Menej odpadu a výživný humus pre záhradu: Zriadiť si domáci kompostér je hračka

Kompost

gettyimages

Existuje veľké množstvo šikovných záhradkárov, ktorí radi experimentujú a robia si veci po svojom. Ako je asi z názvu jasné, kompostér slúži na tvorbu humusu. Ten vzniká tak, že vďaka chýbajúcemu dnu dochádza k priamemu styku kompostovaných vecí s pôdou a následnému pôsobeniu pôdnych mikroorganizmov, vody a kyslíka pri kompostovaní uzavretého materiálu.

Dobrá správa je, že domáca výroba nie je finančne náročná a ak vás práca vlastnými rukami baví, môže pre vás slúžiť aj ako účinné odreagovanie a uvoľnenie.

Prečo kompostovať?

V dnešnej dobe, kedy na nás z každej strany vyskakujú informácie o potrebe recyklovania, o znečisťovaní životného prostredia alebo o katastrofálnych dopadoch ľudskej činnosti na našu Zem, môžeme svojou maličkosťou dopomôcť k zmierneniu týchto dôsledkov.

Až polovicu odpadu z našej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný materiál, tak prečo ho teda nevyužiť v náš prospech? Kompostom si môžeme vyrobiť kvalitný humus, ktorý využijeme v našich záhradách a šetríme tak svoj rozpočet.


Mohlo by vás zaujímať: Zbavte sa buriny aj bez chemikálií: Áno, naozaj je to možné


Kam umiestniť kompostér?

Kompostér by mal byť umiestnený na praktickom mieste tak, aby ste k nemu mali ľahký prístup. Snažte sa zvoliť miesto v polotieni, pretože priame slnečné žiarenie by mohlo zapríčiniť vysychanie kompostovaného materiálu.

Veľkosť kompostéru by ste mali prispôsobiť tiež tomu, akú veľkú máte záhradu, prípadne koľko biologicky rozložiteľného odpadu vaša domácnosť produkuje. Šikovní majstri dokážu kompostér vyrobiť napríklad zo starých paliet alebo iných nepotrebných kusov dreva, využívajú sa aj rôzne vane alebo kúpené plastové „mini“ oplotenia.

Náš tip: V rámci dobrých susedských vzťahov nezabúdajte na umiestnenie kompostéra tak, aby susedom nespôsoboval zbytočné ťažkosti.

Čo smieme kompostovať?

Ak chcete mať kvalitné hnojivo, je podstatné rozlišovať čo do kompostu patrí a čo by sme z neho mali radšej vynechať. Do kompostu môžeme dávať všetok biologický odpad, ktorý vyprodukujeme v domácnosti alebo v záhrade.

Takýto odpad predstavujú listy, tráva, podrvené konáre, buriny, zvyšky ovocia a zeleniny, ako napríklad zemiakové šupky, prípadne drevený popol. Naopak vyhnúť by sme sa mali pomaly rozkladajúcemu sa materiálu alebo chorobami napadnutým rastlinám.

V žiadnom prípade nesmieme kompostovať zvyšky tepelne upravených jedál, olej, tuky, mäso, mačací či psí trus, mliečne výrobky a ani popol z uhlia.


Mohlo by vás zaujímať: Geniálny eko nápad zo Slovenska: Tento jednoduchý patent môže výrazne obmedziť množstvo odpadu


Ako ovplyvniť proces kompostovania?

Ako sme vyššie spomenuli, pomaly rozkladajúci sa materiál logicky spomaľuje tvorbu humusu. Rastlinné zvyšky sa rozkladajú jeden až tri roky. Čím hrubší kompostovací materiál, tým dlhší je aj čas rozkladu.

Pri kompostovaní treba dbať aj na udržiavanie stabilnej priemernej vlhkosti, s tým súvisí aj situovanie kompostéru na miesto, kde nám napríklad dosiahne hadica na polievanie.

Dôležité je aj pravidelné prekopávanie kompostu a to priemerne dvakrát za rok, čím do kompostu dostaneme vzduch. Týmto spôsobom opäť naštartujeme proces kompostovania.


Máte skúsenosti s kompostovaním? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: gettyimages, gettyimages, Stanislava
Odporúčame