Pravdivý príbeh: Otehotnela som vo vysokom veku, ľudia ma kritizujú a ohovárajú

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Vždy som bola ten typ človeka, ktorému je úplne jedno, čo si o ňom ostatní myslia. Vykašľala som sa na prácu v banke, kde som celkom slušne zarábala a išla som robiť opatrovateľku, pretože som to tak jednoducho cítila. Rodičia si ťukali na čelo, prehovárali ma, no ja som si urobila po svojom. A keď som stretla svoju lásku a všetci mi hovorili, že je to čudák, ktorý sa ku mne nehodí, pripomienky som ignorovala. Je to predsa môj život, tak čo ma po cudzích názoroch!


Teraz som ale v situácii, kedy reakcie okolia zabolia. Vlastne, boleli už pred 25 rokmi, keď som nemohla otehotnieť a kamarátky veselo kočíkovali. Dnes mi to príde úsmevné – bola som vtedy ešte celkom mladá, mala som len 22 rokov, ale veľmi som túžila po dieťati. Bola však iná doba, dievčatá sa vydávali skoro, a celkom prirodzene mali hneď aj rodinu.

My sme sa s manželom o bábätko snažili tri roky a bolo to naozaj stresujúce obdobie. Milovali sme sa podľa ovulačného kalendára, absolvovali sme kadejaké vyšetrenia. Ja som poctivo cvičila cviky sestry Mojžišovej a zo všetkých strán počúvala otázky, kedy konečne aj my budeme mať prírastok do rodiny.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Stal som sa otcom v šesťdesiatke, bolo mi to treba?


Nakoniec sme sa dočkali. Otehotnela som ako 25-ročná, manžel mal 27. Dnes má naša dcéra Gabika dvadsaťdva rokov, a hoci je práve vo veku, kedy som sa ja začala snažiť o dieťa, ona má celkom iné priority a záujmy. Študuje, cestuje, užíva si slobodu. Celý týždeň je na internáte a my si s manželom vychutnávame pokoj a pohodu. S úsmevom som donedávna hovorievala, že sme takmer ako dvaja penzisti – čítame, chodíme na prechádzky, lúštime krížovky, pozeráme filmy...

A bola som presvedčená, že takto nejako to bude vyzerať aj v nasledujúcich rokoch. Všetko ale pred piatimi mesiacmi zmenili dve čiarky na tehotenskom teste. Mojom. Tehotenstvo sme neplánovali, bol to pre nás šok. Mám 47 rokov a po vynechaní menštruácie som bola presvedčená, že prišlo klimaktérium.

Aj keď to bolo ťažké, začala som sa zmierovať s tým, že jednoducho starnem. Keď mi však lekár povedal, že o „prechod“ v mojom prípade nejde, stále som nechápala. A nemohla som uveriť ani vtedy, keď som vyšla z jeho ordinácie  – musela som utekať do lekárne a tie dve modré čiarky vidieť na vlastné oči.

Boli tam. A ja som pochopila, že pôjdem porodiť dieťa vo veku, kedy sa iné ženy stávajú babičkami. Dlho sme sa o tom s manželom rozprávali, preberali riziká. Áno, bojím sa. Bojím sa, či bude moje dieťa zdravé, či to všetko zvládnem ja. Tie roky sú cítiť, už teraz fučím ako lokomotíva, som neskutočne unavená. Aký rozdiel, keď som čakala Gabiku a bola až do pôrodu plná elánu!


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


No najviac zo všetkého mi dáva zabrať okolie. Niektorí sa otvorene pýtajú, či som sa na staré kolená zbláznila. Či nemám strach, že zomriem skôr, ako moje dieťa zmaturuje. Cítim na sebe tie odsudzujúce pohľady a zažila som aj ľútosť a posmech. A cynizmus. Niektorí sa nepýtajú, ale konštatujú. „Ja by som si to určite dala v tomto veku zobrať“ – túto vetu som počula už toľkokrát!

Chce sa mi zakričať, že všetko viem, všetky riziká si uvedomujem, že som sama zaskočená, ale je to môj život a dieťa na svet privediem! Namiesto toho znášam vyčítavé pohľady (tá ženská je ale nezodpovedná!) aj posmešky (haha, majú takmer päťdesiat a nevedia si dávať pozor).

Priznám sa, doma si poplačem. Možno to robia tie tehotenské hormóny, že mi zrazu nie je jedno, čo si o mne iní myslia a čo o mne rozprávajú. Našťastie, nájdu sa aj takí, ktorí nám prajú, vravia, že s dieťaťom omladneme, znovu u nás bude počuť detský smiech. Čakajú nás aj prebdené noci, ale my to určite zvládneme. Verím im. Nič iné mi ani nezostáva...


