Zabúdanie, senilita, rôzna forma demencie – to všetko na jeseň života čaká väčšinu z nás. Odborníci však prišli na to, ako proces straty pamäte zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť. Ak si chcete zachovať sviežu myseľ čo najdlhšie, až tak veľa vám k tomu netreba. Začnite čím skôr primerane cvičiť a používajte počítač.
Zatracovaný počítač vzbudil novú nádej
Či si to priznáme alebo nie, ľudia vo vyššom veku sa k monitoru počítača či notebooku príliš nehrnú. Ak bez tohto technologického zázraku strávili väčšinu života, na staré kolená si k nemu hľadajú cestu už len ťažko. Mladšie ročníky, ktorých hľadenie na obrazovku tvorí súčasť práce, počítač vo voľnom čase takisto príliš neobľubujú. Sedenie pri ňom síce na prvý pohľad vyzerá veľmi pasívne, pre náš mozog je to však obrovský stimul. Svedčia o tom výsledky expertov z arizonskej kliniky Mayo Clinic, podľa ktorých práca s počítačom priamo chráni mozog pred stratou kognitívnych, čiže poznávacích funkcií.
Výsledky vraj nie sú prekvapením
V spomínanej štúdii vedci prišli k záveru, že používanie počítača a mierna dávka fyzickej aktivity sa významným spôsobom podieľajú na udržiavaní sviežeho ducha. Kombinácia týchto dvoch faktorov totiž výpadky pamäte prichádzajúce s vekom údajne dokáže znížiť až o úctyhodných 75%. Podľa vedúceho výskumníka doktora Yonasa E. Geda sú však tieto závery logické: „Výsledky boli nad aj pod našimi očakávaniami, ale nie sú prekvapujúce. Vieme, že fyzické cvičenie a mentálne stimulujúce aktivity nezávisle na sebe podporujú činnosť mozgu. Ich kombinácia preto dáva zmysel.“
Mohlo by vás zaujímať: Mobilné telefóny všade okolo nás: Naozaj zapríčiňujú vznik rakoviny?
Ako to celé prebiehalo?
Geda so svojimi kolegami do výskumu zapojil 926 seniorov vo vekovom rozmedzí od 70 do 93 rokov. Tí vypĺňali dotazníky ohľadne toho, ako často sa venovali pohybu a činnostiam súvisiacich s myslením za posledný rok. Aktivity, pri ktorých bolo nutné zapojiť rozum, však vedci vymedzili len na priamo súvisiace s používaním počítač. Chceli sa totiž vyhnúť tomu, aby skĺzli do všeobecne populárnych koníčkov ako čítanie či ručné práce.
Čo hovoria percentá?
Výskumníci nakoniec porovnali odpovede seniorov s ich mentálnym zdravím. Medzi tými, ktorí necvičili ani nepoužívali počítač, bolo len 20,1% s kognitívnymi funkciami mozgu v norme. Až 37,6% malo mierne zhoršené kognitívne funkcie (MCI), čo je štádium medzi výpadkami pamäte súvisiacimi s vekom a Alzheimerovou demenciou.
Mix cvičenia a trávenia voľných chvíľ pri počítači dosiahol nasledovné výsledky: až 36% účastníkov prieskumu bolo v norme a len 18,3% vykazovalo náznaky MCI.
Mohlo by vás zaujímať: Rozdiel v stravovaní medzi pohlaviami: Ženy jedia zdravšie a ekologickejšie
Ako veľmi treba vlastne cvičiť?
Pohyb, resp. fyzická aktivita bola rozdelená do troch úrovní:
- mierna – bowling, strečing, atď.
- stredná – prechádzky, turistika, tenis,…
- intenzívna – beh, jogging, bicyklovanie do kopca a pod.
Doktor Geda však v oficiálnom stanovisku podčiarkol význam predovšetkým pravidelného cvičenia v akejkoľvek forme, množstve a intenzite: „Dokonca aj cvičenie raz do týždňa bolo prospešné. Väčšina účastníkov dosahovala najlepšie výsledky pri kombinácii cvičenia 5-6 krát do týždňa a aktivitou pri počítači.“
Zdieľať na