Sme aktívnejší, ako boli predkovia v našom veku, dosahujeme vyššieho veku a napriek všetkým ťažkostiam, sme vo všeobecnosti zdravší. Takisto pokročila veda, ktorá nám pomáha približovať sa k tomu, že už seniori s trojciferným vekom nie sú už tak nezvyklým javom.
Stále častejšie sa tak špekuluje, či sa dajú biologické hodiny oklamať. Bude čoskoro možné poraziť choroby spojené so starobou ako demencia, Parkinsonova choroba, rakovina či obehové problémy? Týmto veľkým otázkam ľudstva sa venujú aj vedci v Kolíne nad Rýnom, ktorí si pod lupu berú malé časti buniek, takzvané mitochondrie.
Bunkové elektrárne
Mitochondrie, štruktúry s veľkosťou tisíciny milimetra, ktoré sa často označujú za bunkové elektrárne, skúmajú aj vedci v Inštitúte Maxa Plancka pre biológiu starnutia. Pri starnutí hrajú totiž mitochondrie kľúčovú úlohu, vysvetľuje riaditeľ inštitútu Thomas Langer.
Jeho misiou je to, „aby sme lepšie porozumeli starnutiu na biologickej a molekulárnej úrovni, a strednodobo tak mohli lepšie liečiť ochorenia spojené so starnutím.“ Už teraz je jasné, že so stúpajúcim vekom mitochondrie strácajú svoju výkonnosť a to má škodlivé následky, hovorí biológ Langer a upozorňuje v tejto súvislosti napríklad na Parkinsonovu chorobu. Teraz chcú vedci prísť na to, ako by sa poškodeniam dalo zabrániť – a možno tak dosiahnuť predĺženie ľudského veku.
„V modelových organizmoch sa už podarilo manipuláciou jednotlivých bunkových procesov dosiahnuť podstatné predĺženie veku,“ opisuje odborník z kolínskeho inštitútu. Takými modelovými organizmami boli napríklad hlísty, octomilky alebo myši. Za určitých testovaných podmienok žili výrazne dlhšie, než je bežné.
Mohlo by vás zaujímať: Recept na dlhovekosť: Takto udržujú svoj mozog aktívny obyvatelia Hongkongu
Umierame starší
Pokrok v medicíne viedol v uplynulých sto rokoch k obrovskému predĺženiu dĺžky života. Podľa nemeckého štatistického úradu žije v krajine okolo 4,9 milióna ľudí, ktorí sú starší ako 80 rokov. V roku 2050 by to malo byť takmer desať miliónov. Rastie aj počet ľudí nad sto rokov. V roku 2011 ich bolo okolo 14 400, už v roku 2025 by do skupiny ľudí nad sto rokov mohlo patriť 26 000 nemeckých žien a mužov.
Podľa Langera existujú sľubné štúdie, v ktorých sa podarilo u myší predĺžiť dĺžku života. Zároveň upozorňuje, že išlo len o modelové pokusy, aj keď s „veľkým potenciálom„. „V súčasnosti by ale nebolo správne povedať, že by sme niečo podobné mohli v blízkej budúcnosti vyskúšať na ľuďoch,„ dodáva Lang. Špekulovať o maximálnom možnom veku, ktorý môže človek dosiahnuť, vedec nechce. „Každopádne som však presvedčený, že sme nedosiahli konečný bod , čo sa týka veku,“ dodáva.
Kvalita oproti kvantite
„Kvalita života je prinajmenšom od určitého veku dôležitejšia ako jeho dĺžka,“ upozorňuje lekárska etička Christiane Woopenová. Vede a medicíne ide o to, zabrániť ťažkému fyzickému a psychickému utrpeniu, zdôrazňuje predsedníčka Európskej etickej rady (EGE). Cieľom tak podľa nej nie je dosiahnuť za každú cenu predĺženie veku. „Vzhľadom na povahu človeka, ktorú okrem samostatnosti a tvorivej sily určuje tiež zraniteľnosť, ohraničenosť a závislosť, neverím v možnosť nesmrteľnosti na tejto planéte,“ hovorí Woopenová.
Zároveň však vedúci etického výskumu na univerzite v Kolíne nad Rýnom dodáva: „Musíme premýšľať o spoločenských dôsledkoch a podmienkach nášho spolužitia, ak by ľudia mohli byť čím ďalej starší.“ Súčasné delenie života na etapy je podľa nej absurdné: „Prvé desiatky rokov sú závodnou dráhou, ktorá skončí tým, že na záver produktívneho života na niekoľko desaťročí bez dychu vchádzame na odstavný pruh.“
Koľko rokov by ste sa chceli dožiť vy? Napíšte ostatným čitateľom v diskusii pod článkom.
Zdieľať na