Pravdivý príbeh: Tú pravú som našiel už ako ženatý, osud nás po rokoch spojil

Muž

gettyimages

Moja manželka, Marta, bola obyčajná žena, ktorá nebola zlá. Avšak k životu sa stavala veľmi pasívne. Rozhodoval som o všetkých dôležitých veciach sám, pretože ona sa bála toho, že by sa rozhodla zle. V snahe potiahnuť ju trošku dopredu, som nás prihlásil na študijný pobyt do Moskvy. Tešila sa a ja som dúfal, že ju …

Moja manželka, Marta, bola obyčajná žena, ktorá nebola zlá. Avšak k životu sa stavala veľmi pasívne. Rozhodoval som o všetkých dôležitých veciach sám, pretože ona sa bála toho, že by sa rozhodla zle. V snahe potiahnuť ju trošku dopredu, som nás prihlásil na študijný pobyt do Moskvy. Tešila sa a ja som dúfal, že ju veľkomesto naučí trošku priebojnosti. Avšak ani tam sa nič nezmenilo.

Marta pre istotu nevychádzala z našej izby a čakala, že sa opäť o všetko postarám. Aj na študentské akcie som chodieval s ňou, pretože Marta mala strach. Pri jednom takom stretnutí mi predstavila Júliu. Krásne dievča, ktoré sa usmievalo všade navôkol. Medzi nami to poriadne iskrilo. Veľmi sme si rozumeli a obaja sme cítili, že sme rovnaká krvná skupina. V ceste nám stála len jedna prekážka. Vlastne dve. Prvou bola moja žena Marta, druhou Julkin muž Oleg.

Náš tip na zaujímavé podujatie: Adam Ďurica a hostia – akustické koncerty

Rozhodli sme sa, že budeme priatelia a urobíme všetko preto, aby naše priateľstvo nevyhaslo. Marta na Júliu žiarlila, no keď jej tá znova a znova vysvetľovala, že nemá so mnou nič, uverila jej. Po skončení dvojročnej študijnej stáže sme sa s Martou vrátili na Slovensko. Obaja sme sa zamestnali, narodili sa nám dvaja synovia, Milan a Marek. Avšak Júliu som stále akosi nevedel dostať z hlavy.

Pravidelne sme si volávali, my sme s rodinou občas prišli na návštevu k ním do Moskvy, a oni k nám na Slovensko. Niekoľkokrát sme mali príležitosť spoločne porušiť manželský sľub, ktorým sme dali svojim polovičkám. Neurobili sme to. Avšak Júlii som povedal, že raz budeme spolu. Pretože si rozumieme a nikdy sme sa nehádali kvôli hlúpostiam.

Marta sa postupom rokov menila. K pasivite sa pridala celková nespokojnosť so životom. Neustále na niečo hundrala, stále v niekom videla vinníka a preto som mal čoraz menšiu chuť tráviť s ňou čas.

Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky

Napísal som Júlii dlhý mail, vôbec mi neodpísala, čo u nej nebolo zvykom. Zavolal som jej, no nedvíhala telefón. Absolútne sa odmlčala. Už-už, keď som si chcel kúpiť letenku, aby som prišiel za ňou do Moskvy, zavolala mi.

„Rozviedla som sa,“ povedala stroho. Vedel som, že s Olegom nemajú ideálne manželstvo. Ale že sa chýlilo ku koncu, to som vôbec ani len netušil. Presne som vedel, čo mám urobiť. Ihneď v ten večer som oznámil Marte, že sa chcem s ňou rozísť. Že jej nechám všetko. Celý majetok. Nechcem nič, len slobodu, aby som mohol začať odznova. Marta sa zrútila. Tušila, že za tým stojí Júlia. Nadávala mi, začala ma biť. Mne to bolo jedno. Vernosť som nikdy neporušil, no vedel som, že ak sa nerozvediem, Júlia dlho nebude sama.

Rozvod nebol jednoduchý, chápal som aj postoj zlomenej Marty, ktorá sa odrazu po toľkých rokoch musela postaviť na vlastné nohy. Avšak dokázala to. Nemala na výber. My sme sa s Júliou presťahovali do Kyjeva. Vybrali sme si miesto, ktoré sa pre nás stalo novým začiatkom. Nikdy som neľutoval svoje rozhodnutie. Som so ženou, s ktorou sa vzájomne dopĺňame. Je to radosť vracať sa domov.

Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdroj: MJ, gettyimages
Odporúčame