ľudia tvárou v tvár smrti najviac ľutujú, máme šancu zmeniť svoj vlastný rebríček hodnôt. Môžeme sa poučiť z ich chýb. A žiť autenticky. Ešte kým nie je neskoro.


Čo ste si za životné priority vytýčili vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (7)

  • Jarocell 29.03.2019, 07:03

    Ja už som na odchode bol. Bolo mi fajn, nič ma netrápilo, ani to, že nemôžem dýchať, komunikovať, všetky problémy boli ničotné, vzdialené. Ale jedna vec ma kdesi vzadu mrzela: že som nestihol zopár smradom rozbiť papule za to, ako mi celý pracovný život úmyselne škodili a strpčovali mi celý život. Vyrušovalo ma to rovnako ako tí, čo mi behali okolo postele. Možno tej kombinácii vďačím za to, že som prestal chcieť pasívne odísť a začal som sa snažiť sa vrátiť. Som nažive už tri roky "navyše", ale stále mám pocit, že by som im tie papule mal predsa len rozbiť, aby sa mi nabudúce už pohodlne odchádzalo. Ale možno ma to zasa zachráni - teda ak mi zasa "iba" zlyhá srdce a nezrazí ma auto či vlak...

  • tosomja 26.02.2019, 02:11

    Všetkých 5 vecí som splnil, lenže teraz - pre zmenu - nemám peniaze :(

  • Stefko 18.02.2019, 08:58

    Ancifras, a už sme doma.... zas pletieš politiku? takí debilkovia ako ty sa nepoučia nikdy!

  • Ancifras 17.02.2019, 13:12

    Najlepšie je si hneď uvedomovať skutočné životné hodnoty hneď po skončení školy, nespoliehať sa na nejakého Soroša ako chlieb náš každodenný . . . !

  • Stano 16.02.2019, 11:14

    pre: xxx Kto je egoista, počíta každý cent ... Omnoho viac to platí s počtom detí...

  • xxx 15.02.2019, 13:08

    Zaujímal by ma názor všetkých tých, čo si podľa učenia cirkvi deti neplánovali, pretože cirkev povoľuje iba sex za účelom plodenia detí, teda detí mali 7-10-12. K čomu je dobrý taký život resp. skôr živorenie? To chcel Boh?

  • lues 15.02.2019, 11:44

    Môžeš to ešte napraviť ... s Božankou

1

Pridať komentár