Pravdivý príbeh: Keby mi rodičia nevybrali manžela, mohol byť môj život iný

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Vyrastala som na dedine na severovýchode Slovenska. Doma nás bolo päť. Otec pracoval na družstve, neskôr bol jeho vedúcim. Mama bola doma. Zo súrodencov som prostredným dieťaťom a detstvo som mala šťastné. Preháňali sme sa po lúkach a lesoch, trávili veľa času v prírode, pri ohni. Spievali sme piesne, tancovali, kúpali sa v miestnom jazere.


Boli sme skutočne spätí s tradíciami a okolím. Keď som začala byť v puberte, tak sa mi samozrejme začali páčiť prví chlapci. Nikdy som nebola krásavica, no môžem povedať, že som bola aspoň priemerne pekná. A tiež veľmi usilovná a aj dosť šikovná.

V šestnástich som si začala veľmi dobre rozumieť s Mišom z druhého konca dediny. Voľakedy im patril dedinský obchod, no ten im zhabali a tak Mišov otec chodieval na týždňovky kopať studne, mama robila dojku na družstve. Boli poriadna rodina, no neprítomnosť otca a ťažký osud sa na nich podpísali.

Jeho rodičia si veľmi nerozumela so zvyškom dediny. Chceli doopatrovať Mišových starých rodičov a dokonca aj rozmýšlali, že by sa možno niekam presťahovali. Ale kam? Vtedy bolo všetko iné. Dostať sa do zahraničia bolo takmer nemožné. Do mesta sa im z veľkého domu v prírode nechcelo a len tak sa presťahovať do inej dediny, to neprichádzalo do úvahy. Veď u nás sa dediny medzi sebou nenávideli.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Priateľky ohovárali manžela, túžili rozbiť naše manželstvo


S Mišom sme si veľmi dobre rozumeli. Bol pekný, mocný a mal v sebe akýsi smútok, ktorý mu dodával rozvahu. Obaja sme chodili na strednú školu do mesta. Ja som bývala na priváte, on na internáte. Chodili sme na čaje, tancovať, do kina. Veľmi som ho ľúbila.

Keď sme dokončili školu a bolo sa treba rozhodnúť, čo s nami bude ďalej, kde si budeme hľadať robotu či bývanie, rozhodli sme sa vyjsť s farbou na povrch. Mišo si ma chcel zobrať za ženu. Jeho rodičom to bolo prakticky jedno. Stratili akékoľvek ilúzie a chceli len, aby bol šťastný.

U nás doma to ale bolo horšie. Otec bol komunista, počas režimu sa mu darilo. Keď som doma hovorila o Mišovi, vždy sa tak divne zatváril a neraz mi povedal, že z toho ešte vyrastiem, že to je len taká prvá pochabosť a nie láska. Keď som oficiálne oznámila, že Michal by k nám chcel prísť v sobotu na obed, videla som, že otcovi to nie je po vôli. Povedal, že dobre, ale až o týždeň, lebo túto sobotu už máme naplánované iné stretnutie. V meste.

Takto sa to presúvalo z týždňa na týždeň. Kým ja som chodila do školy, rodičia mi našli iného ženícha. Brata otcovho známeho. Staršieho muža, ktorý mal byt v meste, kde pracoval na MNV. Dobrá partia a dôležitý kontakt.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Mišo sa po čase na mňa hrozne nahneval. Už nechcel ďalej čakať. Dával mi ultimáta. Nejak sa k nemu tiež dostalo, že idem do mesta stretnúť sa so ženíchom.

Nechcel už o mne ani počuť, veľmi sa urazil. Do toho sa ku mne Peter na začiatku správal veľmi pekne. Bol kultivovaný a mestský, no poznal aj pomery dediny. Po mesiacoch ignorancie od Miša som sa rozhodla nastúpiť do práce v meste, kde žil Peter. Začali sme sa stretávať a nakoniec sme sa aj zobrali.

