Pravdivý príbeh: Stres mi spôsobil intímny problém, už nikdy sa ho nezbavím

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Asi každý máme od určitého veku nejaké zdravotné problémy. Ja som väčšinu života patrila k tým šťastnejším, ktorí sa stretli len s drobnosťami. Ochorenie, ktoré sa u mňa však neskôr objavilo ma ovplyvnilo natoľko, že som viac než dva roky prakticky nežila. Možno sú to silné slová, ale je to tak. Dostala som sa do stavu, kedy som nebola schopná myslieť na nič iné, než na záchod.


Moja diagnóza totiž znela: hyperaktívny močový mechúr. A začalo to celkom nevinne. Pociťovala som pálenie pri močení a bolo mi jasné, že ide o nejakú infekciu. K tomu sa pridružilo aj nadmerné chodenie na záchod, a tak som vyhľadala urológa. Dostala som antibiotiká, bolesť bola po pár dňoch preč, no časté močenie neodišlo. Toaletu som navštevovala aj každú pol hodinu. Kým som dostala zápal, veľa som pila. Bola som si istá, že som ho mala práve z toho. Lenže keď infekcia pominula a ja som tekutiny obmedzila, nič sa nezmenilo.

Problémom sa pre mňa stala už len obyčajná cesta do práce, ktorá trvá pešo 15 minút. Hoci som pred odchodom išla na WC, v polovici cesty sa mi chcelo zase. Neodbytnú myšlienku navštíviť toaletu som potláčala vôľou, ale neraz to bolo vyslovene „na doraz“. Dobehla som na poslednú chvíľu. Prekvapená som bola hlavne z toho, že hoci som dokopy nič nevypila, nutkanie som pociťovala takmer stále.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: V štyridstiatke túžim po rodine, ale či je môj priateľ ten pravý?


Bola som zo svojej situácie vydesená. Vybavila som si návštevu u známeho urológa v nemocnici a začal sa kolotoč vyšetrení a liečba. Dostala som tabletky, niekoľko odporúčaní, čo robiť a čo nerobiť, a snažila som sa fungovať normálne. Lenže to akosi nešlo. Kamkoľvek som išla, moja pozornosť patrila toaletám: Kde presne sú? Ako sa k nim dostanem najrýchlejšie? Kde sa nachádza ďalšie WC? Bude otvorené? Čo ak nebude?

Mám prácu, pri ktorej nesedím stále v kancelárii a každé opustenie môjho dôverne známeho priestoru sa pre mňa spájalo s obrovským stresom. Kým som niekam vyšla, na toaletu som odbiehala opakovane niekoľkokrát. V taške som si nosila náhradnú bielizeň a nohavice. Veď čo ak by jednoducho po ruke nebola a stane sa mi nehoda... Bez tašky s náhradným oblečením som von ani nešla. A postupne som obmedzila všetky svoje aktivity okrem práce, takže som úplne prestala chodiť von.

Zo spoločensky žijúcej 37-ročnej ženy sa stalo klbko nervov, ktoré sa najbezpečnejšie cítilo zatvorené doma. Odmietala som posedenia pri káve s kamarátkami, veď to bude strašný trapas, keď budem utekať na záchod hneď, ako tam prídem! Návšteva kina či divadla sa pre mňa stala absolútnym tabu. Zrušila som aj cestovanie autobusom a vlakom (Kto už by si trúfol ísť na vlakové WC?) a pri ceste autom manžel musel rátať s tým, že budeme stáť každých 30 minút.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Na začiatku som si myslela, že za tým všetkým stála infekcia. No úprimne si musím priznať, že spúšťačom mojich problémov bolo niečo iné. Bol to stres. Prežívala som veľmi hektické obdobie a môj organizmus bol poriadne oslabený. Celú zimu som bojovala s infekciami dýchacích ciest. Vyvrcholením všetkého bola nakoniec infekcia močového mechúra a následná diagnóza. Napriek liekom a chápavému urológovi som bola psychicky na dne. Musela som začať navštevovať psychologičku.

