Erotika Tisíc a jednej noci: Hriešne háremy a zakázané dobrodružstvá!

Igor Piačka

ikar

Keď sa povie Tisíc a jedna noc, v mysli sa nám objavia rozprávky ako Aladinova lampa či Alibaba a 40 zbojníkov. Pôvodné príbehy tohto diela však majú od rozprávok pre deti poriadne ďaleko.

Príbehy Tisíc a jednej noci sú natoľko provokatívne, že ich chceli zakázať samotní arabskí učenci, vzdelanci z Egypta. Podľa ich mienky podkopávajú verejnú morálku. Keď sa pozriete na dej príbehov vlastne sa ani niet čo čudovať.

Tajomstvá háremu

Príbehy, ktoré rozprávala Šeherezáda kráľovi Šariharovi, aby unikla istej smrti, sú totiž dokonalým dielom, v ktorom nechýba ani erotika. Jej množstvo dokonca zaskočilo aj prekladateľa diela do slovenčiny, profesora Jána Paulíniho. „Ak mám povedať pravdu, až toľko erotiky som nečakal, lebo východná erotika je skrytá, tajomná. Tak ako sa nikdy nedostanete do sultánovho háremu, tak nikdy nespoznáte tajomstvá východnej orientálnej erotiky.“


Mohlo by vás zaujať: Spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková: Ženské romány ma nudia


Provokatívne názvy

Kto by sa chcel predsa len dozvedieť o niečo viac, v diele Tisíc a jedna noc má možnosť. O obsahu niektorých príbehov napovedajú samotné názvy. Kalif Harun Al-Rašíd a tri otrokyne napríklad opisuje boj troch žien o kontrolu Kalifovho penisu. Ali s veľkým prirodzením je zas skvelou satirou na veľkosť mužského údu.

Rozprávka alebo nie?

Ako sa teda z Tisíc a jednej noci stala rozprávková knižka? ,,Existujú vydania Tisíc a jednej noci, ktoré sú upravené ako rozprávky pre deti. Mnohé krajiny však majú aj pôvodné preklady – teda príbehy pre dospelých. Vďaka najnovšiemu vydaniu tohto diela je medzi nimi aj Slovensko,“ hovorí prekladateľ na margo ôsmich častí vydania Tisíc a jednej noci.


Mohlo by vás zaujať: Banášová vymenila seriály za knihy: Vieme, čo má rozčítané


Večné príbehy

„Sú to večné príbehy o láske, ľudskom šťastí i nešťastí, o bohatstve a biede. Odborníci si často kladú otázku, prečo práve v Európe mala Tisíc a jedna noc taký ohlas a práve vďaka Európanom je dnes už klasickým dielom svetovej literatúry. Možno preto, že orientálna rozprávka otvorila pred európskym čitateľom horizonty neznámeho sveta a jej príbehy nepozorovateľne prechádzajú z reálneho sveta do prostredia zázračných krajín fantázie,“ zamýšľa sa profesor Paulíni.

Zdroj: ikar, Igor Piačka pre Ikar, Dora
Odporúčame