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (25)

  • Sveťa 21.05.2019, 09:09

    Osud je niekedy taký. Ja som prišla o rodičov keď som mala 28 a 33.Boli mi hrozne keďže som jedináčik. V tom čase som mala jedinú dcéru ťažko sne sa s tým vyrovnávali. Zároveň som bola tehotná keď som pochovávali ocka. Osud mi nadelil ešte jedno dieťa. Takže mám tri dcéry jedna má 26,druhá 13 tretia bude mať 3. Ja budem mať 47. VIDÍM pohľady ľudí, keď chodím k doktorke, na ihrisko. To sa snažím nevšímat. Niekedy sa bojím dokedy tu budem pre najmladšiu. Muž je mladší o 8 rokov ja začínam mať nejaké zdravotné problémy nič vážne. Pre mňa je najmladšia dar vďaka nej som si naplno užila materskú a ľúbim ju veľmi. Držím palce veď nikto nevie dokedy tu budeme užívajme si chvíle s deťmi naplno

  • Marian 18.03.2019, 14:03

    Je to fantastické.Držím palce

  • Peter 12.03.2019, 13:23

    Ako veľmi, veľmi sa mýlite. Ani jedno dieťa nemôže byt vnútorne šťastné, ak má tak starých rodičov, ktorí by mali byť skôr jeho "starkými" a sú myšlienkovo a mentálne už tak veľmi vzdialené svojim deťom. Koľko z detí v tom čase nespozná svoju skutočnú babku alebo dedka, ktorých si budu neskôr pamätať. Koľko z týchto deti bude vychovane prehnanou starostlivosťou, či opičou láskou, ktorá ich v dospelosti zničí. Koľko z týchto detí bude nešťastných, porovnávajúc svojich "starých" rodičov s rodičmi svojich kamarátov či spolužiakov. Na to všetko a ešte oveľa viac tieto "matky" vôbec nepomyslia pri túžbe zadovážiť si "hračku" pre naplnenie svojich egoistických túžob.Budte realisti, žena ma rodiť okolo 25 roku svojho života, to Vám potvrdí každý rozumný gynekológ. Nabádať ženy rodiť vo vyššom veku ako "in", je vysoko nerozumné a nezodpovedné. Ohrozuje sa nielen život dieťatka, ale aj matky. Síce opisujete tu niekoľko pozitívnych prípadov, ale zabúdate spomenúť, koľko násobne potratov a deformácii plodu, či deti s Downovým syndrómom sa pritom u matiek v tak vysokom veku narodí. A tomu žiadna viera či náboženstvo nepomôže.

  • Alfa 06.03.2019, 20:06

    Nádhera...držím palce.

  • veronika 05.03.2019, 23:40

    mila mamicka pozdravujem ta,vsetko je tak ako ma byt ,budem mysliet na vas v modlitbach , musite verit ,ze vsetko dopadne dobre. Co by dali za to ti ktori nemozu mat deti,dakujte Bohu za krasny dar

  • Znalec 04.03.2019, 22:25

    Vôbec nerozmýšlate nad generačným rozdielom? Spomente si,aký bol rozdiel,keď s vami v mladosti komunikovali rodičia a keď babka.Toto chcete svojmu decku urobiť?

  • karkulka 01.03.2019, 12:44

    Ja som mala dvojicky v 40 tke a najmladšie v 42 rokoch. Drzim palce. je to radost.

  • erika 01.03.2019, 12:28

    srdečne blahoželám - dieťa je vždy dar a v milujúcej rodine požehnanie. Ja som rodila ako 43 ročná, tiež som cítila odsudzovanie okolia, ale našťastie sa našli aj takí, ktorí sa s nami tešili a podporovali nás. Mám už dve dospelé deti a veru mala som aj troška obavy, ako svoju sestričku prijmú. Našťastie súrodenecká láska je veľmi veľká, milujúca a vzájomná. Som najšťastnejšia mamina na svete, pretože v tej láske žijeme všetci - to je niečo čo sa nedá kúpiť ani zohnať, len vzájomne vybudovať. Nedajte sa odradiť okolím, držím Vám veľmi palce a prajem len a len to najlepšie.

  • Luc 28.02.2019, 23:37

    Zena moze mat deti pokial ma menstruaciu, je to tak dane.Dieta je dar a zivot, ten zivot mu dava matka a otec a pytam sa, pre hlupe predsudky primitvnej zvacsa katolickej spolocnosti ma zena ist na potrat?preco???? Pre nazor zaostalych zien, co sedia v prvych laviciach v kostole????? Kazdeho poslat priamo do riti, zivot mame len jeden a takychto ludi posielat ....zite bez nazorov druhych , robte podla seba , zite podla seba nie podla druhych preboha!

  • ľuboš 28.02.2019, 23:14

    Wiki: a nám svokra, teda, už ex svokra, bránila mat dieťa, manželka, teda už ex manželka... :)), bola prehovarana, aby išla na potrat, ci dokonca nahovárala lekára, aby si vymyslel dôvod na karet až.... Dnes sa ex svokra rozplýva..., aké "uzzzzzzasne dieťa". :))) Nech zdochne a s ňou všetci zlí ľudia, ktorí sa miešajú do veci, do ktorých ich nič...

1 2 3 >

Pridať komentár