Výrazne mi nakoniec pomohol jeden zákrok, ktorému sa laicky hovorí „vypálenie sliznice močového mechúra“. Robili mi ho v narkóze a o dva dni som išla domov. V podstate mi odstránili zápalmi poškodené tkanivo a mne sa naozaj uľavilo. V stopercentnom poriadku ale nie som a s hyperaktívnym mechúrom žijem už šesť rokov. Horšie obdobia sa striedajú s lepšími.

Niekedy na toaletu nepotrebujem ísť aj dve - tri hodiny, inokedy ma to pochytí a idem doslova každých päť minút. Veľa závisí od toho, či mi nie je zima od nôh a či som v psychickej pohode. Snažím sa žiť zdravo, vo všetkom dodržiavam rady lekára, ale už to vo mne zostalo. Vždy, keď mám ísť do neznámeho prostredia, v hlave si preberiem všetky scenáre a moje prvé myšlienky patria vždy toaletám. Doma dnes síce už nesedím, no ceste autobusom sa vyhýbam ako čert krížu a kino som veru zatiaľ stále nedala...


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (6)

  • Alena 17.08.2019, 12:54

    Mam tiez drazdivy mechur. Obcas v pohode, obcas /hl ked je mi zima od noh ci ked oddalujem navstevu wc/ musim tiez stale behat. A pre tych vtipalkov co tu odporucaju suloz poviem iba tolko - ked sa vam chce mocit tak suloz je to pisledne na co pomyslite. Kto nezazil, nepochopi.

  • Peto166 15.08.2019, 22:04

    To by tým trpela väčšina sveta... Dnes už je v strese snáď každý.. ale to že sa stresujeme, zato si môžme často samy..

  • evelina 15.08.2019, 13:48

    Niektorí odborníci už pripúšťajú, že choroby okrem telesnej majú aj duchovnú príčinu. Sama pisateľka napísala, že za jej chorobou mohol byť aj stres.Podľa knihy o "duševních příčinách nemocíí" môžu byť za opakovanými zápalmi močového mechúra aj nevyriešené problémy z minulosti a pocity krívd, ktoré neboli odpustené ! Pisateľka môže ďakovať Bohu za život a manželovi za trpezlivosť počas liečenia.... Na zápal močového mechúra sa vraj neumiera, ale keď sa infekcia dostane až do ľadvín, je obmedzená ich činnosť, treba veľmi účinné širokospektrálne antibiotika, hrozí kolaps, dehydratácia... a smrť. Pred niekoľkými dňami zomrela v Česku známa vynikajúca kartárka a veštica M.K.( podľa Blesku na choroby močového mechúr), odišla ticho a nenápadne.... možno z kariet vyčítala aj koniec svojho života....

  • adamko 15.08.2019, 10:54

    Evidentne jej chýba šťavnatá súlož s nejakým nevýbureným samcom ako by povedala megastar Žilková.

  • Stano 15.08.2019, 07:33

    Hmmm to je nepríjemné, viem si to živo predstaviť. Ale nedočítal som sa tam nikde o žiadnom partnerovi. A možno by pomohol len dobrý a pravidelný sex. To je proste liek na všetko.

  • Michalengelo 15.08.2019, 02:25

    Poradím jednu veľmi dobrú vec čo na tvoj probém zaberie . A určite ťa to prejde . 100 percent. Po prvé - každý deň, celý rok musíš piť brúsnicový extrakt . Už po pár týždňoch by ťa to malo prejsť ale pre istotu aby sa ti to nevrátilo - celý rok. To nieje dlho - ber to ako nápoj je to dobré ako šumienka. Predávajú to v lekárni - volá sa to UROLOGICA - pijú sa dve šumivé tablety 3 x denne až do odoznenia príznakov - potom stačí už aj jedna do 2 dc pohára 3 x denne. V spolupráci s lekárom musíš jesť ešte antibiotiká 3 týždne - pre istotu ako prevencia. Ak chceš byť ok musíš ho presvedčiť , ak sa nedá aspoň ber ten šumivý nápoj , bude to ale trvať zbytočne dlho . Z lekárom sa dohodni aby ti spravil odbery moču - v moči nesmie byť nič to tam nemá byť . Antibiotikum ktoré veľmi dobre zaberá sa vola Fomilid 500 mg . Berie sa po jedle - veľmi dobrý na žalúdok - lepšie z toho trávy potravu ako normálne.

1

Pridať komentár