Kedy ste naposledy zobrali do rúk dobrú knihu a so záujmom sa do nej zahryzli? Ak vám takéto trávenie voľného času príliš nevonia, je to škoda predovšetkým pre vás. Výskumy totiž preukázali, že je cestou k dlhovekosti.
Čítanie má viacero benefitov. Je finančne nenáročné, keďže pre nový príbeh stačí zájsť do knižnice a nevyžaduje nič iné, len čas, pohodu a sústredenie. Môžete zažiť množstvo zábavy, dobrodružstva, napätia či romantiky bez toho, aby ste vytiahli päty z domu. A to zďaleka nie je všetko.
Pridá až dva roky
Vedci z Yale University School of Public Health 12 rokov študovali a analyzovali zvyky viac než 3 500 ľudí vo veku nad 50 rokov. Zistili, že ľudia, ktorí čítajú denne aspoň pol hodiny, žijú dlhšie ako tí, čo nečítajú. Respondenti boli rozdelení do 3 skupín. Členovia prvej skupiny nečítali vôbec, členovia druhej skupiny sa venovali čítaniu maximálne 3,5 hodiny do týždňa
„Ľudia, ktorí čítali dlhšie ako 3,5 hodiny, umierali o 23 % menej často. Tí, čo čítali menej ako spomínaných 3,5 hodiny týždenne, umierali o 17 % menej,“ uvádza sa v spomínanej štúdii, pod ktorou sú podpísaní Avni Bavishi, Martin Slade a Becca Levy. Výsledok výskumu bol teda jednoznačný: Čítajúci sa dožívajú v priemere o 23 mesiacov dlhšie a čím viac čítajú, tým dlhšie žijú. Pritom už pol hodiny čítania denne dokáže významne predĺžiť život človeka.
Mohlo by vás zaujímať: Chcete byť empatickí, žiť dlhšie a šťastnejšie? Čítajte knihy!
Časopis ani internet nestačí
Nie je však čítanie ako čítanie. Časopisy, noviny ani sociálne siete totiž knihy nenahradia. „Zistili sme, že čítanie kníh má väčšie pozitíva ako čítanie periodík. Je to pravdepodobne tým, že knihy zapájajú čitateľov mozog oveľa viac, poskytujú viac kognitívneho prospechu a tým predlžujú život,“ konštatovali vedci. Pri čítaní kníh sa čitateľ snaží vytvoriť spojitosť medzi jednotlivými časťami textu a aplikovať ich na vonkajší svet, pričom si kladie množstvo otázok a hľadá na ne odpovede.
Rozcvička pre mozog
Pri čítaní tiež zapájame svoju obrazotvornosť, fantáziu, zároveň do hry vstupujú aj emócie, empatia a sociálne cítenie. Človek si udržiava slovnú zásobu, čo má mimoriadny význam práve u seniorov. Rovnako veľkým pozitívom je aj to, že podporujeme svoje uvažovanie a kritické myslenie. Zjednodušene teda možno povedať, že čítanie kníh je akýsi mentálny strečing. Ak ho praktikujeme často, precvičujeme si mozog, ktorý by inak pri nečinnosti ochaboval.
Samozrejme, mozgové bunky možno trénovať aj riešením hlavolamov či lúštením krížoviek. V takom prípade však trénujeme len naše logické myslenie, nie centrá, v ktorých sídlia emócie. Schopnosť vcítiť sa do hlavného hrdinu knihy, pochopiť jeho motiváciu a konanie, smútiť alebo tešiť sa s ním – nič z toho nám žiadne sudoku neposkytne. A dokonca ani rádio či televízia.
Mohlo by vás zaujímať: 5 dôvodov, prečo sú knihy späť: Instagram generácia objavila literatúru a to je dobre
Knihou ku kvalitnému životu
Pri čítaní sa totiž časti mozgu, ktoré sa postupne vyvinuli za rôznymi účelmi, spájajú do špecifického neurologického kruhu, aby sme dokázali prečítať a pochopiť text. Nie je pritom podstatné, akú knihu čítame, pokojne to môže byť aj červená knižnica. Dospelí, ktorí trávia svoj voľný čas čítaním literatúry, majú o 32 % menšiu pravdepodobnosť úpadku kognitívnych schopností v porovnaní s tými, ktorí nečítajú. Knihy tak nie sú len cestou k predĺženiu nášho života, ale aj k tomu, aby sme si dlhovekosť užili v čo najlepšom mentálnom zdraví.
Čítate knihy? Ako často? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na