Pravdivý príbeh: Chcela som mať super postavu, no takmer som zomrela

Žena

gettyimages

Všetko to začala stretávka zo školy po dvadsiatich rokoch. Veľmi som sa na ňu tešila, boli sme celkom dobrá partia, i keď po maturite sa každý z nás vybral iným smerom. Už na strednej škole som mala nejaké to kilo navyše, nikdy mi to však nevadilo, pretože aj muž tvrdil, že správna žena ma mať …

Všetko to začala stretávka zo školy po dvadsiatich rokoch. Veľmi som sa na ňu tešila, boli sme celkom dobrá partia, i keď po maturite sa každý z nás vybral iným smerom. Už na strednej škole som mala nejaké to kilo navyše, nikdy mi to však nevadilo, pretože aj muž tvrdil, že správna žena ma mať poriadny zadok. Každý rok som pribrala zopár kilogramov, až moja váha presiahla cez 100 kilogramov. Keby len to. Bol zo mňa viac než poriadny kus ženy. Preto som väčšinou nosila tmavé veci, večer vyjedávala pred televízorom, a tešila som sa zo života.

Na stretávku som prišla medzi poslednými. Väčšina dievčat sa hodila do gala, z nesmelých maturantiek sa stali ženy. Mužom začalo vykúkať pivné bruško a nejednému chýbal už poriadny kus vlasov. „Čo sa to deje? Nemáme ani štyridsať,“ pomyslela som si, prekvapená z toho, ako veľmi sme sa zmenili.

Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Manžel ma opustil, keď som vážne ochorela

„Andrea? Preboha, to ako vyzeráš?!“ ušlo spolužiakovi, ktorý mal už v sebe zopár pohárikov. Očividne sa mu nechcelo čakať na prípitok. Začervenala som sa ako záves na okne. Viem, pribrala som. A veľa. Ale tak mi to nemusel povedať.

Chcela som zdupkať zo stretávky, no moja hrdosť mi to nedovolila. Zaťala som zuby, aby som sa nerozplakala, a počkala na slávnostnú večeru. Na ňu som však akosi nemala chuť. Mala som pocit, že každý čaká na to, kým sa začnem pchať. Po večeri, ktorej som sa takmer ani nedotkla, som prišla domov a konečne sa poriadne vyplakala.

Zaumienila som si, že všetkým ukážem, že aj ja môžem mať 50 kilogramov. Avšak svoju zmenu som zobrala z absolútne nesprávneho konca. Prestala som jesť. Som tvrdohlavá a keď sa zatnem, tak to skutočne stojí za to. Muž mi vravel, že nech nebláznim, že miluje na mne každé kilo, no ja som si nechcela dať povedať. Denne som vypila litre vody, sem-tam som si dala jablko či kúsok surovej zeleniny. Keď sa mi točila hlava, dala som si kávu. Samozrejme čiernu a silnú. Bez kvapky mlieka a bez cukru.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Kilogramy išli rapídne dole. Bola som však neustále unavená a všetok voľný čas som prespala. Keď ma muž volal na večeru, vždy som sa vyhovorila, že som jedla v práci, alebo že som sa zastavila najesť niekde cestou domov. Cítila som sa hrozne. Ako však išli týždne či mesiace, tešila som sa z toho, že si konečne môžem kupovať veci v obvyklej ženskej konfekcii. Avšak extrémny dopad chudnutia sa čoskoro podpísal na mojom zdraví.

Padali mi vlasy, kazili sa mi zuby, nemala som energiu na nikoho a na nič a neustále som bola chorá. Môjho muža som odmietala. Nechcela som ísť s ním do postele, kým neschudnem na 50 kilogramov. Uzavrel sa do seba, pretože akákoľvek diskusia na tému moje chudnutie, skončila hádkou.

Raz som v práci skolabovala. Nič si nepamätám, absolútne ma vyplo. Ako keď zhasnete svetlo. Zobudila som sa až v nemocnici, kde lekár potvrdil to, čo som už dávno vedela, no nechcela som si to priznať. Podvýživa, zlé krvné testy a príznaky dlhodobej hladovky. Po konzultácii s odborníkom ma hospitalizovali na psychiatrickom oddelení s diagnózou mentálna anorexia. Prekonala som hanbu a doslova som bojovala za svoj život. Bol to dlhý a neľahký boj. Obrovská podpora detí a manžela mi ho pomohla vyhrať.

Od tejto udalosti ubehlo takmer desaťročie. Dodnes ma mátajú rôzne myšlienky. Som plnoštíhla, no zdravá. A to je dôležitejšie, než dokonale štíhla postava.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: MŠ, gettyimages
Odporúčame