S Mišom som sa už nikdy nevidela. Keď sa dopočul, že idem žiť do mesta, odišiel pracovať do Čiech. Časom sa odsťahovali aj jeho rodičia a tým sa rozplynula aj posledná šanca na kontakt.

Moje manželstvo bolo dobré. Vydržali sme spolu až do Petrovej smrti. Vychovali sme tri krásne deti.

No ja som každý deň musela myslieť na to, aké by to bolo s Mišom. Aké by to bolo, keby sa k rozhovoru s otcom vôbec dostal. Možno by mu ma aj dali. Možno je to celé moja vina, alebo mu niečo narozprávali v dedine. Neviem, no podvedome dodnes banujem.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (30)

  • kika 25.04.2019, 03:13

    Ako mohla kazdy den mysliet na Misa a zaroven prezit dobre manzelstvo s inym muzom? Potom asi nevie, co je pojem dobre manzelstvo... mozno mal Miso opat v zivote raz stastie.

  • Valika 13.04.2019, 12:52

    Je to smiešne , tento príbeh . . Mala veľké šťastie že ju našli dobrého muža. Lebo ten prvý stál za nič.

  • Eva 09.04.2019, 10:45

    Stano..znova ti to zopakujem..nie len ženy..aj muži..tiež skáču z postele do postele a nevážia si do doma majú

  • Liluška 08.04.2019, 14:59

    Tiež tú ženu nechápem, za čím banuje. Mala dobré manželstvo a dobre vychovali 3 deti. Krútim nad tým hlavou. Ale je mi ľúto, že sa tak zovšeobecňuje. Nadávate na všetky ženy. Ale keby ten príbeh napísal muž, tiež by ste napísali, že muži nevedia čo chcú?

  • janka 06.04.2019, 17:09

    ja ťa , žena, ľutujem...dúfam, že raz príde deň, keď si začneš vážíť samú seba....celé zle...

  • ľuboš 06.04.2019, 00:01

    No, keď si tak zoberieš, ako sa ľudia starajú, teda, hlavne ženy, o domácich zvieracích miláčikov..., tak musíš uznať, že je lepšie byť domácim zvieratkom, než nejakým manželom.. :)) Na mňa so sladkými rečami netreba ísť..., ja som o ilúzie prišiel už dávno. Ženy nie sú o nič horšie, ale ani lepšie ako my... Takže sa tiež nemáte čím pýšiť.. ;)

  • evelina 05.04.2019, 23:12

    vaše veličenstvo Ľuboš ! Ak je pre teba " žena iba domáce zvieratko", konečne som pochopila, prečo sa s tebou žena rozviedla! Ani mňa by hrady, zámky, zlato či iné bohatstvo neudržalo pri mužovi, ktorý si ma neváži, pre ktorého by som bola podruh či poddruh. Ale tvoja ex- je aj roky po rozvode stále mladá, krásna a žena, žiadne zvieratko !!!

  • ľuboš 05.04.2019, 22:46

    Milá Evelinka, kým som bol ženatý, chodil som ako bezdomovec ... :))) A až teraz si žijem ako kráľ.. ;)

  • evelina 05.04.2019, 18:26

    Ľuboško, pojmy nie sú dojmy :) ! Správny CHLAP nemá problém žiť so ženou alebo bez nej a vyzerať ako človek ! ja som ale napísala: "ale je pravdou, že bez nás MUŽI neviete existovať....Ak ma opustíš, zahynieš...:)) " --- Len si všimni, ako tí muži bez ženy (na ulici) vyzerajú, neoholení, so smradľavými nohami a hnijúcimi ponožkami, na prvý pohľad vidno, že sú bez ženy a bezdomovcami... PS: ty si svetlou výnimkou ! a oddýchni si, záhrada volá :)

  • ľuboš 05.04.2019, 15:19

    Ženy ktoré si namyslaju, že bez nich chlap nemôže existovať..., nespĺňajú ani kritérium poddruh človeka.. :)) Žena je iba domáce zvieratko....;))

1 2 3 >

Pridať komentár